16. Kapitola Charge de famille

Varovanie: názov je tentoraz francúzsky a podľa všetkého to má znamenať rodinné záväzky
15+, Harry je ešte stále malý, ale nebojte sa začína nám pekne rásť...


pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka:  16. kapitola opravená


hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Stal sa vlkolakom.

Severus Snape, profesor elixírov, smrťožrút a dvojitý agent pôsobiaci na oboch stranách.

To všetko bolo teraz minulosťou.

Čoraz častejšie sa v ňom ozývalo hladné zviera.

Urobili z neho to, čo tak najviac nenávidel. Bol len otrokom priviazaným na reťazi. Počas premien si rozhrýzol vlastné telo.

Mal pocit, akoby sa mu do kože zabáralo niečo ostré, všetko ho pálilo a bolelo a túžil sa nadýchať čerstvého vzduchu, chcel byť slobodný. To jediné ho zaujímalo.

Už by mu neprekážalo ani to, keby ho  Voldemort zabil.

Občas si začínal predstavovať, aké by to bolo, keby pomocou prútika ukončil to hrozné utrpenie.

Nedočkal sa žiadneho zľutovania. Opäť s ním zaobchádzali ako s podradným tovarom.

Po hlave mu stekal pramienok krvi a zrazu si nevedel spomenúť ani na zloženie jednoduchých elixírov. Opakoval si rôzne typy receptov, aby sa aspoň  prinútil o niečom uvažovať, ale ďalej to už nešlo.

Myseľ mal zvláštne zastretú.

Bolesť ho oslepovala a cítil, že ak ho odtiaľ nevypustia, vlk v jeho vnútri úplne zošalie.

Potreboval voľné priestranstvo a svoj prútik. Po ničom inom už viac netúžil.

Podarilo sa mu len dotknúť sa mreží, cez ktoré mu dovnútra občas niečo vhodili. Počul štrnganie reťazí a prstami sa dotýkal chladnej mreže.

Potom pocítil bolesť a silné puknutie. Niekto mu stúpil na prsty. Ťažká topánka mu okamžite polámala prsty.

Tlmene zavyl a stiahol ruku späť.

Vdýchol do pľúc zatuchnutý vzduch a poriadne sa rozkašľal.

Narovnal sa, privrel oči a pokúšal sa sústrediť. Uvoľnil unavenú myseľ a postupne a veľmi pomaly sa odpútaval od svojho tela. Bola to ťažká technika a tento postup putovania mysle mohol pokojne skončiť aj smrťou.

Nepočul smiech svojho väzniteľa, ani necítil páchnucu vodu, ktorú naňho vylial.

Všetky zvuky sa zlievali do kopy, strácal sa v nekonečnej temnote svojich vlastných myšlienok.

Strácal sa v spomienkach, ktoré preňho kedysi tak veľa znamenali. Jedna z nich ho prišla utešiť.

Videl svoju matku. Vošla do jeho izby, počas ďalšieho dlhého večera, keď sa Tobias zabával v krčme. Severus nechápal, prečo si ho vzala. Prečo ho práve ona tak veľmi milovala? Pokiaľ bola láska taká dôležitá, prečo sa niektorí zamilujú do tých nepravých? Prečo si navzájom ubližujú a nemôžu uniknúť z kruhu nekonečných výčitiek...

Matka mohla odísť, ale nemala dostatok síl. Pokúšal sa jej naznačiť, že to nikam nepovedie, ale nebrala to vôbec na vedomie.

Už skoro ani vôbec nečarovala a pomaly sa strácala. Bola izolovaná od všetkého a nedovolila ani vlastnému synovi, aby sa jej pokúsil pomôcť.

„Mama, si v poriadku?“ opýtal sa ako vždy, keď jej chcel naznačiť, aby si to už konečne priznala.

Pobozkala ho na čelo a pevne ho objala. Ona jediná to zvykla urobiť.

„Severus, chcem ti niečo ukázať. Je to veľmi dôležité...“ položila na posteľ akúsi škatuľu.

Mala na sebe domáce šaty, bola bledá a unavená, ale napriek tomu počas tohto večera vyzerala spokojne.

 „Severus, toto si vezmi. Chcem, aby si to mal pri sebe... “

Keď otvorila škatuľu, uvidel tenkú knižku, boli v nej hrubo popísané stránky, plné rôznych zaklínadiel.

Severus, ktorý opustil túto spomienku, pochopil, čo musí urobiť.

Musel pozvať do seba smrť, aby našiel opäť svoj život.

Nič nepočul ani nevidel, len pomaly odriekal zaklínadlo, sústredil sa na hudbu, ktorú mal najradšej, na smutné tóny, ktoré ho ťahali čoraz hlbšie a začínal cítiť, ako sa odpútava od svojho tela.

Neviditeľná podstata prešla cez mreže. Cítil sa ľahký, zbavený bolesti...

Vedel, že každá sekunda ho oddeľuje od jeho tela. Takisto mu bolo jasné, že ak zájde príliš ďaleko, nebude sa môcť vrátiť.

Už to raz urobil, keď ho otec nechal týždeň zamknutého v pivnici. Vtedy pri sebe nemal vôbec nič, umieral od hladu a smädu. Prestal mu dávať jedlo a vodu a Severus vtedy zistil, že vedomosti z čiernej mágie sa mu môžu veľmi zísť.  Spomenul si na starý zvitok, ktorý umožňoval čarodejníkom vystúpiť z tiel.

Podarilo sa mu dostať sa ku kľúču a otvoriť si dvere. Mesiac potom preležal v posteli a počúval, ako otec nadáva jeho matke.

Sústredil všetku svoju pozornosť na smrťožrúta, ktorý ho mal strážiť. Podarilo sa mu udrieť jeho hlavu o mreže. Pomocou duševných síl zatlačiť na jeho myseľ a prikázať mu, aby upadol do bezvedomia.

Potom musel posúvať prútik svojou vôľou až, kým ho nedostal do cely.

Až keď to všetko bolo hotové, vrátil sa späť do svojho tela. Zasiahla ho bolesť, ale podarilo sa mu zovrieť v rukách prútik.

***

Sirius stál pri postieľke a sledoval ako tmavovlasý chlapček spokojne spí.

Ubezpečil sa, že je poriadne poprikrývaný a má všetko, čo potrebuje.

Tak veľmi si prial, aby sa oňho mohol stať.

Počas uväznenia v Azkabane ho často trápila spomienka naňho. Vtedy bol tiež taký malý a úplne bezbranný.

Hagrid mu ho nemohol dať, lebo mu nedôveroval.

Vždy si prial, aby mohli žiť spolu, chcel mu všetko vynahradiť. Bolo to ako sen. Ledva tomu dokázal uveriť.

Dlho ho pozoroval, takmer sa od neho nedokázal odtrhnúť.

„Dobrú noc, Harry,“ zašepkal nežne a zľahka ho pobozkal na čelo. Ledva sa od neho dokázal odtrhnúť.

Harryho návrat mu vrátil chuť do života.

Opäť ho začalo všetko zaujímať. po dlhom čase sa tešil na každý nový deň, ktorý bude môcť stráviť s ním.

Venoval chlapčekovi, ešte jeden ubezpečujúci sa pohľad.

Potom potichu prešiel k dverám a opatrne ich zavrel.

Vrátil sa do teraz prázdnej Luciusovej spálne a zvalil sa na posteľ. Ešte stále sa tak trochu spamätával z toho ich zväzku, ktorý spôsobila kliatba. Nemal ani poňatia o tom, čo sa môže stať, ak sa Malfoya dotkne, keby to vedel, nikdy by nepokúšal osud, no teraz už bolo neskoro nad tým lamentovať. Tá kliatba sa nedala len tak ľahko zlomiť a ak by Malfoy nesúhlasil s tým, že bude súčasťou jeho života, kvôli tejto chybe, by mohol prísť takmer o všetko. Nepoznal všetky podrobnosti, ale vedel, že obaja by skončili zle, keby sa napokon nedohodli.

Premýšľal aj o tom, čo všetko sa prihodilo počas toho neobyčajného večera.

Po večeri u nich vládla príjemná atmosféra. Temný pán sa k nim dokonca ani nepridal. To spôsobilo značné uvoľnenie.

Draco bol oveľa spokojnejší.

Dokonca našiel pár svojich hračiek a chvíľu sa s Harrym hral. Veľmi mu to pristalo. Sirius sa prichytil pri myšlienke, že možno nie je až taký chladný ako jeho otec.

Vyzeralo to, že si budú dobre rozumieť. Rýchly sled jeho myšlienok prerušilo tiché zavŕzganie.

Dvere na ich spálni sa potichu otvorili.

Sirius uvidel tmavú postavu.

Zväzujúce zaklínadlo sa okolo neho omotalo. Niečo mu silno zapchalo  ústa. Mal pocit, že sa zadusí.

Severus Snape mu pohŕdavo posvietil prútikom do očí.

„Dosť rýchlo meníš strany, Black,“ pohŕdavo mu zašepkal do ucha.

Sirius šokovane pokrútil hlavou. Cítil vlka žijúceho v Snapovi. Bol nebezpečnejší a krvilačnejší ako predtým.

Pokúšal sa vyslobodiť, ale kúzlo bolo príliš silné. Bezmocne sa zmietal na posteli.

„Odkáž mu, že toto je len začiatok,“ chladne odvetil Snape.

Tackavo zamieril smerom k detskej izbe, ktorú Sirius nedávno upravil, tak aby mal Harry dostatok pohodlia.

Keď vošiel dovnútra, Sirius sebou prudko trhol. Bál sa, že chlapcovi ublíži. Zúfalo sebou zmietal.

Snape opatrne zdvihol dieťa. Zabalil ho, tak aby mohlo voľne dýchať a spolu s ním vyšiel na chodbu.

Sirius zúfalo bojoval s povrazmi. Čím viac sa bránil, tým menej vzduchu sa mu dostávalo do pľúc.

***

O pár dní...

Severus Snape uložil dieťa na oltár. Nechal ho ležať na neoznačenej časti.

Sledoval ako sa chlapček znepokojene obzerá okolo seba.

„Pokojne, Harry. Nič zlé sa ti nestane,“ zľahka ho pohladil po čele.

Chlapček sa nespokojne zamrvil.

Snape odtiahol ruku od jeho tváre.

Už dlho to plánoval. Vždy si predstavoval, že to napokon bude môcť urobiť.

Keď bol Harry dieťaťom po prvý krát, ešte nemal informácie o tom, že by sa niečo také dalo urobiť. Neskôr už nemal takú možnosť. Keď sa vrátil na Rokfort, všetko bolo iné, hneval sa naňho aj kvôli tomu, že mu vzal šancu pokúsiť sa o nemožné.

Harry prekročil požadovanú lehotu a už to nemohli vyskúšať.

Preto toľko riskoval, dokonca si dovolil, Temnému pánovi podať jed. Potreboval, aby sa chlapec dostal opäť do toho správneho veku.

Urobil dostatočné opatrenia, aby Harry nezomrel. Neprial si jeho smrť. To, čo potreboval urobiť sa týkalo aj jeho.

Snape opatrne pichol Harryho do prsta. Stlačil mu ho a sledoval ako do pripraveného flakónu kvaplo pár kúskov krvi.

Zahojil ranu a chvíľu upokojoval Harryho. Chlapček o chvíľu zabudol, že ešte vôbec cítil nejakú bolesť.

Snape ho zabalil do prikrývky a uložil do kresla umiestneného v bezpečnej vzdialenosti od oltára.

Druhé kreslo bolo obrátené smerom k zastretému oknu.

Snape si ďalej pre seba niečo mumlal.

„Čierna mágia, je mágiou krvi. Dumbledore ti nepovedal, že tá takzvaná starodávna ochrana mala aj určitú cenu. Preto si to kúzlo nevyberá každý, kto chce niekoho ochrániť. Temný pán takisto nepočítal s tým, že práve ona sa rozhodne uväzniť svoju dušu....“

Namiesto Harryho na oltár položil špeciálny krátky prútik, nôž a misku s ťažko rozlúštiteľnými znakmi.

Zelené oči nedôverčivo hľadeli na misku s akýmsi nechutným obsahom. Harry videl srdce a zvieracie vnútornosti plávajúce v krvi.

Snape sa sklonil k diablovmu pentagramu. Starostlivo ho načrtol  a podložil potrebnými kúzlami.

Potom vylial krv do akéhosi otvoru.

Jednotlivé orgány poukladal do určitých častí pentagramu. Na niektoré pomocou noža urobil značku. Iné len priložil na tie správne miesta.

Vzal do rúk krátky prútik a sledoval ako magické sily prebleskujú po celej miestnosti.