varovanie: 18+, anjeli démoni, trošku sexu, apokalypsa, padlí
je to skôr taká minikapitolovka, nečítať pokiaľ nie ste už na piatej sérii a keď ste len na 1-4 tak čítať len na vlastnú zodpovenosť....
táto časť, je troch sex-pwp, ale v tých ostatných je už viac deja
páry: Castiel/Lucifer
Sam/Dean
***
Castiel rozpačito sedel pri okne.
Rukami prechádzal po skle a snažil sa o tom všetkom chvíľu uvažovať. Symboly boli preč. Lucifer mu ich zložil úplne bez problémov.
Castiel spomínal na to, ako mu povedal, že už ich nepotrebuje. Bolo to len pred pár hodinami...
Vtedy tomu poriadne nerozumel. Myslel si, že je to jeho šanca.
Chcel jednoducho zmiznúť tak, ako to anjeli zvyknú robiť.
Bol plný energie, ale nedokázal ho opustiť. Nedalo sa to.
Už len spomienka nato bola zahanbujúca, ale nemohol klamať sám seba.
Odvrátil zrak od okna. Nechcel na to myslieť. Dean so Samom boli nateraz v bezpečí, mimo akýchkoľvek problémov.
Vedel, že Alice na nich dohliadne. Vedel, že oni by to nepochopili. Považovali by to za jednoznačnú zradu z jeho strany. Dúfal, že možno im to bude môcť nejako vysvetliť, ale príliš sa na to nespoliehal. Všetko bolo príliš neisté a nič už nebolo také ako predtým.
Práve vstúpili do ďalšieho mesta a on ostal poslušne sedieť v izbe. Nechápal prečo to robí, nevedel, prečo tak veľmi potrebuje jeho dotyk.
Istá stránka Luciferovej povahy mu plne vyhovovala. Niečo, čím ostatní nedisponovali až v takej miere.
Tá, ktorá mala v sebe ešte niečo podmanivo anjelske. Možno za iných okolností by to všetko nemuselo byť také bolestivé. Keby sa nemusel báť o svoj život.
Všetci ho teraz nenávideli. Anjeli sa stali preňho hrozbou a na Lucifera si tiež musel dávať pozor.
Mrzelo ho, že sa všetko zmenilo. Rozdelili sa. Už to nebolo také ako predtým a to čím, mali byť pomaly podliehalo neúprosnému tlaku.
Bolo tu aj pohŕdanie ľuďmi, nazývanie ich nepeknými prívlastkami.
Pochybnosti o tom, kam patria...
To všetko sa na seba stále navršovalo a čoraz viac zhoršovalo situáciu...
Castiel smutne hľadel na dlážku. Chcel o tom všetkom ešte chvíľu porozmýšľať, ale zrazu si niečo všimol.
Uvidel neurčitý zhluk energie, trblietajúci sa pri jeho nohách. Niečo tam bolo.
Rukou nato siahol, ale nenarazil na žiaden odpor.
Niečo také ešte nikdy predtým nevidel. Bolo to veľmi zvláštne. Pôsobilo to upokojujúco. Mal pocit, akoby z neho celá tá ťarcha aspoň na chvíľu spadla.
Odstúpil od okna a opatrne siahol rukou na dlážku. Pulzovala zvláštnym spôsobom.
Rukou načrel do tej zvláštnej energie, pocítil slabý záchvev tepla.
Omotala sa mu okolo ruky a priam sladko rozširovala do tela príjemné pulzovanie.
Castiel sa ňou prestal zaoberať, až keď Lucifer opatrne vstúpil do izby.
Okamžite ustúpil k stene. Tá časť jeho podstaty, ktorá sa si dobre pamätala mučenie, zareagovala nepriaznivo. Spomenul si ako sa vždy otvárali dvere, potom prišla bolesť. Intimita toho okamihu bola narušená.
Lucifer položil na stôl akýsi balíček a skúmavo sa zadíval na svojho obľúbeného anjela.
„Castiel, ty sa ma bojíš?“
„Nie,“ rozpačito zamrmlal tmavovlasý anjel.
Pokúšal sa nedívať priamo naňho. Zatláčal spomienky hlbšie a márne hľadal potrebnú oporu. Potom sa v ňom niečo vzbúrilo.
„Neostanem tu s tebou. Mám iné povinnosti, okrem toho to všetko je len nejaké tvoje klamstvo,“ neveriacky pokrútil hlavou.
Lucifer nič nepovedal, ale bolo jasne vidieť, že
ledva premáha hnev. Nepostrehol to, čo sa skrývalo za Castielovými slovami. Považoval to len za ďalší pokus o odpor.
Celá miestnosť sa zatriasla. Možno by to bolo ešte horšie, keby nenarazil na tú zvláštnu energiu. Na chvíľu ho to zarazilo. Cítil ako sa vyšplhala po ruke. Upokojovala ho a postupne zbavovala hnevu.
Castiel opatrne podišiel k nemu. Položil mu ruku na plece a rozpačito zamumlal:
„Prepáč, nechcel som... Ja vôbec netuším, čo sa to deje... Spomenul som si, na otváranie dverí a...“ zamumlal obozretne.
Lucifer si Castiela zmierlivo privinul k sebe.
„To nič. Už je to v poriadku, nehnevám sa. Možno by si mal vedieť, že sa ťa nikto nedotkol. Nedovolil by som im, ublížiť ti,“ chvíľu ho spokojne držal. Opatrne sa dotýkal jeho chrbta. Vedel, že nebude ľahké získať si jeho dôveru. Potom opatrne položil ruku na jeho tvár. Zakryl mu oči. Castiel videl, ako sa falošné spomienky rozplývajú. Bolesť ukrývajúca sa pod nimi zmizla.
Potom Lucifer odtiahol ruku.
Ani sám nevedel, prečo naňho berie taký veľký ohľad. Castiel sa mu už od začiatku zapáčil. Chcel si ho nechať pre seba. Najprv si myslel, že len kvôli tomu, aby získal cenného spoločníka.
Castielove odmietnutie ho dokázalo poriadne podráždiť, ale zároveň v ňom videl bytosť, ktorá sa mu mohla dostať až hlboko pod kožu...
Dovnútra nečakane vošla jedna z démoniek. Zjavne chcela niečo povedať, ale vôbec sa nedostala k slovu. Tajomná energia sa stiahla z dlážky a prešla rovno do nej.
Spadla na zem a začala sebou zmietať. Castiel s obavami odstúpil od Lucifera.
Démonka zúfalo kričala, naťahovala ruky smerom k nim. Lucifer a Castiel na ňu šokovane hľadeli.
Démonka sa stále zmietala a prosila o zľutovanie.
Lucifer zvedavo položil ruku na jej čelo. Nesnažil sa zmierniť jej bolesť, skôr ho zaujímala príčina tohto stavu.
Niečo jej dokonca roztrhlo šaty a vyzeralo to, akoby sa celá skrúcala ešte rýchlejšie.
„Čo sa to s ňou deje?“ so záujmom sa spýtal Castiel. Nebolo by zlé vedieť, ako znepríjemniť život démonom.
„Neviem, ale vyzerá to, akoby v nej bolo aj niečo, čo nám patrí,“ ďalej prechádzal rukou po jej čele. Cítil tú istú upokojujúcu energiu.
Démonka sebou prestala zmietať, keď striebristá energia preliezla späť na Luciferovu ruku.
„Prečo nás rušíš?“
Démonka s námahou vstala.
„Chcela som vám len odovzdať odkaz,“ vložila mu do rúk nejaký drobný predmet.
Lucifer prikývol, prečítal si to a strčil si ho do vrecka.
Démonka chcela odísť, ale Lucifer ju pokynom ruky zastavil.
„Počkaj, prines mi sem, niečo, do čoho budem môcť vložiť túto zvláštnu energiu. Niečo malé, aby to nenarobilo príliš veľký rozruch,“ dodal spokojne.
„Áno, myslím, že tu máme niečo vhodné.“
Démonka vyšla z izby a zavrela sa sebou dvere.
„Čo chceš urobiť?“ opýtal sa Castiel.
„Neboj sa, bude to zaujímavé,“ ubezpečil ho Lucifer.
Keď sa démonka vrátila, priviedla so sebou malého chlapca. Mohol mať najviac sedem rokov.
Bol taký malý a bezbranný, nevinný. Možno ešte včera pokojne zaspával vo svojej posteli a dnes bol vystavený tej najväčšej hrozbe.
Castiel okamžite pristúpil k nemu. Nevedel presne, čo chce Lucifer urobiť, ale niečo začínal tušiť.
Chcel mu pomôcť, ale netušil, akoby dokázal zastaviť Lucifera.
Partner mu venoval upokojujúci pohľad a opatrne položil ruku na chlapcovo plece.
Tmavovlasý chlapec sa ani nepohol. Nevenoval tomu, čo sa okolo neho dialo žiadnu pozornosť.
Démonka ustúpila.
Lucifer niečo chlapcovi pošepkal. Dieťa bezmocne prikývlo.
Potom uvideli ako sa striebristá energia presunula do jeho tela.
Dieťa sa otočilo ku Castielovi. Zvedavo si ho obzeralo. Potom sa ho dotklo.
„Tak ty si ma vytvoril. Cítim to z teba,“ odvetilo spokojne.
„Neviem, či je to presne tak,“ rozpačito poznamenal Castiel.
„Je to tak. Nemusíš sa toho obávať. Ďakujem ti,“ odvetil spokojne.
„Niet začo,“ dostal so seba s veľkou námahou.
Uľavilo sa mu, keď ho dieťa pustilo a vrátilo sa k Luciferovi.
„Aj ty si ma vytvoril, ale neviem...“ zvedavo nakláňalo hlavu.
Dotýkalo sa ho ešte výraznejšie ako Castiela.
Lucifer pokojne stál a nechal ho, neprotestoval ani sa na nič nesťažoval, akoby očakával, že za toľkú trpezlivosť bude patrične odmenený.
Chlapec okolo neho zvedavo krúžil a zbožne si ho obzeral.
„Ďakujem ti, že si mi našiel takú príjemnú schránku. Cítim sa naozaj skvele. Povedz, akoby som ti mohol pomôcť?“ opýtal sa úctivo.
Lucifer si prešiel prstom po tvári. Chvíľu uvažoval o využití tej bytosti. Bol to jeho ďalší výtvor, ale predsa iný ako tie ostatné. Mal pocit, akoby niečo z neho náhle ožívalo v inej podobe. Niečo blízke, pohľad do tých očí, ho úplne odzbrojoval.
Neznášal deti. Nedokázal sa na nich ani pozrieť, ale tá bytosť v detskej schránke mu bola neskutočne blízka.
„Čo dokážeš?“ opýtal sa Lucifer.
„Zatiaľ toho nie je veľa, ale mohol by som ti niečo ukázať,“ vyzývavo k nemu natiahol ruku.
„Chcem, aby to videl aj Castiel,“ požiadal aj o asistenciu trochu zaskočeného anjela.
„Dobre, môžeš to skúsiť,“ súhlasil Lucifer.
Chytil ho za ruku a obaja čakali, či sa k nim pridá aj Castiel.
Chvíľu váhal, kým prijal druhú ruku. Bolo to zvláštne. Takto sa držať. Dotýkať sa tej energie, ktorá tiež patrila aj jemu.
Chlapec sa naňho povzbudivo usmial, potom ich zatiahol do svojho sveta.
Castiel uvidel svetlo šíriace sa spod jej okrajov nejakého zložitého obrazu, bolo také hrejivé.
Hlasy v jazyku anjelov sa okolo nich preplietali. Nezneli nepriateľsky, skôr spokojne, akoby niečo také už dávno očakávali.
Chlapec ich doviedol až do záhrady. Temnej, nádherne prepracovanej.
Ukázal im to, čo bolo vybudované ako dočasné útočisko.
Okolo nich sa hmýrili padlí.
Keď chlapec pustil ich ruky, Castielovi sa zakrútila hlava.
Oprel sa o Lucifera a chvíľu zotrval v jeho objatí. Bolo mu dobre.
To bolo TO MIESTO, o ktorom sa nehovorilo.
Sídlo padlých, podľa všetkého vybudované hneď po páde anjelov.
***
Na druhý deň ráno...
Sam sa rukou opatrne dotkol svojho obväzu. Bolelo to viac, než očakával.
Nespokojne odhrnul prikrývku.
Vyzeralo to, akoby sa to ani po užívaní liekov, vôbec nezlepšovalo.
Dean na svojej strane vôbec nespal. Celú noc sa ponevieral po dome.
Pôvodne chcel ostať na gauči, ale Alice zdôraznila, že v obývačke sa jej najlepšie zachytávajú správy od ostatných. Takisto ich upozornila aj na to, že ich izba je lepšie prispôsobená na ochranu ľudí.
Sam si z toho absolútne nič nerobil. Nevadilo by mu, keby sa jeho brat vyspal vedľa neho. Nevidel na tom nič zlé.
Sam bol rád, že si môže oddýchnuť. Nesťažoval sa, ale mal dosť veľké bolesti a oddych mu len prospel.
Sam práve opäť poťahoval obväz, keď sa v izbe objavil Dean.
Okamžite s tým prestal a schoval ruku späť pod prikrývku.
Nechcel, aby Dean opäť zdôrazňoval, že ho mal nechať u Bobbyho.
Dean sa mlčky natiahol vedľa neho. Zjavne nemal náladu na rozhovor. Pôsobil dosť unavene.
Zakryl sa, zavrel oči a okamžite zaspal.
Sam sa naňho chvíľu díval. Bolo by príjemné opäť zavrieť oči a ďalej spať, ale niečo mu vtom bránilo. Začal premýšľať o tom, aké by to bolo, keby sa mohol dotknúť Deana. Možno, keby to urobil len veľmi opatrne, ani by si to nevšimol.
Prisunul sa bližšie k nemu.
Keď sa ich telá dotkli, Sam si to rozmyslel a chcel sa vrátiť do bezpečnejšej pozície.
Dean so spánku niečo zamumlal obrátil sa k nemu a jednou rukou ho objal. Sam sebou takmer trhol. Neočakával, že niečo také urobí.
Teraz už boli k sebe takmer prilepení. Sam nevedel, čo by mal urobiť. Zotrvať v Deanovom objatí bolo také lákavé, ale nemohol si to dovoliť. Chcel sa z jeho zovretia vymotať a nechtiac sa mu podarilo kopnúť ho.
Dean sa okamžite prebral. Najprv si myslel, že naňho niekto zaútočil. Preto zareagoval až príliš prudko.
Sam skončil pod ním a Deanova ruka mu chvíľu zvierala krk.
Keď si uvedomil, koho drží, okamžite povolil zovretie, ale aj tak ostal sedieť na ňom.
„Sam? Prečo nie si na svojej strane?“ pokarhal ho rozpačito. Bolo príjemné cítiť teplo jeho tela. Mrzelo ho, že sa prebudil. Mohol si aj naďalej vychutnávať jeho blízkosť.
„Ty si ma chytil,“ odvetil Sam. Tlak Deanovho tela na svojom mu začínal spôsobovať značné problémy. Nedokázal odtrhnúť pohľad od jeho pier...
Bolo ťažké sa ovládať v takejto pozícii.
„Prepáč, Sam.“
„Nemusíš sa ospravedlňovať. Bolo to príjemné...“ ani sám nevedel, prečo to povedal. Jednoducho to z neho vyliezlo.
