varovanie: 12+, kratšia časť, nabudúce očakávajte Sama/Deana,
bonus: nový obrázok pár : Cas/Lucifer
Tí, ktorí tam žili sa skrývali v tieňoch. Nemali už všetky schopnosti, ktoré im poskytovalo nebo.
Vnímal rôzne stupne energie ostatných anjelov. Ich blízkosť nebola príjemná.
Bariéry, ktoré ich oddeľovali od toho hlavného sveta, Alice nazývala osobnými zónami.
Počas ich prvého stretnutia zdôraznila, že je lepšie do nich nevstupovať, pokiaľ to nie je vyslovene nutné.
Za nimi sa skrývali pravé pocity, ktorými boli bohato obdarení.Padlí si tieto bariéry vytvorili práve kvôli tomu, aby so seba dostali prebytočné pocity.
Boli ako sieť, do ktorej sa zachytávalo všetko, čo im spôsobovalo vnútornú nevyrovnanosť.
Každý deň si plne uvedomovali bolesť zo straty neba.
Akoby sa v nich vytvorila akási prietrž, ktorú nebolo možné zatvoriť. Toľké storočia ľútosti, hnevu, niekedy aj vzdoru.
Boli vystrašení, okrem Luciferova prítomnosť ich dosť vyplašila a nemienili sa im ukázať. Boli pripravený bojovať len na priamy rozkaz. Bez svojho zástupcu nemienili robiť nič, pokiaľ nebude ohrozená ich existencia.
Napriek všetkým tým pocitom, ani jeden z nich nechcel úplne zmiznúť.
Keďže sa už stretol s Alice aj s pár anjelmi, z jej skupiny, vedel, že sa budú držať čo najďalej, pokiaľ nebude nutné zasiahnuť.
Preto bolo dôležité udržať Lucifera v pokoji. Nechcel zničiť, ten krehký svet, ktorí bol ich jedným domovom.
„Zaujímavé. Tak tu sa ukryli pred otcovým hnevom...“ nespokojne dodal Lucifer. Zjavne nepovažoval za spravodlivé, že on skončil v pekelnej klietke, zatiaľ čo ostatní si mohli spokojne vychutnávať slobodu.
Neboli viazaní na toto miesto, mohli tu ostať, ale ak by to bolo potrebné boli schopní opustiť svojej osobné zóny. Lucifer takú možnosť nemal. Dlhé stáročia trávil sám, zavretý, oddelený od svojej rodiny. Túžil len po pomste. Len toho ho dokázalo udržať v pokoji. Čakal na pomoc od svojej schránky, od toho chlapca, o ktorom vedel, že bol stvorený preňho. Preto si dokázal Sama vážiť viac než ostatných ľudí. Rozumel mu a občas aj závidel. Aj on si prial, aby ho brat opäť uznával, ale bolo mu jasné, že Michaela len tak ľahko nepresvedčí.
Napriek tomu všetkému, čo povedal o Deanovi, nemohol sa úplne preniesť cez to, že on sa k Samovi vrátil. Opäť pracovali spolu, pohli sa ďalej a dokázali rozumne fungovať ako bratia.Niečo ich k sebe opäť pritiahlo. Niečo, o čom vedel, že nikdy nezíska.
Michael akúkoľvek možnosť na zblíženie zamietol. Pokúšal sa s ním hovoriť. Veľakrát ho pozýval do svojich myšlienok, ale nikdy nedostal žiadnu odpoveď.
Vždy cítil len tvrdú hradbu odporu a odmietania. Vedel, že nemôže viac očakávať pomoc od svojho veľkého brata.
Práve preto ho rozčúlil pohľad na toto útočisko padlých. Michael ho mohol nechať v tomto svete.
Jeho energia potemnela, schránka sa chvela od potláčaného hnevu.
Ten svet ho volal, priťahoval, ale zároveň vyžaroval silný nával strachu.
Castiel sa dotkol jeho chrbta, keď pocítil nahnevané pulzovanie Luciferovej energie. Neisto ho pohladil.
Dostali sa práve do tej časti, krajiny v ktorej narastali pocity...
Niečo už o tom, počul, ale nevedel čo presne ich ešte čaká.
Nebolo to práve vhodné miesto na dlhé rozhovory.
Aj Castiel ledva potláčal svoje vlastné vnútorné problémy...
Luciferov hnev mierne poklesol, keď ho pohladil, tak vtom neohrabanom utešovaní pokračoval.
„Tvoj trest si vzal na starosť osobne Michael. On je dôsledný a veľmi zodpovedný. Ostatní mali šťastie, spojili svoje sily, prekĺzli počas toho rozruchu, ktorý nastal...“ to všetko mu povedala Alice. Pokúšal sa to interpretovať tak, aby to Lucifera ešte viac nerozčúlilo. Zdalo sa, že takáto odpoveď naňho nemala až taký negatívny vplyv. Obrátil sa ku Castielovi a položil mu ruku na plece.
„Možno až príliš zodpovedný. Príliš tvrdý. Práve táto jeho vlastnosť ho zrejme privedie do nepríjemností. Nezvládol to. Otec odišiel a všetko sa mu vymklo z rúk. A to všetko, čo urobil. Všetky tie pečate, ktoré dovolil zlomiť, všetko to robí len preto, aby mohol so mnou bojovať a ukázať všetkým, že je jeho osudom ma poraziť... Preto som rád, že mám späť aspoň svoju zbraň, uvidíme, či si dokáže poradiť s prekvapeniami, ktoré som mu prichystal. Musím vás oboch pochváliť, práve toto som potreboval,“ odtiahol ruku a chvíľu sa na Castiela spokojne díval.
Mladší anjel rozpačito hľadel na svoje topánky. Nepáčilo sa mu, že ho tak dôkladne spaľoval pohľadom. Niečím mu pomohol a ani nevedel, ako sa to stalo.
Castiel sebou prekvapene trhol, keď Lucifer nechal zmiznúť gombíky na jeho plášti. Zdalo sa mu, akoby bol nahý. Toho pocitu sa nedokázal zbaviť.
Potom Lucifer pristúpil celkom blízko k nemu. Rukou vkĺzol pod oblečenie. Castiel pocítil dotyk chladivej archanjelskej ocele. Zdalo sa mu, akoby niečo prešlo jeho telom, ale vôbec nebol zranený.
„Kedysi mi povedali, že si už nikdy nevytvorím zbraň. Ďakujem ti, Castiel, vedel som, že budeš užitočný...“ pobavene si ho premeral, akoby práve predvádzal nejaký jednoduchý trik.
Castiel nechápal odkiaľ sa tam tá čepeľ vzala. Chvela sa na úrovni, ktorú Castiel ani zďaleka nedosahoval.
Tlak na hrudi a bruchu zrazu pominul a on videl ako Lucifer niečo drží za chrbtom. Zbraň si presunul do druhej ruky a tváril sa mimoriadne spokojne.
Tmavovlasý anjel podozrievavo siahol pod koseľu. Nemal takmer žiadne zranenia, pokožka bola nepoznačená a ani nepostrehol ako Lucifer tú zbraň vytvoril.
Castiel sa od neho rýchlo vzdialil. Nechal ďaleko za sebou aj malého anjela.
Pred ním sa objavila len jednoduchá lavička. Bola celkom obyčajná, ale na rozdiel od tých v ľudskom svete, bola možno až nadľudsky nepoznačená.
Žiadne nápisy, žiadne ryhy, ani stopy po topánkach.
Opatrne položil ruku na drevo.
Cítil, že to nie je určené len na sedenie. Opatrne hľadal otváracie symboly. Mohol to byť jeden z tých priechodov, ktoré mu spomínala Alice.
Nechcel mu pomáhať, ani dávať žiadne informácie, ale jazyk sa mu akosi prirodzene rozväzoval. Nemohol tomu zabrániť.
Odhodlane prešiel prstami po dreve. Muselo tam niečo byť. Nemal veľa času, tušil, že Luciferovi sa nebude páčiť, to, čo chce urobiť.
Práve, keď uvidel otvárací znak, pocítil ako ho niečo zľahka odhodilo dozadu. Nestihol sa ho dotknúť, keď sa chcel vrátiť k lavičke, opäť ho to odhodilo. Tentoraz o trochu silnejšie.
Lucifer sa mu spokojne postavil do cesty. Malý anjel ich so záujmom pozoroval.
Pokojne stál a čakal, kým sa dohodnú.
„Povedz, Castiel, prečo si nahnevaný? Myslel som, že touto fázou sme už úspešne prešli,“ sledoval ako mu zo škrabanca na líci stieklo pár kvapiek krvi. Luciferova zbraň ho len zľahka pohladila.
„Ja nechcem...“ zamrmlal rozpačito.
Opäť sa pokúsil dostať k lavičke, ale tentoraz ho len neodhodil. Pocítil ako mu krk zovrela sila, ktorá ho priam drvila.
Luciferova ruka zľahka prešla po jeho líci. Láskavo a jemne, takmer ospravedlňujúco.
Chcel sa tomu poddať, ale vedel, že to nemôže urobiť. Tušil, že z tohto sa už zrejme nevyvlečie.
Kútikom oka pozoroval malého anjela. Zdalo sa, že ho to znepokojuje.
Keď Luciferov stisk, ešte viac zosilnel, takmer si prial, aby mohol len zavrieť oči...
Bojoval s ním aspoň pomocou toho, čo mal k dispozícii. Tlačil naňho svojou vlastnou energiou, ale nestačilo to...
