Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Podišiel k stene a oboma rukami sa o ňu oprel. Nič nebolo v poriadku. To oblečenie, mučenia a spôsob akým sa teraz na ľudí díval to nebol Sam. Vedel, že ak sa pre niečo také rozhodne už to nikdy nebude celkom rovnaké ako predtým. Vždy bude musieť prestierať, že je silný a nič ho nedokáže pripraviť o jeho novú pozíciu.
Keď ostal sám všetko bolo iné. Tá rola z neho vyprchala a on bol opäť tým Samom, ktorý nechcel nič iné len, aby ho starší brat uznával. Chcel byť opäť tým nevinným Samom, ktorého Dean vždy ochraňoval. Nová úloha ho oberala o sily, potreboval Deana tak zúfalo, až sa uchyľoval aj k takýmto nepríjemným praktikám. Tentoraz sa takmer úplne prestal ovládať. Vyšlo z neho aj to, čo nechcel prejaviť navonok. V žiadnom prípade sa Belly nechcel pýtať, či s Deanom mali sexuálny vzťah. Nemal záujem o odpoveď a samého ho prekvapilo, že niečo také vôbec vyslovil. Bol nahnevaný a žiaril na každého, s kým Dean hovoril. Pretože s ním komunikovať odmietal. Smutne sklonil hlavu a uvažoval o tom ako dlho to ešte vydrží. Každý ďalší deň musel myslieť na sladkú príchuť Deanovej krvi. Na to aké hrozné bolo, keď si uvedomil, že je preč. Musel sa postarať o Lilith, urobiť všetko pre to, aby ich prestala otravovať. Vedel, že ona by nikdy neprestala a Dean bol súčasťou pekla, bol až príliš blízko nej a mohla sa mu kedykoľvek pomstiť. Musel sa jej postaviť a bez nových schopností by nemal dostatok síl.
Sam veril tomu, že si zaslúži novú šancu.
Nech to bolo akokoľvek nepríjemné, starší brat by sa mal vrátiť k nemu a dávať naňho pozor tak, ako vždy. Niektoré veci by sa nemali meniť a táto bola jednou z nich.
Pomaly klesal na zem, nechtami prechádzal po stene a sledoval ako za sebou zanecháva krvavú stopu. Nebolo ťažké si ešte viac ublížiť teraz, keď mohol lepšie ovládať svoje telo. Ľudia ani netušili, aké veľké možnosti sú pred nimi ukrývané. Sam cítil, ako sa jeho rany na rukách začali obnovovať. Teraz sa mohol pohrávať s bolesťou akokoľvek sa mu zachcelo. Stále to bolo nepríjemné, ale nehrozilo mu také veľké nebezpečenstvo ako predtým.
Sam si uľahčene vydýchol. Nebolo to až také nepríjemné, ako očakával. Veril tomu, že si zaslúži tú bolesť. Už len za to, že nepoužil svoj náhradný plán, ale Dean naozaj musel byť pri vedomí, inak by rituál nemusel poriadne fungovať a nechcel niečo také ešte niekedy opakovať.
Zavrel oči a pokúšal sa predstaviť si, že Dean vstúpi do tejto miestnosti, takmer cítil jeho vôňu, zelené oči sa naňho opäť dívali takým spôsobom ako predtým.
Obrátil ho k sebe. Ich pery sa spojili a objali sa tak, ako vždy, keď sa na dlhší čas rozlúčili. Sníval o teple Deanovho tela, o tom, že sa spolu budú opäť rozprávať. O dotykoch, ktoré mu možno pomôžu prekonať tú temnotu, ktorú považuje za svojho nepriateľa. Predstavoval si, ako pocítil Deanove ruky na svojich bokoch, ako...
Tlmene sa nadýchol, počas ďalšieho návalu bolesti. Niektoré rany sa už uzatvárali, ale po niektorých si nechával stopy. Spomínal na to, ako po nich Dean prechádzal perami a uzdravoval ich svojím dotykom. Tie nechával preňho, dúfal, že to jedného dňa bude môcť opäť urobiť.
Odtiahol sa od steny a strhol so seba to nemožné oblečenie. Vzal si späť veci, ktoré nosil v súkromí. Obliekol sa úplne sám a bez použitia noci a upravil všetko tak, aby vyzeral ako ten obyčajný Sam. Rozhodol sa trochu túlať medzi ľuďmi. Možno by mohol zájsť do baru, ktorý si v poslednom čase dosť obľúbil.
Odhrnul kúzlo bezpečného domova. Pre istotu ho nosil so sebou a dával pozor, aby sa viac nenarušilo.
Dlho sa sám prechádzal po tmavých uliciach, všetky nadprirodzené bytosti sa mu ako démonovi vyhýbali, prípadne mu prejavovali rešpekt.
Sam chcel ísť do svojho obľúbeného baru, ale niečo ho zastavilo. Akýsi náhly inštinkt mu napovedal, aby šiel na úplne iné miesto. Bolo to ako takmer nezreteľné zašepkanie. Nechal sa tým hlasom viesť a cítil, ako sa všetko v ňom postupne uvoľňuje. Sledovacie kúzlo konečne zaúčinkovalo. Konečne našiel, to čo tak dlho hľadal.
Sam sa nechal odviesť na to miesto. Dostal sa do malej hotelovej izby, z jednou posteľou a chabým zariadením.
Uvidel svoj počítač na stole. Bol otvorený na nejakej stránke týkajúcej sa magických symbolov.
Deanove veci, boli všade. Celá miestnosť bola nasiaknutá jeho blízkosťou.
Sam si sadol na posteľ a obklopil sa aurou nevšímavosti. Pre vyšších démonov to nebol žiadny problém a Sam si už ako tak zvykol na svoje nové schopnosti. Videl Deanovu bundu, jeho kľúče od auta... Prívesok bol položený na posteľ a odizolovaný tak, aby sa nedal vystopovať.
Inštinktívne pritisol bundu bližšie k sebe. Bolo príjemné sa po dlhom čase dotýkať niečoho, čo patrilo Deanovi.
Trochu sebou mykol, keď sa dvere pomaly otvorili. Dean vošiel dovnútra. Zhodil na zem nejaké veci a vrátil sa k počítaču. Na tejto hladine moci ho nemohol vidieť ani počuť. Sam chcel ešte chvíľu počkať.
Dean si pritiahol stoličku. Vybral si na stôl nejaké veci a pustil sa do práce. Sledoval symboly, rôzne typy magických znakov. Vyzeral celkom dobre, už mohol mať stále telo a obnovil okolo neho pôsobenie mágie. Vyzeral opäť ako ten pohodový Dean, akoby sa vôbec nič nezmenilo. Sam sa ďalej zakrýval jeho bundou, sedel na posteli a pozoroval ho akoby bol zhypnotizovaný. Bolo dosť teplo a Dean mal len tričko.
„Hmm, toto vyzerá sľubne,“ po dlhom čase sa ozval jeho hlas. Sam si takmer myslel, že Dean niečo zistil a hovorí s ním, ale potom si všimol, že práve zapol audiovizuálnu konverzáciu. Na počítači sa okamžite objavila osoba, ktorá len pred pár hodinami klamala do očí vyššiemu démonovi.
„Tvojmu ockovi už veľmi chýbaš. Mal by si sa vrátiť,“ zašomrala Bella.
Dean sa zahryzol do mimoriadne nezdravého slaninového cheeseburgera. Poriadne zašušťal papiermi a tváril sa, že nič z toho nepočul. Nebolo nevyhnutné, aby jedol, ale pokiaľ mal chuť, mohol to pokojne urobiť.
Sam sa ľudského jedla nedotkol už celé mesiace. Nemal na to vôbec náladu. Sledoval ako si Dean odpil z niečoho v plastovom pohári a uškrnul sa.
„Riešim naozaj skvelý prípad, Bella. Predstav si, že ten upír, ktorého som naháňal sa mi sám poklonil a vzdal sa bez boja. To nebolo ono. Musím nájsť niečo lepšie.“
„Dean si predsa démon. Môžeš si ich privolať a zabíjať ich po jednom.“
„To by nebolo také zábavné,“
„Dean, ja ťa tu vážne potrebujem. Ocko sa naozaj, naozaj veľmi hnevá,“ zdôraznila každé slovo.
„Alastair bude musieť ešte chvíľu počkať. Vrátim sa v dohodnutom termíne, ale dovtedy ma nechajte na pokoji. Ako sa má Sam?“ pokúsil sa rýchlo zmeniť tému.
„Zvyká si...Všade ťa hľadá. Naozaj by si nemal skúšať jeho trpezlivosť. Možno bude lepšie, keď naňho trochu dohliadneš...“ ďalej naliehala Bella.
„Ja som len nižší démon.“
„Dean, prestaň s...“
Prerušil spojenie a trochu odtiahol stoličku. Naozaj nemal náladu na hysterické výlevy novej démonky. Bella bola čoraz väčšmi naviazaná na Alastaira, akoby bol jej pravou rodinou. To ho dosť znepokojovalo.
Oveľa viac znepokojujúce bolo, že niečo pocítil. Zdalo sa mu, akoby nebol úplne sám.
