Varovanie: tak toto údajne znamená, čarovný prútik, no nwm, ale keby náhodou nie, tak mi dajte vedieť, nabudúce sa pokúsim zas nájsť nejaký vhodný latinský názov,
obrad čiernej mágie pokračuje, 15+,
Harry nám už vyrastie! V tejto kapitole urobím ešte menší časový skok, aj keď nie až taký výrazný....(je to potrebné, aby sme sa dostali zas postupne k slashu, kedže táto poviedka je primárne stále slash:)
Mrzí ma, že som to nepridala oveľa skôr, ale nejako nestíham a dá sa to tak povedať, že nie celkom rozhodujem o tom, čo budem písať.
Keď múza nefunguje tak to akosi nejde.
(Múza fungovala len na iné fandomy a originálne, tak to pridávam až teraz, ale samozrejme budem pokračovať ďalej)
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 17. kapitola opravená
Hodnotenie
Magické
vlnenie sa zmocnilo celej miestnosti. Bolo to ako upokojujúce pohladenie, ako
uistenie, že má všetko pod kontrolou.
Zvieracie
srdce začalo pulzovať, akoby si ešte stále neuvedomovalo, že zvyšok tela je už
dávno preč.
Počul
syčanie, zmes divných hlasov, ktoré sa ho pokúšali ovládnuť. Odolával ich
uspávajúcej sile.
Kolísal
sa na tých vlnách, bolo to príjemné. Prútikom ich ovládal a dával si pozor
na každé slovo, hlavne v prípravnej časti rituálu.
Vedel,
že tam niekde je aj iný svet. Netrúfal si ho označiť, ako niečo posvätné, ale
teraz prinajmenšom najväčšmi pociťoval jeho prítomnosť.
Zdvihol
obe ruky, urobil pár komplikovaných švihov prútikom.
Prvá
časť, ktorú tvorilo takzvané vzývanie temných síl, bola preňho asi najťažšia.
Nechcel poznať svoju dušu, nikto si to neprial. A počas tohto rituálu musel
vysloviť pár príliš nebezpečných mien. Musel si dávať pozor, na svoj prízvuk,
na každé nadýchnutie.
Na
rukách sa mu začali vytvárať tmavé škvrny, akoby niečo temné prechádzalo jeho
telom. Tú odpornú ťarchu cudzích dotykov musel zniesť. Pátrali, skúmali
a chceli aj niečo na oplátku, ale on sa držal textu a nevšímal si to.
Potom zamierili svoju pozornosť na orgány...
Začul
príjemný hlas, ktorý rozozvučal v jeho mysli všetky poplašné znamenia.
Jedna z tých síl k nemu prehovorila v starodávnom jazyku, ktorému
nerozumel.
Musel
len prikyvovať. Nič iné mu viac neostávalo.
Touto
rečou hovorili len temné sily, nad ktorými takmer nikto nemal kontrolu. Práve
sa spojil s akýmsi jadrom temnoty.
Nebola
to latinčina, akú poznal. Skôr to pripomínalo akýsi vnútorný jazyk, ktorý nikto
so smrteľníkov neovládal.
Temná
sila obrátila pozornosť na dieťa.
Severus
zachytil pár latinských slov, ktorým porozumel.
Temná
sila hovorila, že ten chlapec má v duši dieru. Aspoň tak to znelo
doslovne. Rana sa musí uzavrieť. To ešte stihol zachytiť.
Snape
tušil, že hovorí o obetovaní časti duše Temného pána. Tú časť, už Harry
nemal a dlho bola jeho súčasťou. Poranilo ho to a v kombinácii s jedom to
vytvorilo ďalekosiahle poškodenie.
Nevšimol
si to, lebo zatiaľ sa to neprejavilo navonok. Poškodenie bolo hlboko
v ňom.
Snape
sledoval ako sa na oltári niečo dvíha. Zvírený prach sa sformoval do tenkej
masy, ktorá sa začala krútiť.
Čierny
had výhražne zasyčal a ukázal svoje mohutné telo. Jeho červené oči priam
hypnotizovali Snapa.
Pomaly
sa začal spúšťať na zem.
Temné
sily si zrejme takto predstavovali uzavretie rany.
Snape
znepokojene pokrútil hlavou. Musel pokračovať v zaklínaní, nemohol opustiť
svoju pozíciu.
Napriek
tomu, vedel, že niečo nie je v poriadku. Celý proces si podrobne
a veľmi dôkladne naštudoval.
Keď
prútikom opäť opísal zložitý symbol, mágia v miestnosti vyjadrila svoju
spokojnosť a nechala ho pokračovať.
Otočil
sa a ešte pár krát zložito preťal vzduch prútikom.
Had
tlmene zasyčal a opäť sa zmenil na prach.
Táto
časť rituálu bola konečne dokončená.
Harry
nespokojne naťahoval ruky ku Snapovi.
Keď
prekonal túto prvú zábranu a čierne škvrny z neho ustúpili, cítil sa
už omnoho lepšie.
Čakala
ho druhá fáza, ktorá bola už oveľa jednoduchšia. Načrtol na zem obrysy ľudského
tela.
Urobil
to opatrne, aby nepoškodil magické vlnenie, ktoré ho stále obklopovalo.
Potom
si kľakol a pokračoval s ďalšou fázou nevyhnutného odriekania
zaklínadiel. Pravidelne pritom presmeroval
magické prúdenie.
Drobné
čiastočky sa začali pomaly spájať, sledoval to a pevne držal prútik, aby
sa mu to náhodou nevymklo z rúk.
Tmavá
hmota pomaly menila farbu a sformovala sa do bledého tela, zahaleného do
tmavého habitu. Skrčeného v zvláštnej pozícii.
Ženské
telo zahaľovala aj silná vrstva mágie.
Severus
obozretne sledoval tretiu fázu. Dúfal, že ten had celý proces nepokazil.
Považoval to len za výstrelok samotnej mágie.
Stávalo
sa, že si táto nespútaná sila, robila čo sa jej zachcelo. Občas takéto anomálie
vznikali práve pri tých zložitejších kúzlach.
Tretia
fáza zahŕňala príchod zajatej duše. Keď sa žena po prvý raz nadýchla, Severus
ukončil zaklínanie.
Symboly
zhasli, ale miestnosť ešte vibrovala slabou energiou.
Snape
roztrasene klesol na kolena. Hruď sa mu prudko dvíhala a klesala. Bolesť
ho úplne ochromila.
„Lily?“
opýtal sa slabým hlasom.
„Nemal si to robiť, Severus,“ potichu
hlesla červenovláska. Opatrne sa
postavila na nohy.
Vzala
na ruky svojho syna, ale stále sa uprene dívala na Severusa.
„Prepáč, musel som. Nemohol som ťa tam
nechať,“ unavene si pretrel oči a pokúsil sa prinútiť svoje telo
k spolupráci. Díval sa na ňu, ale stále tomu nedokázal uveriť. Bola tam,
s ním. Už nie ako osoba, ktorú miloval.
Skôr
ako priateľka, ktorá mu chýbala.
Opatrne
sa postavila na nohy.
Vzala
na ruky svojho syna, ale stále sa uprene dívala na Severusa.
„Vedia
pravdu?“
„Nie,
nedal som im to...“ obozretne pokrútil hlavou. Odpovedal celkom automaticky a vôbec sa
nad tým nezamýšľal.
„Počkať,
Lily ty si mi nič nedala, čo to...“ Bolo
čoraz ťažšie pokračovať v akejkoľvek konverzácii. Hlava ho bolela
a pred očami mu začali tancovať zmätené obrazy.
Chvíľu
videl Lily živú a zdravú a chvíľu zas toho čierneho hada.
Bolo
to šialené. V jednej chvíľu sa mu zdalo, že aj chlapec sa zmenil.
Myseľ
mu zúfalo preskakovala, až kým nestratil vedomie.
Skôr
než úplne podľahol únave, začul zvláštne zasyčanie.
Lily
ho odtiahla na bok a pomocou prútika vytvorila nosidlá.
Nevedela
kam má ísť. Nebola si istá, či ešte existuje nejaké bezpečné miesto.
***
Sídlo fénixovho rádu
O tri mesiace neskôr...
Schôdza
rádu bola v plnom prúde.
Severus
Snape a Lily Potterová sedeli za stolom spolu s ďalšími členmi
Fénixovho rádu.
Počas
troch mesiacov sa im podarilo postaviť slušnú obranu, zorganizovať ľudí
a vysporiadať sa aj s počiatočnou nedôverou čarodejníckeho
spoločenstva.
Vojna
s Temným pánom bola čoraz drastickejšia. Bol stále silnejší, stále viac
útočil a oni sa mohli len skrývať a čakať na vhodnú príležitosť.
Práve
počúvali hlásenie, jedného z náhradných špiónov, ktorý sa dosiaľ len
infiltroval k smrťožrútom bez
akéhokoľvek zásahu.
Snape
už nemohol slúžiť ako spojka medzi dvoma znepriatelenými stranami. Musel túto
úlohu prenechať inému zvedovi.
Práve
preto počas schôdze panovala dosť nepriateľská atmosféra. Nie všetci boli
nadšení tým, že pred nimi taja pár kľúčových informácii.
Jednou
z nich bol aj nový špión Fénixovho rádu, momentálne nazývaný ako Anonymný.
Tvár
mal zakrytú a celý čas si nervózne žmolil okraje habitu. Sedel oproti
členom rádu a práve tichým hlasom podával hlásenie:
„Temný
pán systematicky prehľadáva celý Londýn.
Vyhráža sa, že keď nedostane to, čo chce všetci ponesú zodpovednosť,“ dodal
obozretne.
„Zameriava sa hlavne na miesta, ktoré sú chránené
kúzlami. Jasne nám dal najavo, že sa nezastaví pred ničím. Dokonca núti
čarodejníkov, aby ukázali smrťožrútom svoje deti a táto kontrola sa
nevyhýba ani muklovským sídlam. Smrťožrúti zabíjajú viac než zvyčajne, mučia
a dochádza aj k obzvlášť hanebným činom... Obzvlášť závažný bol
včerajší incident v jednom z miestnych sirotincov. Všetky deti sú
mŕtve, mučili ich... Zapálili to tam a niektorých pracovníkov nechali
uhorieť,“ dopodrobna im porozprával o tejto záležitosti. O tom, aké
mučenie bolo použité, ale takéto správy boli takmer na dennom poriadku.
Smrteľné
nebezpečenstvo hrozilo všetkým.
Všetci
pozorne počúvali hlásenie, nikto si nevšimol malého čierneho hada, ktorý
spokojne vystrkoval jazýček pri špiónových nohách.
Harry
sa skrútil do klbka, musel byť veľmi opatrný, aby ho nezbadala mama.
Pochopiteľne si nepriala, aby sa zúčastňoval schôdzí rádu.
Rovnako
ako aj ostatní dospelí stanovala vekovú hranicu na sedemnásť rokov.
Harry
vedel, že ho chce chrániť, ale potreboval vedieť, ako sa vyvíja vojna
s Temný pánom.
Spomienky
sa mu postupne obnovovali. Ukázalo sa, že opäť narastie a bude taký ako
predtým, za oveľa kratší čas. Počas troch mesiacov už vyzeral na dvanásť,
vracali sa mu spomienky so školy aj nadobudnuté vedomosti.
Predpokladalo
sa, že sa rast opäť spomalí, keď sa všetko vráti do normálu.
Harry
si zvykol aj na svoju novú podobu, kúzlo, ktoré mu prinavrátilo mamu im
umožnilo plne využívať aj podobu hada.
Harry
si rýchlo obľúbil svet z hadej perspektívy a celkom ľahko sa vždy
vmiešal všade, kam sa potreboval dostať.
V hadej
podobe však bolo trochu ťažké vnímať obyčajnú ľudskú reč. Napriek tomu sa
o to veľmi snažil.
Tentoraz
bola schôdza pomerne nezaujímavá. Tie
hrozné udalosti, ktoré popisoval špión, neboli ničím výnimočné. Harrymu tých
ľudí bolo ľúto, ale vedel, že sa to už nedá zmeniť. Také veci sa diali takmer
neustále a nemohol si dovoliť stále podliehať svojím pocitom.
Jediná
„zaujímavá“ informácia z dnešnej schôdze bola, že Voldemort mal milenca.
Harry
nechápal, ako si mohol taký krutý muž niekoho získať.
Určite
nie dobrovoľne.
Takisto
ho zaujímalo, ako sa tej osobe podarilo utiecť. Počas schôdzí rádu toho milenca
nikdy nespomínali menom.
Harry
sa obával, že je to možno až príliš chúlostivé. Možno niekto z príbuzných
členov rádu, preto to všetko držali tak veľmi v tajnosti.
Aspoň
jemu nikdy nepovedali, kto bol tým milencom.
Harry
si pamätal len na ich stretnutie, v prvom ročníku a na to ďalšie v tajomnej komnate.
Na
ich ďalšie stretnutia po tejto udalosti, si zatiaľ nespomínal. Začínal tušiť,
že to nebude nič príjemné.
Keď
odpútal svoju myseľ od ďalších úvah, uvedomil si, že schôdza končí. Špiónova
topánka sa zľahka obtrela o jeho šupinaté bruško.
