Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
*~*
O tri dni neskôr...
Sam stál v moderne zariadenej kuchyni a práve naberal do taniera, výborne rozvoniavajúci obed.
Hlad napokon zvíťazil nad hnevom. Hneď na druhý deň si musel niečo vziať. Ukázalo sa, že si nebude môcť ani nič objednať, lebo telefón akýmsi záhadným spôsobom prestal fungovať. Preto sa musel spoľahnúť na svoje kulinárske schopnosti.
Našťastie chladnička bola výborne zásobená a mal dostatok vecí na výber. S tanierom plným jedla zamieril späť do obývačky.
Posadil sa na gauč a jedol pri zapnutom televízore. Bežali tam nejaké ranné správy, ale to bolo úplne jedno. Na sebe mal oblečené len tričko a voľné nohavice, čo ešte viac zdôrazňovalo, že sa tam postupne začal cítiť ako doma.
Najprv si myslel, že je to len nejaká pasca, ale čím dlhšie si dom prezeral, tým viac si uvedomoval, že má naozaj veľmi vážne problémy. Niečo, čo mohlo vážne ovplyvniť jeho prácu a spôsobiť dosť veľké škody.
Zdalo sa mu, akoby naňho všetky jeho problémy hľadeli zo zrkadla v kúpeľni. Potreboval v sebe opäť nájsť toho Sama, ktorý sa nedokáže len tak ľahko vzdať svojho života. Ak by aj mal tak len kvôli tomu, čo je preňho naozaj dôležité.
Chcel, aby šli spolu opäť loviť. Pokiaľ by o to mal záujem, Sam by s tým okamžite súhlasil. Nech bol Dean akýkoľvek, potreboval ho mať pri sebe. Tým si už bol úplne istý. Počas tých troch dní o tom dlho uvažoval a všetko k tomu smerovalo. Nevedel si predstaviť, že jednoducho všetko odhodí a nebude už o ňom chcieť počuť. Niečo také by nedokázal urobiť.
Keď dojedol, odniesol tanier do kuchyne. Na poschodí opäť začul ten divný treskot, ale tentoraz ho nič nebolelo.
Svetlá v dome na chvíľu zhasli, ale všetko sa opäť veľmi rýchlo rozbehlo.
„Sam!“ počul ako ho brat volá.
Pomaly zamieril späť do obývačky. Vôbec sa kvôli tomu neponáhľal. Chcel staršieho brata aspoň trochu potrápiť.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa pokojne.
„Nič, len som ťa chcel vidieť a zistiť, či si ešte neprevrátil hore nohami celý dom,“ Dean práve schádzal po schodoch. Opäť mal na sebe len nohavice a vyzeral dosť unavene.
„Veľmi vtipné,“ podráždene poznamenal Sam.
Pohľadom zablúdil na nové škrabance, ktoré mal jeho brat na hrudi. Boli ti tri tenké čiary, ktoré ho až príliš zvádzali k ochutnaniu.
Ledva prekonal túžbu ochutnať tú novú líniu krvi. Sladké naliehanie sa rozširovalo do jeho tela. Spomínal na to, aké sladké boli Deanove pery, aké príjemné bolo, keď mohol rozovrieť tú ranu, ale okamžite tie myšlienky potlačil do úzadia. Nechcel opäť počúvať kázanie o tom, že mu to môže veľmi ublížiť.
Dean si ho podozrievavo premeral, Sam odvrátil zrak a pokúšal sa dívať niekam inam. Srdce sa mu opäť šialene roztĺklo...
„Prosím, potrebujem to...“ vyhŕkol takmer bez rozmýšľania. Pokúšal sa dotknúť jeho rán, ale Dean ho od seba opatrne odsunul. Okamžite si obliekol tričko, aj keď mu to bolo trochu nepríjemné, musel si začať opäť zvykať.
Sam naňho nespokojne hľadel. Dean si nevedel ani len predstaviť, aké to bolo hrozné, keď priam cítil tú krv a nemohol sa jej napiť. Celé jeho telo priam horelo túžbou po tej sladkej sile.
„Prosím, Dean...“ díval sa naňho tým najsmutnejším pohľadom.
„Nie, Sammy. Prepáč, neuvedomil som si, že som sa poranil...“ sadol si na gauč a pokynul Samovi, aby si opatrne prisadol k nemu.
Chvíľu spolu len tak sedeli a Dean mu kládol úplne bežné otázky. Pokúšal sa ho rozptýliť, ale Sam sa stále nedokázal upokojiť. Tentoraz to bolo omnoho silnejšie a on cítil, že to potrebuje.
Rukou sa dotkol Deanovej tváre, prešiel mu ňou po pleci a keby ho bratova ruka nezastavila, nepochybne by sa dostal až na zakázané územie.
„Neublíži mi to. Naozaj mi tým nespôsobíš nič zlé,“ pokúšal ho Sam.
„Tak to sa veľmi mýliš. Môže ti to uškodiť viac, než si myslíš. Tá krv neobsahuje len schopnosti démona. Je to niečo, ako jeho stopa, jeho symbol... Sme takí, lebo sme prešli peklom a to peklo sa zapísalo do našej krvi, Sam. Nie je to žiadny energický nápoj...“ položil ruku na bratovo plece a na malú chvíľu zavrel oči. Nechal tú krv prehovoriť, spôsobom, ktorý by si za iných okolností nevybral.
Sam sa trochu roztriasol. Prešiel ním nepríjemný chlad. Zdalo sa mu, akoby ho obklopovala červeno-čierna lepkavá masa, cítil silnú nespokojnosť, túžbu uniknúť, šialený strach a všetko možné zmiešané do šialene rýchlej masy, v rýchlom slede sa okolo nej hmýrili akési zvláštne bytosti, nariekajúce, rozkladajúce sa a opäť sa sformujúce do bolestných podôb. Túžiace po krvi a otvárajúce svoje bezzubé ústa, len aby mohli ešte raz niečo také okúsiť. Navždy zasiahnuté smädom, ktorý nemohli uhasiť.
Nariekajúce, až kým neboli opäť tisíckrát zlomené a rozložené, na časti, ktoré naďalej divoko pulzovali v pekelnej jame.
Sam chcel vidieť viac. Chcel tam niekde nájsť, ďalšie spomienky, ale Dean ho hlbšie nepustil. Ocitli sa opäť na gauči.
„Toto sú hladujúci. Najnižšie existencie v pekle. Počas svojho života konzumovali krv démonov, bez toho, aby boli vybraní na nejaké vyššie poslanie. Toto z nich časom ostalo... Ak s tým neprestaneš budeš mať len dve možnosti, stať sa niečím vyšším, alebo skončiť ako tie hladné ústa, ktoré na nič iné myslieť nedokážu... Videl som tam takých mnoho... Viac, než by bolo potrebné a všetci, kedysi boli normálni ľudia...“ zakončil svoju demonštráciu Dean.
„A tí vyšší?“
„Tých je len pár, sú vzácnosťou, ktorá sa len tak ľahko nevidí,“ dodal prísne.
„Budem s tým bojovať, ale ty mi len sľúb, že spolu jednoducho pôjdeme loviť a necháme všetko tak. Chcem len byť s tebou, nič neriešiť...“
„Neviem, či je to vhodné. Ani jeden z nás sa nevie poriadne ovládať...“
Dean chcel vstať, ale mladší brat sa Sam prisunul bližšie k nemu.
„Spolu to zvládneme, čo sa týka tej druhej veci, nemusíme sa až tak veľmi obmedzovať,“ dodal spokojne a provokatívne sa naklonil k Deanovi.
Ponúkol mu dobrú príležitosť na to, aby ho mohol pobozkať.
Dean to už viac nevydržal. Pritiahol si Sama bližšie k sebe a po kratšom váhaní ochutnal jeho pery. Sam nevedel, prečo ho takto provokuje. Sám si nebol istý, či potrebuje len krv, alebo ho priťahuje aj démonický brat.
Dean ho bozkával tak, akoby nikto iný nikdy neexistoval, akoby sa nedokázal nasýtiť...
