Páry: Castiel/Lucifer, Sam/Dean
Obsah: špeciál nadväzujúci na Pekelnú hru...
Bude rozdelení do 4 častí + úvod (z pohľadu Natanaela), časti (2 z pohľadu Casa) (dve z pohľadu Lucifera) a záver (Natanael)
Castielov pohľad
Tmavovlasý anjel nespokojne potriasol hlavou. Bolesť ho ešte chvíľu oslepovala, ale keď sa všetko vyjasnilo, zistil, že sedí v jednom z tých starožitných kresiel. Anjeli ho zavliekli do čakacej miestnosti.
Bola to čakacia miestnosť pre ľudí. Mali ju pod kontrolou anjeli a Castiel sa v nej vôbec necítil dobre. Očakával, že ho okamžite zabijú, prinajmenšom si myslel, že sa ocitne vo väzení, ale niečo také vôbec neočakával. Neskrivili mu ani vlások na hlave a dalo by sa povedať, že sa takmer nič nestalo.
Natanael mu sedel na kolenách a pevne držal svoje hračky. Tisol sa ku Castielovi, akoby od toho závisel ich život.
Castiel bol pripútaný k stolu. Na krku mal tú vec, ktorá ho zväzovala a nemohol sa ani pohnúť. Dokázal len pokojne sedieť, hľadieť dopredu a čakať. Možno aj na smrť, prípadne iné komplikácie, ktoré by mohli nastať. Dúfal, že aspoň ostatný sú v bezpečí.
„Kedy nás odtiaľto pustia?“ nariekal Natanael.
„Neviem.“
„Možno by som s tým pohol...“ rukou sa dotkol magickej reťaze, ktorá ich zväzovala. Istá časť z nej bola pripevnená aj k Natanaelovmu krku.
„Nie. Šetri sily. S týmto len tak ľahko nepohneš...“ okamžite jeho návrh zamietol Castiel. Nechcel, aby vyčerpali aj svoju poslednú možnosť. Natanael mal stále ešte trochu energie, lebo sa celkom dobre vyspal, ale Castiela ten prenos veľmi vyčerpal. Ledva dokázal rozmýšľať, bol taký unavený, že si želal len zaliezť do postele a oddychovať v Luciferovom náručí. Bolelo ho to, tá reťaz mu dosť prekážala a ešte viac dráždila bolestivé miesta.
„Ty máš spojenie s naším Luciferom, Castiel. Musíš ho zavolať. Stačí len, ak sa budeš sústrediť, určite to vyjde...“ navrhol Natanael.
„Nebude ma počuť. Sem sa len tak ľahko...“ cítil, ako mu niečo bráni, ako mu to spôsobuje, bolesť vždy, keď sa snaží niečo urobiť.
„Zavoláme ho spolu. Uvidíš, že to bude počuť,“ ďalej naliehal Natanael.
Castiel pomaly prikývol. Privrel oči a sústredil sa na svojho partnera. Opatrne rozmotával puto, ktoré ich spájalo, akoby zrazu našiel tú správnu nitku na prepojenie ich energií. Ich anjelske hlasy sa spájali do volania, ktoré pomaly zostupovalo do nižších vrstiev.
Ich volanie nikto neprerušoval, začínalo im to pripadať dosť podozrivé. Potom počuli ďalší hlas, iný anjel odriekal otváracie zaklínadlo. Castiel cítil, ako reťaz povolila, ale nebola to pre nich žiadna záchrana.
V čakacej miestnosti sa objavil tmavý otvor a niečo ich vsotilo dovnútra.
Počas pádu sa Natanael, inštinktívne pokúsil vytiahnuť krídla, ale Castiel ich zatlačil späť dovnútra.
Nechcel, aby ich ten pád úplne zničil. Napriek tomu aspoň okraje trochu obhoreli, ale jedno malé zaklínadlo, na ktoré si Castiel spomenul ten proces rýchlo zvrátil.
„Kam to padáme?“ zadychčane sa spýtal Natanael.
Pád bol čoraz pomalší, videli len hladké steny, plné zvláštneho kriku, vyzerali ako živé hnijúce mäso.
„Zrejme do klietky.“
„Tam ísť nechcem!“ Natanael sa chcel zachytiť stien, ale Castiel ho pevne chytil za ruky. Spálilo by ho to. Tieto pekelné steny neboli práve najpriateľskejšie k anjelom.
„Nepôjdeme tam. Dopadneme niekam inam, ale musíš mi dôverovať a hlavne sa ničoho nedotýkaj. Pekne drž svoje hračky,“ napomenul ho Castiel.
Natanael vážne prikývol. Pevnejšie objal Castiela a držal svoje veci pri sebe, aby mu nevypadli.
Potom Castiel nechal pekelné krídla, aby vystúpili na povrch. Bolelo to a pálilo, ale tie tmavé a hrubé prerazili von a boli rovnako pevné ako predtým. Mohli mu vziať jeho anjelske krídla, ale túto druhú vrstvu, určenú na pohyb peklom, nie.
Castiel nimi mocne zamával a pevnejšie k sebe pritisol malého anjela. Tie krídla neboli síce najkrajšie ale boli silné, plné ostrých záhybov, ktoré dokázali skrotiť pekelné mäso.
Všetci anjeli si mysleli, že Castiel sa v pekle pohybuje prostredníctvom svojich anjelskych krídel a on im to samozrejme nevyvracal. Mysleli si, že ak ich nebude mať, tak sa tam nedokáže pohybovať.
Štekot pekelných psov a nárek duší, ich vítal so všetkých strán. Démoni sa neodvážili priblížiť bližšie. Istým spôsobom Castiela zdravili. Teraz už vedeli, že je Luciferovým partnerom a nikto by si nedovolil ho ohrozovať.
„Peklo je naozaj strašné. Nezdržíme sa tu dlho, však?“
„Neviem. Nemám dosť síl na výstup von. Aspoň nie bez pomoci. Musíme niekde zosadnúť a skontaktovať sa s ostatnými. Chvíľu to potrvá,“ Castiel zamieril na otvorené pole na ktorom neboli takmer žiadne duše.
Opatrne dosadol na nepríjemne horúci povrch. Posadil sa s Natanaelom na trochu lepšie miesto a opatrne načrtol pár ochranných symbolov.
