varovanie: 15+, páry Cas/Luc, Sam/Dean
***
Dean si pomaly vložil mobil do vrecka. Podráždene si pretrel unavené oči.
Dúfal, že keď opäť zavolá staršiemu lovcovi nájde si naňho viac času.
Obával sa, že Crowley svojou prítomnosťou poriadne zdeptá, ešte aj skúseného lovca.
S Castielom takisto nemohol počítať.
Dean stále nedokázal pochopiť, ako sa mohol spojiť so Satanom. Pripadalo mu to odporné. Začínal si myslieť, že Lucifer nejakým spôsobom donútil spolupracovať nevinného anjela.
Jeho neskúsený Cas by niečo také neurobil.
Spomenul si ako utrápene sa tváril, keď sa mu ponúkala krásna žena. Bol takmer prikovaný k stolu. Nedokázal so seba dostať ani svoje meno.
Dean tomu vtedy nevenoval pozornosť. Myslel si, že sa len hanbí a vychutnával si ich spoločný večer.
Netušil, že by mohol...
Lucifer zrejme mal tú moc vysporiadať sa s Casovou hanblivosťou.
Dean si prial, aby mu anjela vrátil späť. Nechcel ho úplne stratiť. Nie, kvôli zlému anjelovi, ktorý si nárokoval aj na Samovo telo.
Keď sa jeho myšlienky sústredili na brata, zaplavil ho zmätok.
Mladší Winchester sa jednoducho šiel pozhovárať s Alice. Absolútne nekomentoval to, čo sa medzi nimi stalo.
Vyzeral spokojne a uvoľnene, ale Dean sa obával, či mu nejakým spôsobom neublížil.
Mali spolu sex.
V posteli na ktorú teraz rozpačito hľadel, boli predtým k sebe pritisnuté dve telá.
Nevšedná liečebná metóda mala na nich možno až príliš povzbudzujúci účinok.
Opäť si unavene pretrel oči a do ničoho sa mu nechcelo. Mal všetkého po krk.
Keď Sam, otvoril dvere, automaticky zamieril k oknu.
Tváril sa, že kontroluje okolie. Dalo by sa povedať, že takmer túžil, aby sa v kríkoch skrývali démoni. Možno by to bolo lepšie, ako to čo ho čakalo.
Pár sekúnd medzi nimi vládlo napäté ticho. Cítil, ako sa mu Samov pohľad zabodáva do chrbta. Mladší brat neisto podišiel bližšie.
Dean pozbieral odvahu a obrátil sa k nemu.
„Je niečo nové, Sam?“
„Ani nie. Alice šla na chvíľu domov, lebo sa tam niečo deje. Máme ostať tu, pod ochranou a nevychádzať von,“ zložil na stôl jedlo a pitie a dokonca aj balíček zemiakových lupienkov.
„No výborne,“ Dean siahol po fľaši, ale Sam zamračene pokrútil hlavou.
„Najprv sa musíš najesť,“ upriamil jeho pozornosť na plný tanier.
„Nie, som hladný,“ sadol si späť na kraj postele a absolútne ignoroval dokonca aj lákavo vyzerajúce zemiakové lupienky.
Keby bol otec ešte nažive, zabil by ho. Nedoprial by mu ani kúsok jedla, za to čo urobil mladšiemu bratovi.
Sam vyzeral spokojne, ale to, že sa o celej veci ani slovkom nezmienil ho dosť znepokojovalo. Nemohol predstierať, že sa absolútne nič nestalo.
„Nevymýšľaj, Dean,“ prisadol si k nemu.
„Jednoducho nemám chuť,“ Dean inštinktívne položil ruku na Samovo koleno. Keď si uvedomil, čoho sa dotýka, trochu sa strhol.
„Dean, nehnevám sa na teba. Všetko je v poriadku,“ Sam zľahka položil ruku na tú jeho.
Naklonil sa k nemu, akoby očakával, že ho pobozká.
Dean neodolal. Bol to trochu tvrdší bozk, ale postupne sa trochu viac zjemňoval.
Keď sa od seba odtiahli, Sam položil hlavu na Deanove kolená.
Pohodlne sa uvelebil a sledoval, ako si jeho brat zobral lyžičku.
***
Zdalo sa, akoby len veľmi opatrne hľadala cestu, ako splynúť s tou Luciferovou. To jediné zrejme zaujímalo jeho až príliš spokojnú schránku.
Stačilo mu, že ho Lucifer opäť držal blízko seba a hneď bol z toho úplne hotový. Tep sa mu zrýchlil a absolútne nemyslel na boj. Hneď ho zaplavili oveľa horúcejšie myšlienky.
„Máš naozaj zaujímavé myšlienky, Castiel,“ pobavene poznamenal Lucifer. Naozaj nebolo ľahké sa naňho hnevať. Ich energie sa okolo seba ovíjali oveľa tesnejšie, ako vtedy, keď ho objímal.
„Ja to nerobím,“ rozhorčene zamrmlal Castiel.
„Isteže, ty za to absolútne nemôžeš,“ chlácholil ho. Lucifer Povolil zovretie a úplne znížil tlak na jeho podstatu.
Ich energie sa o seba ešte chvíľu dotieravo obtierali, ale napokon ustúpili späť do schránok.
„Kam si poslal moje gombíky?“ Castiel sa viac zahalil do svojho plášťa. Gombíky boli stále preč a to ho neskutočne dráždilo.
Radšej upriamil svoju pozornosť na malého anjela. Chlapec sa chytil jeho ruky a tváril sa mimoriadne spokojne.
Rozhodne nechcel, aby nový anjel videl niečo takéto. Rozhodne nebol na svete dosť dlho, na takúto lekciu.
Druhá časť jeho osobnosti, však namietala, žeby mali čo najskôr navštíviť anjelsku škôlku...
„Nepotrebuješ ich. Ten tvoj plášť toho zakrýva až príliš veľa,“ spokojne si ho prezrel a uznanlivo prikývol, keď sa pohľadom zastavil na jeho nohaviciach.
„Necítim sa bez neho dobre... Chránil ma...“ Castiel zahanbene stisol ruku malému anjelovi. Zvolil si čo najnenápadnejšie oblečenie, aby sa oňho nikto príliš nezaujímal.
„Môžem ťa ubezpečiť, že s tým už nebudeš mať problém... Hneď ako sa vrátime na zem, gombíky dostaneš ich späť,“ zrejme ani Lucifer nechcel, aby sa cítil nepríjemne.
Ich rozhovor prerušila mrazivá prítomnosť odvážnejších padlých. Piati anjeli ich obklopili, vyžarujúc so seba mrazivý pokoj.
Boli bez schránok, len v základných podobách a boli to pôvodní padlí. Tí, ktorí odišli po vzbure.
Castiel s obavami hľadel na silné zoskupenie energií. Druhou rukou objal malého anjela.
V ich nehmotných podobách sa odrážala túžba po zničení. Ostatní možno našli v sebe dosť dôvodov, na to, aby sa prispôsobili, ale oni boli stále hlboko zasiahnutí minulosťou.
Castielovi sa nepáčil spôsob, akým na nich hľadeli. Vyzeralo to, akoby boli pripravení vytrhnúť ich rovno zo schránok.
Lucifer okamžite schladil ich bojovú náladu. Donútil ich ustúpiť do bezpečnejšie vzdialenosti. Ich mrazivé podoby sa triasli od potláčaného hnevu. Zjavne sa obávali, že prídu o svoje územie.
Lucifer ich postupne oslovil: „Beleth, Asael, Samael, Danel, Naamah... Aké šťastie, že sme sa tu stretli. Vidím, že ste si zvykli na kráľovský život. Ani sa nenamáhate, venovať mi aspoň tú štipku úcty...“
„Nie ste tu vítaní,“ upozornil ich Beleth.
Castiel pocítil, ako mu schránkou prešlo niečo ostré. Zdalo sa, akoby naňho niečo zaútočilo zvnútra. Luciferova energia ním jemne prešla a odstránila príčinu tej bolesti.
Po Belethovi ostala len akási kôpka ťažko definovaného odpadu.
Naamah uznanlivo kývla hlavou. „Chrániš svoju rodinu. Tak je to správne.“
„Nechaj nás na pokoji,“ varoval ju Lucifer. Nepáčilo sa mu, že ona a Asael okolo neho krúžili.
Castiel zalapal po dychu, keď pocítil ako sa okolo nich niečo uzatvára.
Priestor bol niečím narušený, akoby zdeformovaný.
Nahnevaný Lucifer si zrejme neuvedomil tú jemnú prácu anjelskych schopností. Nepocítil nepatrné chvenie sveta padlých.
Castiel vedel, že sa musí rozhodnúť. Pomôže Luciferovi, alebo dovolí Naamah, aby zakročila.
Inštinktívne zovrel svoju zbraň. Bleskovo zamestnal trochu spomaleného Asaela. Bol pripravený zabíjať anjelov, ale nechcel, aby to bolo kvôli nemu. Chcel sa tomu vyhnúť, pokiaľ to bude možné.
Asael opäť zaútočil, zahnal sa naňho zbraňou takou rýchlosťou, že ledva stihol uhnúť. Malý anjel ho potiahol trochu dozadu. To mu umožnilo dostať situáciu pod kontrolu. V rukáve mu ostala poriadne veľká diera, ale nôž sa pokožky ani len nedotkol.
K útoku sa pridala aj Danel. Jej úder bol príliš tvrdý. Podarilo sa je na chvíľu poriadne zamestnať Lucifera.
Spoločne s Naamah aktivovali spôsob boja, ktorý im umožnil zasiahnuť schránku.
Castiel mal dosť práce s Asaelom a s ochranou malého anjela.
Čoskoro pochopil, že nemá inú možnosť.
Asael bojoval tvrdo, nedal mu na výber. Musel ho čo najskôr dostať. Nebral naňho ohľad a pokúšal sa dostať k malému anjelovi.
Castiel takisto zrýchlil tempo. Podarilo sa mu prebodnúť ho, sledoval ako sa biele svetlo rýchlo vytráca.
Uvidel enochský symbol, ktorý sa rozprestieral pod nimi. Sledoval ako sa posledné časti toho mechanizmu spájajú. Tento spôsob boja nikdy nepoužíval, lebo bol až príliš samovražedný.
Malý anjel ho horúčkovito potiahol za plášť, zrejme aj on si uvedomoval, že im to môže vážne ublížiť.
Castiel svojou zbraňou prerušil prítok energie v mechanizme. Našiel v sebe ešte dostatok sily, aby Lucifera a chlapca dostal z dosahu toho výbuchu. Neuvažoval o tom, konal absolútne impulzívne.
Vedel, že on sa odtiaľ už nedostane. Vytiahol svoju zbraň a čakal, kým ho obklopí svetlo.
V poslednej chvíli ho tiež niečo zachytilo a udržalo ho z dosahu silného výbuchu. Naamah a Asael ostali vnútri. Lucifer ich nepustil von.
Posledný padlý naďalej udržiaval odstup a nepodišiel bližšie, aj keď mal očividne najväčšiu moc.
Stratil sa im z dohľadu.
Castiel bol ešte trochu otupený, krvácal a svet mu pred očami plával.
Luciferova energia ho opäť upokojovala. Posielala preč tie neodbytné myšlienky.
Pomaly upadal do zvláštnej otupenosti.
Mohol sa postarať o ukončenie apokalypsy. Stačilo len, aby sa do toho nemiešal. Nemohol.
Potom tam niekto prišiel. Bola to Alice a zhovárala sa s Luciferom, ale Castiel takmer nič z toho nevnímal.
