Varovanie: 18+, anjeli démoni, postapokalyptické, nerešpektuje závere 5 série!...
Páry: Castiel/Lucifer, Sam/Dean
Obsah: špeciál nadväzujúci na Pekelnú hru...
Bude rozdelení do 4 častí + úvod (z pohľadu Natanaela), časti (2 z pohľadu Casa) (dve z pohľadu Lucifera) a záver (Natanael)
Úvod
Desať mimoriadne ťažkých chaos zlikvidoval väčšinu zaužívaných pravidiel a celý systém fungovania sveta sa takmer zrútil. Chaos zúril takmer nepretržite a bolo to tých najhorších desať dní, ktoré ľudstvo postihli.
Desať dní planéta bojovala so šialeným počasím, zvláštnymi úkazmi a efektmi, ktoré mali hrozivé následky a spôsobili rozklad, doterajšieho uponáhľaného a finančne zameraného sveta.
Desať dní ľudia bojovali o život, peklo a nebo bolo uzavreté a stále nebolo jasné, či ešte vôbec niekedy dokážu normálne fungovať.
Desať dní bolo všetko ochromené a všade zúrilo šialenstvo, desať dní smrť zabíjala po tisícoch a stačilo len toľko dní na to, aby sa zapísali do ľudských dejín...
Potom prišiel deň jedenásty...
Tmavovlasý chlapec opatrne pobiehal okolo provizórnych prístreškov, ktoré si ľudia vytvorili počas toho najhlbšieho chaosu. Vzduch bol ešte stále trochu studenší ako zvyčajne, ale Natanael bol dobre oblečený a bolo mu teplo. Energia v ňom spokojne pulzovala.
Natanaela bavilo prechádzať sa okolo ostatných príbytkov, mal veľa energie a potreboval sa niečím zamestnať.
Jeho schránka stále rozprávala o nejakých hračkách, ale on nechcel žiadať Lucifera, aby mu nejaké našiel. Nebol si istý tým, či Lucifer vie, aké dôležité je mať aspoň nejakú vhodnú hračku. Stále si nebol istý, ako sa má k nemu správať. Overil si isté informácie medzi ľuďmi, ktorých občas stretával, počas prestávok medzi výbuchmi chaosu. Občas sa mu podarilo nenápadne sa vzdialiť spod dohľadu dospelých. Oni vždy mali veľa práce, vždy niečo robili a nikto si ho nevšímal. Nie, keď len ticho sedel. Všimli si ho len vtedy, keď urobil niečo zlé...Začínal sa cítiť dosť osamelo. Všetci riešili chaos a nikto nestál o to, aby sa s ním pozhováral.
„Natanael, poď sem,“ vo svojej mysli počul Luciferov hlas. Stále spolu vedeli komunikovať aj takto, ale bolo to o dosť zložitejšie ako predtým. Lucifer nemal dobrú náladu, rany po boji s Michaelom sa mu hojili len veľmi pomaly a bol neskutočne podráždený. Natanael vycítil, že bude lepšie, keď ich nechá s Castielom dlhšie osamote. Teda, takmer osamote. V ich stane sa zdržiaval aj Dean, ktorí nebol o nič výrečnejší ako oni. Natanael sa s ním chcel zhovárať, ale lovec si ho nevšímal a dosť rýchlo ho od seba odohnal. Dean celé dni len sedel, odmietal jesť, odmietal sa pohnúť... Alice ho donútila, aby šiel s ňou vybaviť istú záležitosť... Preto Castiel a Lucifer ostali vo svojom príbytku sami a Natanael mal stále ten neodbytný pocit, akoby im prekážal. Sam bol tiež preč. Povedal, že nejaký čas musí ísť svojou vlastnou cestou, ale požiadal Alice, aby sa postarala o Deana.
Natanael poslušne zamieril až k stanu, ktorý bol umiestnený, čo najďalej od ostatných a bol pokrytý silnou vrstvou symbolov, ktoré dokázali bojovať s všadeprítomným chaosom.
Lucifer, sedel pri stane, ruky mal zložené na kolenách a čakal naňho. Natanael úplne zabudol na svoje obavy. Niečo v jeho energii, ho veľmi potrebovalo a neodolal pokušeniu pevne ho objať.
Luciferovi ruky sa okolo neho opatrne ovinuli. Malý anjel si spokojne oprel hlavu o jeho plece a vychutnával si blízkosť ich energií.
„Nemal by si chodiť za ľuďmi, Natanael. Nechcem, aby si sa s nimi stretával...“ mierne ho napomenul Lucifer.
„Ty sa na mňa hneváš? Prepáč mi, bol som len zvedavý.“
„Tráviš s nimi príliš veľa času a vieš, že...“
Ich rozhovor prerušil Castiel, ktorý práve vyšiel zo stanu. Ani on sa netváril príliš nadšene. Dospelí anjeli boli veľmi vážni a mrzutí a Natanael si myslel, že urobil niečo veľmi zlé, niečo čím ich nahneval.
„Poďte dovnútra, mali by sme sa pripraviť. Alice mi oznámila, že bude ďalšia búrka...“
