Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Sam klesol na kolená. Nohy sa mu podlomili od náporu sily, ktorý ním prešiel. Nechcel mu to dovoliť. Nemohol len tak odísť. Silou svojej vôle ho vtiahol späť do prívesku. Dostal ho späť v poslednej chvíli.
Keby ešte pár sekúnd váhal, Dean by mu niekam ušiel. Energia nespokojne zasyčala, ale ustálila sa v prívesku. Pocítil slabé výboje hnevu, ktorú prechádzali bratovou spútanou energiou.
Sam sa spokojne postavil. Nohy sa mu najprv trochu triasli, musel sa trochu poprechádzať, aby opäť nadobudol potrebnú rovnováhu.
„Nie je to tak, ako si myslíš, Dean. Viem, že to bolo pre teba veľmi nepríjemné, ale tvoja krv bola silnejšia než akákoľvek iná, ktorú by som mohol získať od iného démona. Môžem ťa ubezpečiť, že to prejde. Viem, že si myslíš, že som ťa zradil, ale nie je to tak. Uvidíš, že to bude v poriadku,“ ubezpečoval ho Sam. Naozaj mu nechcel ublížiť, dokázal to len preto, lebo si celý čas hovoril, že to telo sa dá nahradiť.
Dean bol v poriadku a na ničom inom nezáležalo. Sam odpratal telo a postaral sa, aby sa oňho nikto nezaujímal. Dean sa mu celý čas mlčky hompáľal na krku a nejavil žiadne náznaky nejakej aktivity. Aj v takomto stave sa mohol so Samom zhovárať, ale on sa uzavrel do mlčania. Sam dal do poriadku dom, upevnil späť ochrany, ktoré boli po jeho čine dosť rozbúrené a opatrne začal skúmať energiu, ktorá sa pokúšala pritiahnuť Deana. Dal tej bytosti jasne najavo, že si neželá, aby sa k nim približovala. Nedôveroval nikomu a chcel, aby všetko bolo tak, ako si to pôvodne naplánoval. Predtým to bol jediný plán úniku, teraz sa to stalo nutnosťou.
Už sa nemohol obzerať späť, všetko bolo dokončené a nič mu viac nestálo v ceste. Pôvodne to chcel urobiť kvôli tomu, aby Deana dostal s pekla. Bol ochotný obetovať čokoľvek len, aby nikto viac nemučil jeho brata. Neskôr, keď to zašlo príliš ďaleko zistil, že potrebuje novú krv, nie v zmysle krvi od hocijakého démona, ale od novovytvoreného nižšieho. Dean bol príliš blízko a jeho krv bola lákadlom, ktorému nedokázal odolať.
„Vybavíme už len jednu vec a potom o nás nikto nebude dlhšiu dobu nič vedieť,“ chlácholivo prešiel rukou po prívesku, v ktorom sa nespokojne hmýrila Deanova podstata. Sam cítil, ako zúfalo vráža do stien prívesku.
Samov dotyk ho nedokázal upokojiť, práve naopak. Ešte viac zhoršil tú strašnú úzkosť.
„Dean, no tak sľúbil som ti predsa, že všetko bude v poriadku...“
Sam vybral spod postele misku, ktorú si pripravil. Bola v nej dorobená časť zaklínadla na vymazávanie bolesti. Nemal v úmysle ponechať Deanovi spomienku na túto nie práve najpríjemnejšiu udalosť. Opatrne si zložil prívesok z krku, dával si veľký pozor, aby ním príliš nekýval. Chystal sa ponoriť ho do tmavej tekutiny, ale Dean sa tomu vzoprel. Prívesok mu vyletel z rúk. Dopadol na podlahu a pomaly sa posúval ďalej od Sama. Opäť hrozilo, že sa odtiaľ dostane. Dean bojoval, akoby mu naozaj šlo o život.
„Oceňujem tvoju snahu, ale zbytočne si ubližuješ. Potrebuješ si oddýchnuť. Viem, že nechceš tú spomienku. Nebola by pre teba dobrá... Ak neprestaneš, ak ma tu necháš samého pôjdem za Bobbym a poviem mu o nás. Dozvie sa všetko, dokonca aj to, že sme sa stali démonmi...A potom, ktovie čo s ním urobím... Nemôžem ti nič zaručiť...“ chladne dodal Sam. Nemal chuť sa s ním hádať.
Dean silnejšie rozkmital svoju energiu. Zhodil misku na zem. Roztrieštila sa a kúzlo, vytieklo. Dean ju rozdrvil na prášok a zúril ďalej.
Samova energia sa ho snažila upokojiť, ale bolo to zbytočné. Dean sa nenechal zastaviť. Keď po druhý krát zmizol, zobral so sebou aj prívesok.
Sam klesol na kolená, bol mokrý od toho kúzla a všade na okolo sa nachádzali len samé črepiny. Bol sám, cítil bolesť a bolo mu zima. Jediná slzy, prešla jeho tvárou a pomaly stiekla až ku krku. Dean stále nič nepochopil. Nedochádzalo mu, že chce, aby sa mal lepšie. Vďaka jeho novej moci, by už nebol natoľko pripútaný k peklu. Nechcel nič viac než, aby mohli byť spolu bez akýchkoľvek obmedzení.
Sam si zakryl rukami tvár a dlho sedel na tom istom mieste bez pohnutia. Nemalo to byť takto. Dean to nemal odmietnuť. Nechcel, aby si spomínal na tú bolesť, nechcel, aby ho začal nenávidieť. Na malú chvíľu privrel oči. Predstavoval si, akoby to dopadlo, keby ešte chvíľu počkal. Nemusel to urobiť, hneď ale obával sa, že ak bude ešte chvíľu čakať, nedokáže to urobiť. Nechcel nič viac než schúliť sa v Deanovom náručí a všetko mu poriadne vysvetliť.
Potreboval ho.
Potreboval si byť istý, že sa medzi nimi nič nezmení. Spomínal na ich výnimočný bozk.
*~*
Po určitom čase...
Mladá žena s dlhšími tmavými vlasmi sa znechutene dívala na vysokého muža, odetého do bieleho obleku. Bol veľmi príťažlivý, ale zároveň aj nesmierne chladný. Spôsob akým sa na ňu díval, v nej vyvolával silný nával strachu.
„Ja naozaj neviem, kde je. Zastavil sa u mňa, ale nepovedal mi absolútne nič,“ zúfalo si utierala slzy a pokúšala sa, premôcť bolesť, ktorá sa rozširovala do jej tela. On nemal problém ju mučiť, ťahať s nej informácie, ako z nejakej hlupane, len preto, lebo sa stal vyšším démonom. Áno, za zmienku by stálo aj to, že porazil Lilith a dosadil sa na jej miesto, ale ani to neznamenalo, že si môže dovoliť všetko. Tento Sam nemal s tým milým chlapcom nič spoločné. Bella začínala pochybovať o tom, že je to tá istá osoba.
„Dal som ti dostatok času, aby si o tom pouvažovala, ale pomaly mi dochádza trpezlivosť. Chcem, aby sa Dean vrátil!“
„A čo ja mám s tým? Odišiel a povedal mi, že ak bude niečo chcieť tak sa mi ozve. Nič iné neviem,“ tvrdohlavo opakovala Bella.
Dean jej naozaj nič nepovedal. Nemala mu čo povedať. Aspoň nie nič také, čo by sa ho bytostne týkalo.
„Neverím ti. Mali ste spolu niečo?“
„Čo sú toto za otázky?!“
„Mali ste spolu niečo?“ Sam pridal k svojej otázke aj ďalší nával bolestivej energie. Bella vykríkla. Tentoraz to bolo omnoho silnejšie a ona bola až príliš citlivá na bolesť.
„Nie, nič sme spolu nemali. Rob si so mnou, čo len chceš, ale naozaj nič viac neviem,“ odvetila zúfalo.
„Dobre, môžeš ísť,“ prikázal jej Sam.
Počas celého toho dlhého polroka bol úplne posadnutý myšlienkou nájsť Deana. Predstava toho, čo mohlo byť a nebolo ho neustále prenasledovala. Dúfal, že prešlo dostatočné množstvo času na to, aby Dean o všetkom pouvažoval. Musel ostať silný a predstierať, že ho jeho neprítomnosť vôbec nezraňuje.
