Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Ten pocit sa rozširoval a silnel. Niekto bol v miestnosti s ním. Nebol to duch ani nič nižšie, cítil niečo silné a nadprirodzene príťažlivé.
Pálčivé vzrušenie prešlo jeho telom. Nedokázal sa tomu ubrániť.
Bolo to takmer na hranici všímavosti. Tú bytosť nemohol úplne zazrieť, lebo sa pred ním skrývala, ale cítil ako sa požičané srdce zúfalo roztĺklo. Bol to niekto blízky, niekto s kým ho spájala krv a Dean už viac nemal žiadne pochybnosti.
Odložil jedlo nabok a chvíľu sa ešte preklikával rôznymi stránkami. Nebol si istý, čo s ním Sam zamýšľa urobiť.
Opäť boli jedna krv. Vnímal to oveľa intenzívnejšie vnímal jeho energiu. Túžba ho zapĺňala tak intenzívne.
Počas celého polroka, si vždy pri pohľade na akúkoľvek ženu spomenul na Alastiarov posmešný úškrn. Otecko ho dopredu upozornil, že žiadna žena v ňom už nevyvolá takú reakciu, nech by bola akokoľvek nádherná. Dean tomu ani po premene nechcel veriť, ale potvrdilo sa, že Alastier nejakým spôsobom zničil túto súčasť jeho osobnosti. To však neznamenalo, že Dean si mohol užívať s inými mužmi. Nič v ňom nevyvolávali, maximálne tak odpor. Jediné príjemné predstavy sa spájali so Samom. Dean si teraz už bol istý, že Alastair takýmto spôsobom využil jeho lásku k bratovi.
Potom mu napadla ešte omnoho krutejšia vec. Dean si spomenul, ako lámal jeho vôľu a pohrával sa s ním, až kým v jeho predstavách nezačal figurovať len Sam.
V pekle sa tomu nedokázal ubrániť. Nemal silu čeliť mučeniu a rozrezávaniu a takisto aj týmto neodbytným myšlienkam.
Dean sa zrýchleným spôsobom pohol a pevne zovrel tú osobu, ktorá sedela na posteli.
Nevšímavosť sa okamžite rozplynula a on pocítil pod sebou známe telo.
„Ahoj, Dean,“ pokojne ho pozdravil Sam.
Vôbec sa nesnažil brániť, len sa naňho díval tým svojím prosebným pohľadom.
„Ahoj, Sam, ako dlho si tu?“ opýtal sa chladne. Bolo ťažké predstaviť si, že malý Sam, o ktorého sa staral už nie je tým krehkým človekom. Nebolo ľahké si zvyknúť na myšlienku, že jeho ochranu už nebude potrebovať. Cítil z neho naplňujúcu silu. Bol k nemu priťahovaný ako k zdroju života. Nekonečne nádherný Sam bol opäť s ním a nič iné nebolo také dôležité.
Napriek tomu všetkému, čo sa medzi nimi odohralo bol rád, že ho Sam našiel.
Nikdy by sa k tomu nepriznal, ale veľmi jasne sa to odzrkadlilo v jeho očiach. Nedokázal sa hnevať na svojho malého brata, na svoju lásku.
Nech by urobil, čokoľvek, stále to bol jeho Sam. Akékoľvek negatívne pocity ustupovali do pozadia. Nič nebolo dôležitejšie, než to, že sú opäť spolu.
„Len pár minút. Nebolo ľahké ťa nájsť, ale pri troche snahy, sa to napokon podarilo. To ma ani poriadne neobjímeš? Dlho sme sa nevideli,“ nespokojne ho vyzval mladší brat.
Dean ho k sebe pevnejšie privinul, možno aj tvrdšie ako bolo potrebné. Telom mu prešlo zvláštne napätie, akoby dokázal vycítiť, čo presne Sam v danej chvíli potrebuje. Nechápal, čo sa to s ním deje. Prečo zrazu túži len potom, aby mohol splniť každé Samove želanie.
Dean si spomenul na pár táranín o vyšších démonoch, vybavilo sa mu niečo o tom, že nižší démoni musia tých vyšších vždy uspokojiť, akýmkoľvek spôsobom. Možno preto bol všetok hnev okamžite preč a on cítil len silnú potrebu urobiť všetko preto, aby bol Sam spokojný a šťastný. Mysľou sa mu preháňali obavy o to, či Samovi svojím objatím neublížil, či má všetko, čo potrebuje... Nedokázal to v sebe potlačiť, nech sa snažil akokoľvek, nemohol premôcť tie ochraňujúce pocity.
Opatrne pustil Sama. Vytiahol nôž a opatrne si ním zarezal do ruky.
„Dean, to naozaj nemusíš robiť. Nie je to potrebné,“ Sam si tiež uvedomil, z čoho plynie tá rýchla premena. Nechcel Deana takýmto spôsobom ovplyvňovať, ale uvedomoval si, že musí prejsť určitý čas, kým bude jeho starší brat nezávislý. Práve kvôli tomu sa zrejme držal ďalej od vyšších démonov.
Sam jemne oblizol okraje rany a veľmi opatrne si odpil. Dean necítil žiadnu bolesť, len tenký pramienok rozkoše, ktorých ich oboch spájal. Bolo to zvláštne, stále tomu úplne neprišiel na chuť, ale cítil, že je jeho povinnosťou, ponúknuť Samovi niečo také. Krv už preňho nebola nebezpečná.
Bola to istým spôsobom pocta, akt dôvery, ktorý si Démoni veľmi vážili. Sam na ranu vôbec netlačil, bol veľmi opatrný a pil len po malých dúškoch. Potom to miesto jemným spôsobom uzavrel.
Vášnivý bozk ich oboch rozohrial. Dean zatlačil Sama hlbšie do postele. Sam mu pretiahol cez hlavu tričko.
Dean ho spokojne posadil a to isté urobil aj s tým jeho. Prvý pohľad na Samove ruky ho trochu zarazil. Stále boli plné poranení. Každé nové zranenie bolo ohraničené bolesťou. Dean z nich dokázal vyčítať každý pocit, ktorý ním prechádzal, keď si takto ubližoval.
„Sammy, prečo vtom pokračuješ?“
„Nemôžem prestať. Ty to určite chápeš,“ mladší brat pokrútil hlavou.
„Spolu to zvládneme. Budeme sa o teba starať a uvidíš, že na niečo také ani nepomyslíš,“ okamžite mu prisľúbil Dean.
Nevedel, čo to do neho vošlo. Nechcel mu hovoriť také veci, ale ich krv medzi nimi vytvorila spojenie, ktoré by nikto nedokázal len tak pretrhnúť.
„Ostaneš so mnou?“ opýtal sa Sam.
Dean prikývol. Bol ochotný mu sľúbiť čokoľvek.
Stiahol Sama do ďalšieho bozku. Tentoraz to bolo omnoho trochu nežnejšie ako predtým.
Keď sa ich pery, od seba oddelili, Sam sa nadvihol, aby mu Dean mohol zobliecť nohavice. Nepoužívali žiadne triky. Chceli, aby všetko zariadili len ich ruky.
Dean mu opatrne rozopol opasok a pomaly mu stiahol nohavice. Sam bol nádherný. Nedokázal sa naňho prestať dívať. Nikto na svete nebol preňho taký dôležitý. Bol nádherný napriek démonskej podstate, to ešte viac okorenilo vyžarovanie jeho energie.
Dean pocítil, že ani on už na sebe dlhšie nohavice neudrží.
Dean ich so seba rýchlo zobliekol a hodil k tým Samovým. Bol tvrdý a to sa takmer ešte ani nedotkli.
„Naozaj to chceš?“ opýtal sa Dean. V tej otázke zaznieval strach, že mu môže ublížiť. Démon v ňom už nechcel viac čakať.
Samove oči sčerneli. Spojili sa s tými Deanovými. Ich mysle sa prepojili. Obaja sa už nezaoberali žiadnymi ďalšími otázkami.
Dean skúmal Samovo telo, hľadal miesta, ktoré by mu mohli spôsobiť rozkoš. Bol to drsnejšie ako sa zdalo. Démon Dean sa ledva držal na uzde.
Každý dotyk ich čoraz viac zasahoval do drsnejšej hry. Dean sa už naozaj nedokázal plne kontrolovať. Všetky stopy ľudskosti boli preč. Démoni mali v sebe toľko potláčanej vášne. Toľko výbušnosti. Dean takmer strácal kontrolu nad svojím vnímaním. Dokázal sa sústrediť len na Sama a na to, čo tak veľmi obaja potrebovali.
Dean začal toho trochu viac vnímať, až keď bol Sam pritisnutý k posteli a Dean prirážal hlbšie do jeho tesného vnútra. Bozkávali sa ako šialený, ich telá vyžarovali zmes energia, ktorá ich nasýtila viac než akékoľvek jedlo.
Boli spolu úplne prepletený a nedokázali posúdiť kde sa jeden začína a druhý končí. Dean cítil ako démon dosahuje vrchol šťastia, ale bolo to úplne iné, ako predtým, keď bol ešte človekom.
