Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Sam sa pokúsil vstať, ale nohy sa mu opäť podlomili. Pálivá bolesť sa šírila aj z rúk. Nerozumel tomu. Dokázal vnímať len silu tej nepríjemnej bolesti, ktorá sa mučivo rozširovala po celom tele.
„Sam, čo to s tebou urobili?“
Dean ledva stihol zachytiť svojho milenca. Sam vykríkol od bolesti, ktorá sa čoraz väčšmi stupňovala. Ešte nikdy niečo také hrozné nezažil. Pálilo a bolelo to viac, než čokoľvek predtým. Bolo to bolestnejšie než akékoľvek zranenia. Dokonca mu vyhŕkli slzy. To mu museli spôsobiť, keď ho chytili do pasce.
„To bude v poriadku, Sammy. Pomôžem ti,“ Dean položil ruku na bratovo trasúce sa telo. Privolal symboly, ktoré spájali ich krv, aby mohol prebrať časť bolesti na seba. Bolo to naozaj silné, ale Dean si takmer nevšímal. Dôležité bolo len to, že Samovi sa aspoň trochu uľavilo.
Nechal krv pôsobiť a rýchlo šiel po nejaké bylinky a misku, ktorú bude potrebovať. Anjeli Samovi spôsobili nepríjemné zranenie.
Keď sa vrátil do izby, Sam sa ešte stále trochu triasol, ale Dean musel počkať, kým sa zohreje voda a potreboval aj nôž. Nič z toho nesmelo byť ovplyvnené žiadnou mágiou. Preto starostlivo udržiaval svoje symboly a nechal Sama odpočívať v ich láskavom objatí.
„Dean, čo to je?“ Sam sa pokúšal pohnúť rukami, ale Dean pokrútil hlavou.
„Radšej sa veľmi nehýb. Moje symboly sú krehké, chcem, aby ťa udržali...“ Dean začal inštinktívne kresliť na dlážku. Sledoval ako jeho ruka automaticky kreslí dosť zložitý pentagram. Lepšie povedané kreslil to Lucifer, Dean by asi ťažko dotiahol až také detaily. Vyzeralo to priam umelecky. Keď bol so svojím dielom spokojný, voda akurát zovrela a on sa rýchlo vrátil do kuchyne. Našťastie si nechali bežné ľudské zariadenie.
Potom opatrne zbavil Sama oblečenia. Musel časť z neho roztrhať, aby ho nemusel prevliekať. To by nepochybne narušilo symboly. Dean ho okamžite zbavil oblečenia. Všetko na jeho tele bolo v poriadku, okrem dvoch symbolov, ktoré mal na rukách.
Boli tmavé a šírila sa z nich bolestná energia.
Na Samových rukách boli dve opuchnuté symboly, horúce a jedovaté. Sťahovali sa do seba a spôsobovali pekelne silnú bolesť. Momentálne bola príliš prehlušená krvnou masážou, ale Dean cítil, že čoskoro sa opäť ozve.
Dean do vody vsypal zmes byliniek a nejaký ďalší prášok a poriadne to všetko rozmiešal. Posunul Sama, tak aby bol vo vnútri pentagramu. Nebolo to vôbec ľahké a trvalo to trochu dlhšie než očakával, ale napokon bol Sam pohodlne umiestnený tak, aby bolo telo v správnej polohe.
„Bude to trochu nepríjemné, Sammy. Možno by si mal radšej zavrieť oči,“ požiadal ho potichu.
Sam ochotne prikývol. Pevne privrel viečka. Stále sa obával tej bolesti. Nechcel už niečo také viac prežívať, dôveroval Deanovi, ale nebol si istý, ako sa k nemu zachová Lucifer.
Ani netušil, či im bude aj naďalej pomáhať. Bolo to také zvláštne vnímať tých dvoch ako jednu bytosť, ale zároveň ako bytosti dve. Lucifer sa pokojne mohol rozhodnúť odísť. Nemusel sa o Sama vôbec starať a Dean by s tým nedokázal nič urobiť.
Strach a náznaky bolesti mu bránili uvoľniť sa, napriek príjemnému prúdeniu krvi. Dean odriekal nejaké slová. Znelo to ako dlhá báseň, plná tých zvláštnych dramatických prestávok. Potom Sam pocítil, ako sa mu symboly na rukách začali bolestivo hmýriť. Krv ho upokojovala a hladila, ale nemohol potlačiť strach. S pokožkou na rukách sa začalo niečo diať, na niektorých miestach bola zrazu nepríjemne suchá.
Ten nôž, ktorý sa dotkol symbolov mal v rukách Dean, ale zároveň aj Lucifer. Teraz si tu už uvedomoval a Sam si začínal želať, aby to radšej nikdy nezistil. Povedali mu, že to bude iné, keď si začne uvedomovať túto časť svojej osobnosti. Sam sa obával, že Dean zmizne a ostane len Lucifer. Toho sa celý čas obával.
„Pokojne, Sammy, už to bude. Nehýb sa,“ upokojoval ho Dean. Sam cítil, že odstraňuje tie symboly. Pekelne to pálilo. Musel vynaložiť všetky svoje sily, aby sebou netrhol. Dráždila ho aj tá vôňa.
Všade rozvoniavali bylinky. Uspávalo ho to. Zdalo sa mu, akoby mohol určitým spôsobom zaspať.
Dean starostlivo obviazal a ošetril pravú ruku a potom sa presunul k ľavej. Symboly našťastie nepokrývali celú ruku, len malinký kúsok, ale aj tak to bolo dosť nepríjemné. Mal chuť pritiahnuť si ruku bližšie k telu. Netušil z čoho pramení ten hrozný strach. Nikdy predtým sa Deana nebál. Teraz mal priam panický strach z akéhokoľvek dotyku.
„Už len chvíľu, Sammy,“ ubezpečoval ho Dean.
Druhú ruku dával do poriadku ešte opatrnejšie a trvalo to dlhšie než predpokladal. Samovo telo sa občas bolestne naplo a len symboly rozširujúce krv, bránili tomu, aby sa mu úplne vymkol z rúk. Dean vedel, že tá bolesť je naozaj veľmi silná. Cítil ju, ale nemohol si dovoliť žiadne chyby. Vedel, že to ešte pár krát narastie a bude to musieť odstrániť, aby anjeli nezničili Samove telo, ale touto informáciou ho nateraz nechcel zaťažovať.
Keď skončil, Sam bol príliš slabý. Pre istotu ho uviedol do ochranného spánku. Telo nechal odpočívať a postupne odpájal jednotlivé symboly.
Potom Sama trochu poumýval a jemne ho uložil do postele. Ostávalo už len čakať, ako sa to bude vyvíjať.
Dean ho nechal oddychovať a dával pozor, aby ho nič neohrozovalo. Sam bol jeho prvým démonom, jedinou bytosťou, ku ktorej ešte dokázal pociťovať niečo viac.
Rukou opatrne prešiel po jeho čele. Odnášal preč ten iracionálny strach. Sam nemal dôvod sa ho báť, on nie.
Tí ostatní možno, áno, ale nebol ochotný robiť nejaké rozhodnutia bez svojho partnera. Sledoval ako sa Sam postupne upokojuje, ako jeho telo príjemne oddychuje.
Občas skontroloval obväzy, ale inak len Sama pozakrýval a nechal ho, trochu sa zotaviť.
Sedel pri ňom takmer celý týždeň. Likvidoval symboly, ktoré sa ešte pár krát objavili, až kým kliatba úplne nepominula.
Počas toho obdobia bol od neho Sam plne závislý. Pamätal si tú bolesť, ktorá ho občas vyrvala z liečivého spánku.
Takisto nezabudol ani na Deanove ruky, na jeho hlas a spôsob ako s ním jednal. Bol nežný a opatrný, napriek tomu, kým sa stal.
Trpezlivo pri ňom sedel a absolútne nič nežiadal. Občas mu niečo rozprával tým zvláštnym hlasom. Sam síce nerozumel, ale tie slová zneli príjemne a povznášajúco. Bolo mu dobre, keď si Dean ľahol k nemu a držal ho v objatí, aj keď sa prebúdzal s krikom kvôli narastajúcim symbolom.
Dean bol trpezlivý, spokojný a nechával ho poriadne nabrať silu, až kým Sam opäť po dlhom čase neprišiel k úplnému vedomiu. Otvoril oči a posadil sa na posteli.
