pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
Sídlo Temného pána
súčasnosť
Neville všetko odložil a ostal ležať na posteli. Začul syčanie, ktoré bolo čoraz bližšie, až kým neuvidel, ako sa hrubý had plazí po zemi.
Nagini suverénne vliezla do postele a uvelebila sa na strane patriacej Temnému pánovi. Neville sa pokúšal nedívať na to, ako si bez váhania zložila hlavu na vankúš.
Voldemort prišiel do miestnosti o par minút neskôr.
Bledý mladík si opatrne ľahol, privrel oči a pokúšal sa ignorovať rozrušené búšenie srdca.
Bol úplne vykoľajený z reakcie toho čarodejníka. Nevedel ani kam by sa mal dívať. Očakával všetko, ale nie prijatie toho, čo sa mu stalo. Mohlo sa stať čokoľvek, ale on si zvolil možnosť, ktorá z neho takmer urobila človeka.
Neville zavrel oči a pokúšal sa zaspať. Vedel, že to nebude ľahké. Ráno chcel toho veľa urobiť. Ostávala už len posledná spomienka a potom to buď vyjde, alebo... Na tú druhú možnosť nechcel ani pomyslieť.
Voldemort zaujal svoje miesto vedľa neho. Odsunul Nagini tak, aby mu neprekážala. Neville cítil, že ho tie chladné oči pozorujú s oveľa väčším zaujatím.
Obával sa, že vyberie prútik a ukončí to. Stále nebol presvedčený o tom, že to naozaj myslí vážne. A to najhoršie ešte len prišlo. Pocítil blízkosť tela Temného pána... Ich pery sa stretli a Neville sa opäť cítil nepohodlne. Trochu sa pomrvil, ale neodvážil sa prerušiť bozk. Pár krát sa striasol, napriek tomu, že ho ten muž objal.
Ledva zabránil tomu, aby sa ho rukami nepokúsil odtlačiť. Očakával, že ho donúti k sexu, aj keď na to práve nemal náladu. Stále mal výčitky, keď mu náhodou bolo dobre. Nemohol sa zbaviť pocitu, že je to nesprávne.
Temný pán opatrne prerušil bozk. Pritiahol si ho bližšie k sebe a len ho držal v objatí. Neville cítil čoraz väčší zmätok.
On to nikdy takto nerobil, nekončilo to len pri takýchto menších záležitostiach.
Temný pán sa k nemu nikdy nesnažil byť milý. Nie takto. Nechcel žiadnu blízkosť. Nechcel si naňho zvykať. Chcel ho nenávidieť tak, ako všetci ostatní.
„Nechajte ma.“
„Prečo by som mal?“ hlas Temného pána nadobudol mimoriadne nebezpečný tón.
„Nemôžeme takto byť. Nie sme skutočný pár,“ hlesol potichu. Vedel, že sa zahráva s ohňom, ale nemienil sa tváriť, že skáče od radosti, len preto, že sa ho raz dotkol, akoby boli naozaj spolu a nielen hrali nejakú hlúpu komédiu.
„Veci sa zmenili,“ zasyčal Voldemort.
„To si nemyslím,“ nespokojne zamumlal Neville. Nič tomu nenasvedčovalo a dieťa predsa nemohlo byť dôvodom na...
„Chcem, aby si bol môj partner. Nielen pred ostatnými ľuďmi, ale aj v súkromí.“
Neville sa naňho šokovane díval. Nezmohol sa na slovo.
„Myslím to naozaj vážne a očakávam, že k tomu zaujmeš nejaké stanovisko.“
Chladne objasnil Voldemort.
„Myslíš , že my dvaja máme byť spolu ako skutočný pár?“
Mladík naňho znepokojene vyvaľoval oči.
„Áno, presne to si želám.“
„Nečakal som to od teba. Ak to naozaj takto chceš, neostáva mi nič iné len s tým súhlasiť."
Obozretne odvetil Neville. Mal na jazyku tisíc možných odpovedí, ale uvedomil si, čo všetko by tým riskoval, keby sa naňho nahneval. Musel myslieť na Brianovu budúcnosť aj na Harryho...
Nemohol si dovoliť prísť o svoje postavenie.
„Staneš sa súčasťou mojej rodiny, predpokladám, že je ti jasné, čo to znamená.“
„Áno, samozrejme,“ potichu hlesol Neville. Pohodlne sa uvelebil v jeho objatí a už viac neprotestoval. Ráno ho čakala dôležitá práca, od ktorej záviselo úplne všetko. Nemohol si dovoliť stráviť noc v nejakej cele.
***
Keď sa ráno prebudil, posteľ bola prázdna. Temný pán už zrejme vstal a nechal
ho spať dlhšie než bolo treba. Neville rýchlo vykonal všetko, čo bolo nutné
a potom zamieril do kuchyne k domácim škriatkom. Skontroloval jedlo
pre Briana. Robil to tak vždy, pre istotu sa ubezpečil, že bude v poriadku.
Už raz počas takejto vtedy ešte len predbežnej kontroly zistil, že mu tam niečo
primiešali. Nebolo to jedovaté, ale mohlo mu to spôsobiť značné problémy. Škriatkovia
odmietali prezradiť kto im to prikázal, preto sa radšej o jedlo a veci
s tým spojené staral sám. Hneď po
dokončení kontroly, sa presunul do chlapcovej izby.
Brian bol ešte v pyžame. Nervózne postával pri dverách a čakal naňho tak ako vždy.
Neville vybral so skrine malý čarodejnícky habit a opatrne mu ho obliekol. Pre malého to bolo stále trochu zložité, ale medzi smrťožrútmi nemohol chodiť v bežných muklovských veciach.
„Ahoj, Brian. Poď si sadnúť. Naraňajkujeme sa a potom ťa vezmem za rodičmi.“
Vždy ho za nimi priviedol, aj keď to takmer nevnímali, lebo v žiadnom prípade nechcel, aby na nich zabudol.
„Ahoj, Nev,“ potichu pozdravil chlapček a nechal sa odviesť k malému stolíku.
„Ty budeš mať bábo?“ opýtal sa, keď si všimol, ako Neville zrazu pribral. Temný pán mu nechal odkaz, aby mu ani nenapadlo zakrývať tehotenstvo. Možno preto naňho teraz všetci smrťožrúti hľadeli tak zvláštne, dalo by sa povedať, že dokonca s rešpektom.
Neville zahanbene prikývol.
„Aj ocko, Harry bude mať také?“
„Áno, on tiež,“ dodal trochu menej nadšene. Práve kvôli tomu sa musel poponáhľať. Vrátenie spomienok bolo viac než nevyhnutné.
„Keď dojeme raňajky, nechám ťa v tej miestnosti ako vždy. Budeš sa tam pekne hrať a potom ťa zavolám...“ rýchlo mu vysvetľoval Neville.
"Dobre."
Keď boli obaja najedení, Neville dovolil Brianovi vybrať si nejaké
hračky a potom spoločne vyšli z izby. Smrťožrút, ktorý im inokedy
kládol odpor, teraz len prikývol a pustil ich ďalej, zazerajúc na
Nevillove brucho.
Neville viedol malého do podzemia. Do časti, v ktorej boli
uzavretí len dvaja dôležití väzni.
Bola tam dosť zima, preto sa dosť ponáhľal, aby to všetko mali čo
najskôr za sebou.
Neville zamieril do malej miestnosti, ktorú už mal pripravenú pre
Briana. Nechcel, aby bol prítomný počas čarovania. Niečo sa mohlo pokaziť a on
nemienil riskovať, akékoľvek zbytočné zranenia.
Nachádzala sa tesne za poslednými celami a predtým to bol len
nejaký odkladací priestor na mučiace nástroje. Teraz skôr pripomínala
štandardnú detskú izbu.
Posadil Briana na stoličku a nechal ho hrať sa s figúrkami
čarodejníkov.
„Nikam nechoď a v žiadnom prípade nevychádzaj, kým pre teba
neprídem,“ pre istotu upozornil malého.
Brian spokojne prikývol.
Neville sa vrátil skratkou do miestnosti, kde mal ukryté ostatné veci.
Vybral posledný pergamen a spomienku, ktorá mala celú tú vec spustiť.
Všetko bolo v rukách Merlina, lebo na svoju znalosť mágie sa veľmi
nespoliehal.
4. septembra
Neúplná spomienka
Severusa Snapa
a Harryho Pottera
O pol roka
neskôr
„Trikrát ste to mali pomiešať
proti smeru hodinových ručičiek. Táto gebuzina sa nezmestí ani do priemerného
hodnotenia!“
Profesor elixírov chodil po triede. Kontroloval študentov
a poriadne si na nich vybíjal zlosť. Prváci boli skrčení pri kotlíkoch
a neodvážili sa ani dýchať. Profesor mal kruhy pod očami, bol prísnejší
než kedykoľvek predtým a všetko mu vadilo.
Harryho termín pôrodu vypršal už pred týždňom, ale to dieťa sa ešte
stále nenarodilo. Bol z toho čoraz rozrušenejší, lebo vedel, že si nebude
môcť dovoliť svojvoľne odísť z hodín. Bolo by to príliš podozrivé
a niekto by mohol začať klásť otázky. Preto jeho nálada dosahovala
mimoriadne nebezpečnú úroveň.
Pristúpil ku kotlíku ďalšieho nešťastníka. Svetlovlasý chlapec sa priam
triasol. Bol to malý Chrabromilčan a práve takých si chcel, čo najviac
podať.
„Modrý? Povezte mi, ako môže byť výsledná zmes modrá! Pridali ste
príliš veľa pichliačov, nedokážete napočítať do piatich!“
„Prepáčte, pane,“ chlapec zúfalo sklonil hlavu.
„Akej farby mal byť výsledný...“
„Zelený,“ hlesol nešťastník.
„Tak vidíte, mozog vám ešte funguje, aj keď o vašej inteligencii
veľmi pochybujem,“ dodal jedovato.
Všetci si vydýchli, keď profesor zamieril k svojmu stolu. Vyzeral
tak hrozivo, že si robili starosti aj zvyčajne schopní Slizolinčania.
Snape si ich premeriaval takým pohľadom, akoby sa z nich chystal
narobiť prísady do elixírov.
„Dnes ani nemusíte naberať vzorky. Všetci mi odovzdáte čo najdlhšie
a najpodrobnejšie práce o tom, ako máte správne postupovať pri
výrobe...“ spokojne sledoval, ako žiaci vystrašene vybiehajú
z učebne.
Aspoň niekto ho rešpektoval. Ani jeden z nich by sa určite
neodvážil používať jeho posteľ a celú noc sa na nej prevaľovať. Takisto by
sa neodvážili každé ráno vyplakávať, že sa boja toho, či sa im podarí dostať
dieťa von.
Snape chcel mať, čo najviac práce, aby sa aspoň na chvíľu zbavil svojho
otravného bremena. Okrem toho bol zasnúbený. On, ktorý sa uzavrel pred celým
svetom a nechcel viac nič, len krátkodobé vzťahy. Zrazu by mal mať rodinu
a dieťa. Mal by ich chrániť a starať sa o to, aby Temný pán na
nič neprišiel. Zatiaľ sa mu darilo držať ho v blaženej nevedomosti, ale
nevedel ako dlho táto situácia ešte potrvá.
Pozrel sa do svojho rozvrhu, aby sa ubezpečil, že už nemá žiadne ďalšie
hodiny. Potom sa zhlboka nadýchol a rýchlo sa vrátil späť do svojich komnát.
Harryho našiel sedieť na posteli. Chlapec sa triasol, bol bledý ako
stena a rukami sa dotýkal svojho obrovského brucha.
„To bolí,“ zavrčal rozrušene.
„Ukáž, Potter, pozriem sa, ako to vyzerá,“ Severus si vysúkal rukávy
a vyhrnul chlapcovi nočnú košeľu. Harry sa vôbec neobťažoval
s prezliekaním do habitu. Počas toho celého týždňa sa nedokázal prinútiť
takmer k nijakej činnosti.
Severus ho rýchlo prezrel a chladne zhodnotil situáciu: „O chvíľu
sa dostane von. Máš šťastie, budeš to mať za sebou, skôr než sa nazdáš,“
pokúšal sa zachovať chladne profesionálny tón hlasu.
Chlapcovo telo sa otriaslo bolesťou, Harry sa zúfalo pokúšal dať kolená
k sebe, ale Severus mu to nedovolil.
„No tak, nebuď hlúpy a ostaň tak. Snáď to nechceš zbytočne predlžovať,“
Snape bol nútený preštudovať viacero kníh o tomto fenoméne a vedel,
že dieťa si jednoducho nájde svoju cestu, ale mágia sprievodná mágia by mohla
pokojne zničiť celú izbu, ak jeho milenec neprestane robiť také prudké pohyby.
„Tebe sa to povie...“
„Ja viem veľmi dobre, čo hovorím,“ Snape si privolal skrinku
s vecami, ktoré mal už vopred pripravené. Otvoril ju a vytiahol
z nej nástroj, ktorý sa Harrymu ani trochu nepozdával.
Chlapec vyplašene objal svoje brucho a márne sa pokúšal odsunúť od
svojho profesora.
„Je vidieť, že počas pobytu v mojich žalároch ťa úplne opustila
chrabromilská odvaha. Toto je len na odmeranie...“
„Už to začne. Zdá sa, že máte šťastie a pôjde to rýchlo.“
Opatrne tým nástrojom prešiel po mladíkovom bruchu a potom
sledoval ako elektrizujúci prvok mágie prešiel do vnútra tej tenkej paličky. Za ním nasledovalo zvláštne praskanie
a naťahovanie.
Harry sebou prudko trhol. Necítil potrebu dívať sa na to, čo sa deje s jeho
telom. Myslel si, že ho to snáď roztrhne, keď sa z jeho tela vyvalilo
akosi priveľa krvi.
Napokon pocítil len slabý tlak, ktorý bol predzvesťou úplného konca.
Nedíval sa na to, až kým nezačul detský plač.
Severus Snape držal v rukách ich malého syna. Dieťa so zelenými
očami naňho zvedavo hľadelo.
Severus ho poumýval a veľmi odborne odmeral, poobliekal
a podal Harrymu.
Potom pokračoval v práci s tým zvláštnym nástrojom. Posledné
zvyšky toho kúzla ešte spôsobili slabé sťahy.
NL: tá najhoršia časť práce nás ešte len čaká. Toto je posledná spomienka, ktorú som dokázal identifikovať a spúšťač by už mal byť hotový. Už ostáva len to najťažšie.
