29. 9. 2010

Esencia života (HP/LM)


Fandom: HP
Pár: HP/LM
Varovanie: mpreg, sladké, romantické, jednorázovka, 15+, krátke...
Stav: dokončená
Autor: Merope




Harry pomaly zamieril k chrabromilskému stolu. Spolu so svojimi priateľmi sa usadili na zvyčajnom mieste. Sprevádzalo ich horúčkovité otáčanie a rozrušený šepot ostatných spolužiakov. Po celom hrade sa šírili klebety o tom, že ho údajne partner požiadal o ruku a po skončení školského roka by sa mali dokonca brať.
Harry túto správu zatiaľ nepotvrdil, ale všetkým bolo jasné, že k niečomu takému čoskoro dôjde. Mladý Chrabromilčan bol už v siedmom mesiaci tehotenstva a všetko nasvedčovalo tomu, že sa zrejme nechá presvedčiť.
„Harry, myslím, že by sme už mali ísť. Potrebujem si ešte niečo zopakovať, kým...“ chystala sa vytiahnuť ďalšiu z tých svojich hrubých kníh, ale Ron nenápadne mávol prútikom, aby sa jej taška okamžite uzavrela.
„Pri Merlinovi, Hermiona, veď ty si sa už všetko naučila. Radšej by sme sa mohli ísť prejsť,“ pokúšal sa ju presvedčiť Ron.
„Nie, nie... Stále si myslím, že som to ešte dostatočne nepochopila...“ pokúšala sa knihu vytiahnuť, ale taška ju odmietla poslúchnuť.
„Harry, prosím, povedz jej, že...“ Ron sa pokúšal upútať pozornosť svojho sedemnásťročného kamaráta. Harry sa očividne díval do prázdna, na vidličku si už po štvrtý raz napichoval neexistujúci párok a díval sa na Luciusa Malfoya, ktorý prišiel na akúsi mimoriadnu schôdzu školskej rady.
„Harry, si v poriadku?“ Ron ho znepokojene poklopal po pleci.
„Nie, už si nič nedám. Som úplne preplnený,“ nesústredene odvetil Harry a ďalej pozoroval svetlovlasého aristokrata.
„Ron, okamžite zruš to kúzlo!“ podráždene vyštekla Hermiona.
Ryšavý chlapec zle zamieril a namiesto Hermioninej tašky, trafil niečo iné. Harry sa zrazu ocitol na zemi. Rukami ochraňujúco objímal svoje brucho a pokúšal sa potlačiť silný nával strachu. Obával sa, že sa dieťaťu niečo stane, ale našťastie nespadol až z takej veľkej výšky, len ho z toho trochu rozbolel chrbát a zadok.
Lucius Malfoy, nechal Dumbledora a ostatných čakať, rozbehol sa k ich stolu a okamžite zobral Harryho do náručia.
„Bolí ťa niečo?“
„Nie, to je v poriadku...“ tmavovlasý mladík zahanbene pokrútil hlavou. Celá miestnosť sledovala, ako si ho Lucius nežne privinul k sebe.
„Harry, naozaj ma to veľmi mrzí...“ okamžite sa ospravedlňoval Ron.
Lucius Malfoy po ňom prešiel pohľadom plným opovrhnutia, ale napokon sa opäť veľmi rýchlo preorientoval na chlapca, ktorý sa pokúšal vymaniť z jeho objatia.
Madam Pomfreyová opustila učiteľský stôl a pridala sa k nim.
„Naozaj mi nič nie je,“ zúfalo sa pokúšal brániť Harry. Nepáčila sa mu toľká pozornosť. Spolužiaci sa natlačili okolo nich a takmer nič nevidel...
„Pre istotu vás vyšetrím, pán Potter,“ ochotne sa ponúkla madam Pomfreyová a napriek protestom ho dopravili na ošetrovňu.
Lucius Harryho zložil na posteľ a po celý čas bol s ním. Kamaráti museli počkať vonku. Hermiona po celý čas kričala na Rona. Sestra ich musela napomenúť, aby sa trochu stíšili.
Keď sa vrátila a vyšetrila Harryho, nezistila žiadne poškodenie, obom sa značne uľavilo. Mali pred sebou ešte tri mesiace, ale dieťa sa mohlo pokojne narodiť aj predčasne. Obaja boli z toho trochu nervózny. Potešilo ich, keď sa vrátila do veľkej siene a dopriala im pár minút absolútneho súkromia.
„Veľmi si mi chýbal, Harry. Je mi jasné, že sa tvoji priatelia o teba nestarajú práve najlepšie. Naozaj by si mal byť cez prázdniny u mňa,“ Lucius opatrne spojil ich pery a dovolil si Harryho poriadne vyobjímať.
„Nie, potrebujem sa ešte učiť a keby sme boli u teba, tak si nič do hlavy nenatlačím,“ pokrútil hlavou Harry.
Lucius si ho prekvapene premeral. Považoval to len za nie veľmi dobre vymyslenú výhovorku.
„Naozaj si si istý, že stráviš prázdniny nad knihami? To sa mi nejak nezdá,“ opatrne pohladil svojho milenca po chrbte a posadil sa tak, aby sa oňho Harry mohol pohodlne oprieť.
„Nie, ja len... Nebudem sa cítiť dobre, keď Draco kvôli mne za tebou vôbec nepríde. Nechcem zaberať miesto, ktoré mi nepatrí,“ po pravde odvetil tmavovlasý mladík. Stále si nevedel predstaviť, že tam bude musieť žiť. Nechcel byť nikomu na obtiaž a nikdy neplánoval rozbitie rodiny. To všetko s Luciusom sa odohralo až príliš rýchlo. Prudká nenávisť, ktorá sa medzi nimi rozvíjala sa zmenila na niečo, čo si ani teraz úplne nedokázal priznať. Láska ho viedla po zakázaných cestách a on sa tomu dlho vzpieral, ale napokon skončil v náručí milovanej osoby, ale všetko malo svoju cenu. Každý úsmev a každé pohladenie mu pripomínalo, že niekto kvôli nemu musí trpieť. Draca Malfoya nemal ktovieako rád, ale teraz, keď sa istým spôsobom zaplietol do ich vecí, neželal si, aby stál medzi nimi ako nejaká prekážka. Stále ho to trápilo a nedokázal sa to ho nepríjemného bremena zbaviť.
„Nemusíš si vždy všetko vyčítať, Harry. Draco to chápe. Možno to nevyslovil nahlas a tváril sa trochu povýšenecky, ale to len preto, aby nás oboch trochu potrápil. On sám mi povedal, že sa mám o teba postarať, tak ako sa patrí... Nepovedal to síce priamo, ale ja viem, že to tak myslel. Určite za nami príde, nemusíš si robiť starosti,“ ubezpečoval ho úplne vážne.
Harry prekvapene pozrel na Luciusa. Niečo také naozaj neočakával.
„Naozaj nám to prešlo len tak? Už sa vôbec nehnevá? Tomu neverím.“
Lucius chvíľu zvažoval, či mu to má povedať, ale napokon sa rozhodol, že to tak bude lepšie.
„Okrem toho Draco má tiež niekoho, koho mi prišiel predstaviť. Zrejme si chce tak trochu šplhnúť, aby som sa nehneval, že nechal Pansy. Dá sa povedať, že sme vyrovnaný a sľúbil mi, že bude ústretový a slušný... Samozrejme pred svojimi priateľmi sa tvári, že mu to vadí, ale určite nebude robiť problémy...“
„Tak dobre, vtom prípade s tebou strávim celé prázdniny, ale trvám na tom, že občas chcem vidieť aj Rona a Hermionu...“ konečne súhlasil Harry.
Lucius spokojne prikývol. Potom od neho trochu ustúpil a doprial mu dostatok priestoru, aby mohol vstať.
„Možno to tak bude lepšie, aspoň nebudem musieť sledovať, ako dvojčatá uzatvárajú stávky, kedy sa konečne vezmeme.“
Lucius sa k nemu naklonil a niečo mu pošepkal. Harry chvíľu prehodnocoval dátum, ale stále si ešte nebol úplne istý. Rozhodol sa nechať si to ešte prejsť hlavou. Teraz bolo najdôležitejšie ich dieťa, ktoré sa vytváralo z jedinečnej magickej esencie života.
koniec