Páry: Castiel/Lucifer, Sam/Dean
Obsah: špeciál nadväzujúci na Pekelnú hru...
Bude rozdelení do 4 častí + úvod (z pohľadu Natanaela), časti (2 z pohľadu Casa) (dve z pohľadu Lucifera) a záver (Natanael)
Luciferov pohľad
Lucifer cítil, ako nárek slabne v pekelných hlbinách. Castiel a Natanael boli tam v tej diere, ktorú tak veľmi nenávidel.
Nevedel, kam dopadli a netušil, prečo ich tam Michael poslal. To si naozaj myslí, že bez rozmýšľania skočí do klietky? Chcel by to tak urobiť, chcel by podľahnúť citom, ale vedel, že nesmie. Nitka ich krehkého spojenia bola ešte stále tam. Cítil, že sú obaja v poriadku.
Svojich smrteľníkov do toho nechcel zaťahovať. Sam a Dean by s tým aj tak nič nedokázali urobiť, vyžiadal si len Alice. Teraz stála pri ňom a spoločne načerpávali silu do Castiela. Dávali mi dosť energie, na to, aby mohol vyletieť z pekla. Trvalo takmer pol dňa, kým bol pripravený na odchod, aspoň čo sa týkalo ľudského času.
Lucifer netrpezlivo dokreslil posledný otvárací symbol. Brána sa na malú chvíľu zachvela a zo svojich mrazivých útrob vypustila nádherne temného anjela. Nebyť malého anjela, ktorého si tá bytosť pritískala k sebe. Natanael im zamával a ukázal trochu rozstrapkané krídla. V rukách stále držal svoje hračky a túlil sa k nádhernému anjelovi, ktorého Lucifer neprestával obdivovať. Vyzeralo to tak, akoby všetky jeho rany zmizli. Castiel pôsobil úplne zdravo a zdalo sa, že peklo ho dosť ovplyvnilo aspoň čo sa týkalo, tej temnoty, ktorá sa miešala so svetlom.
Lucifer najprv znepokojene hľadel na tmavé a ostré krídla, ktoré rozvírili vzduch. Boli dosť ťažké a mohutné, ale mali v sebe niečo, čo ho okamžite uchvátilo, aj keď rozhodne dotvárali dojem temnej bytosti. Castiel sa z pekla dostal bez svojho plášťa bol trochu otrhaný, nemal na sebe koseľu a nohavice na ňom tvorilo len pár kúskov, vyzeralo to, akoby ich niečo nasilu skrátilo. Lucifer pohľadom prechádzal po bledom tele, ktoré si priam vyžadovalo jeho dotyky.
Castiel hladko pristál vedľa nich. Pokožku mal omnoho bledšiu než predtým a oči mu horeli temným leskom.
Opatrne spustil temné krídla a povolil zovretie. Lucifer ho bezmyšlienkovite objal. Bozkával ho a potom sa naklonil k malému anjelovi a vzal ho do náručia.
Oboch zvieral v spoločnom objatí a opäť ochutnal Castielove pery, akoby sa bál, že ak prestane tak, sa mu opäť niekam vyparí.
Bozkával ho vášnivo, tlačil naňho natoľko, až to takmer bolelo, ale nedokázal prestať. Natanael zúfalo lapal po dychu, ich objatie začínalo byť priveľmi tesné.
„Počkajte, nie tak silno...“ rozčúlene sa mrvil v ich objatí. Lucifer trochu povolil, ale aj tak sa mu podarilo zvaliť ich oboch na zem.
„Ste v poriadku? Nič vám neurobil?“ Lucifer ich oboch prezeral svojou energiou. Zakrýval ich a hľadal akékoľvek poranenia.
„To nič nie je. Takto zvyčajne reagujem na pobyt v pekle, ale tie krídla si asi nechám. Bez nich som mal dosť veľké bolesti,“ vážne odvetil Castiel.
„Ako si ich získal?“
„Mal som ich vždy. Ak chceš, môžem sa s tebou o ne podeliť, ale sú trochu pekelné,“ považoval to za dobrý spôsob, ako upevniť ich vzájomné puto.
Lucifer bez váhania prikývol. Vážil si, že chce niečo také preňho urobiť.
Castiel opatrne siahol Luciferovi pod oblečenie a trochu zatlačil na mieste, kde by mali byť krídla. Nechal tú energiu prejsť cez ich puto a venoval časť z nej Luciferovi. Čoskoro aj on pocítil krídla. Boli temnejšie a hrubšie, ale postupne sa sformovali do prijateľnejšej podoby.
„Ďakujem, Castiel,“ opäť prikryl jeho ústa bozkami. Nechcelo sa mu prestať. Nemohol sa opäť len tak oddeliť od svojej rodiny.
Držal ich pevne, tak pevne, že si ani neuvedomil, že Alice sa na nich celý čas díva. To ho trochu prebralo z omámenia a opatrne ich pustil. Chvíľu im trvalo, kým sa dostali so zeme. Lucifer chytil za ruku Natanaela a upravil si svoje oblečenie. Krídla zacelili poslednú ranu, ktorá ho veľmi bolela. Bol spokojný a nedokázal si predstaviť nič lepšie, ako byť so svojou rodinou.
„Alice, môžeme si v tvojej dimenzii vybudovať osobnú zónu? Tu nikdy nebudeme úplne v bezpečí a možno bude lepšie, keď chvíľu ľudí necháme, ísť si svojou cestou?“ tá myšlienka bola veľmi silná, cítil, že by to tak malo byť a uvedomoval si, že aj Castiel s tým súhlasí.
„Proti tomu nemám absolútne žiadne námietky. Táto planéta si od nás potrebuje oddýchnuť. O Michaela a jeho skvelé nápady sa postarám. Pôjdeme hneď, ak chcete. Už sa dá bez poškodenia prechádzať a táto búrka chaosu bola zrejme posledná, ale aj niekto ďalší pôjde s nami,“ ukázala na dve postavy, ktoré prichádzali z rôznych smerov. Jedným z nich bol Dean. Alice ho nechala pri aute, ale práve teraz pocítil, že by sa k nim mal pridať.
Ďalším bol Sam. Netušil, prečo sa k nim vrátil práve dnes, jednoducho ho to ťahalo na to miesto. Možno tomu dopomohol aj odkaz, ktorý mu Lucifer nechal na záznamníku. Teraz stáli vedľa seba, nedívali sa jeden na druhého, ale na ich tvárach bolo jasne vidieť, že tiež musia odísť.
„Pokojne môžu ostať u nás. Pokiaľ budú rozumní, tak ako doteraz, nemám s nimi žiaden problém,“ súhlasil Lucifer. Na tých dvoch si už celkom zvykol.
„Vtom prípade môžeme ísť,“ potichu odvetila Alice. Lucifer cítil, ako okolo nich vytvorila ochranná zóna. Zmizli v svetle, ktoré ich viedlo do iného sveta. Do sveta padlých anjelov, ale tentoraz ich už neohrozoval žiadny vnútorný konflikt.
Koniec
(bude nasledovať ešte epilóg a časť venovaná Samovi a Deanovi po návrate so sveta padlých, pripravuje sa časť o Samovi a Deanovi)
