Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona.
*~*
Sam pustil trochu studenšiu vodu a chvíľu sa zdanlivo nezmyselne opieral o stenu. Zo sprchy prúdila voda a on tam sedel dlhšie než to bolo potrebné.
Dean bol k nemu taký milý, taký nežný, ale on sa stále veľmi bál. Klamať dokázal, dokonca veľmi presvedčivo, ale mal pocit, akoby to každú chvíľu malo vybuchnúť.
Vždy, keď sa ho dotkol, keď sa naňho pozrel, hľadal v jeho pohľade akúkoľvek hrozbu. Už necítil takmer nič, len tú strašnú úzkosť.
Postavil sa a nechal vodu tiecť ešte silnejším prúdom. Nevedel, prečo to urobil. Nechápal, ako sa takto mohol nechať ovládnuť. Zavrel oči a chvíľu si predstavoval, aké to bolo, keď mal Deana len pre seba a nemusel o ničom takom uvažovať.
Drhol sa tak dlho, až si na niektorých miestach mierne zodral kožu. Nevšímal si to. Nebolo to vôbec dôležité.
Sam sa chystal si svoje zranenia vyliečiť tak, aby to Dean nemohol v žiadnom prípade zistiť. Zaskočilo ho, keď si všimol, ako sa dvere otvorili a dovnútra nakukol jeho partner.
Sam sebou trhol tak nešťastne, až sa mu podarilo udrieť si hlavu do steny a skončil vystretý na zemi. Voda mu natiekla do očí a do úst, ale napriek tomu nemohol vstať.
Dean zastavil vodu a opatrne ho zdvihol. Sam sa oňho chcel oprieť, ale opäť mu hlavou prebleskla tá nešťastná myšlienka.
„Čo chceš? Prečo si...?“ postavil sa do obranného postoja a trochu sa od Deana odsunul. Vedel, že toto správanie nie je práve najvhodnejšie, ale nedokázal to v sebe potlačiť. Inštinkty mu stále velili, že je v nebezpečenstve.
Dean prekvapene nadvihol obočie.
„Prepáč, len som ti chcel doniesť uterák. Netušil som, že sa tak zľakneš.“
„To nič nie je. Len som sa trochu zamyslel,“ vyhováral sa Sam. Opatrne siahol po uteráku, dal si pozor, aby sa ani náhodu nedotkol Deanových rúk.
Starší brat naňho skúmavo hľadel a Sam cítil mučivú silu tohto skúmavého pohľadu.
„Ak ťa niečo trápi, mal by si mi to povedať. Vieš, predsa, že pre teba urobím čokoľvek,“ povzbudivo dodal Dean.
Zamračene Sama otočil a prezrel si jeho odreniny. Mladší Winchester sa tomu pokúšal vyhnúť, ale Dean mu nedovolil cúvnuť.
„Sammy, opäť si ubližuješ. Niečo ťa istotne trápi. No tak, veď sa predsa dobre poznáme. Nemusíš sa ničoho obávať, nebudem sa na teba hnevať,“ ubezpečoval ho upokojujúco.
„Niekto ti ublížil? Niekto sa odvážil...“
„Nie, Dean, naozaj mi nič nie je,“ útrpne opakoval Sam. Tá situácia už začínala byť neúnosná. Keby vedel, že sa kvôli tomu bude takto trápiť radšej by si udrel hlavu už skôr.
„Mám taký pocit, že mi niečo vážne tajíš. Takto to nemôže ostať.“
„Dean, ja naozaj neviem, o čom hovoríš.“
Dean vytiahol Sama zo sprchy. Nebol ešte ani úplne poutieraný. Horúčkovito sa zamotal do uteráka a pokúšal sa venovať tejto nevinnej činnosti.
„Sammy, naozaj sa ma nemusíš báť.“
„Ja sa ťa nebojím,“ zamumlal nepresvedčivo. Zahojil poranenú pokožku. Postaral sa o svoju boľavú hlavu.
Obliekol si čisté nohavice a posadil sa do kresla.
„Ty sa na mňa hneváš?“ Dean sa k nemu opäť nenápadne prikradol.
„Nie a prestaň sa toľko vypytovať. Už nie som malý,“ zavrčal Sam.
„Mal som ťa varovať, že anjeli sú neskutočne zvedaví. A čím viac sa tomu brániš tým viac si myslím, že s tebou niečo je...“ posadil sa do druhého kresla a spokojne si vyložil nohy.
„Ty nie si práve najpríkladnejší anjel. Pamätáš sa, ako si k nám pozval to dievča. Raz, keď nás otec opäť nechal samých. Bola to taká pekná blondínka. Ostali ste v obývačke a mne si zakázal, vyrušovať vás. Týždeň si potom rozprával len o nej, ako ste si to spolu neskutočne užili...“ pripomenul mu Sam. Bol zvedavý, či si Dean pamätá aj na takéto veci.
„Pravdupovediac nebolo to celkom tak. Ukázalo sa, že tá slečna bola menič. Musel som sa o ňu postarať a dostať ju von. Nechcel som, aby si vedel, že to bolo úplne príšerné. Počas bozkávania jej začala odpadávať koža... A to ešte ani zďaleka nebolo všetko. Mal si ma vidieť, keď som si skúšal tie hodvábne nohavičky...“ Dean si priložil ruku na ústa a zúfalo pokrútil hlavou.
„Tak o tom by som rád vedel viac. Neverím, že si niečo také dal na seba,“ usmieval sa Sam. Predstava takto vystrojeného Deana ho absolútne odzbrojila. Začínal sa cítiť oveľa uvoľnenejšie.
„Ak ti nejaké zoženiem, oblečieš si ich?“
Dean zamračene pokrútil hlavou.
„Obávam sa, že teraz tu už nebude možné. Už som z takýchto vecí vyrástol.“
„Tak to je naozaj veľká škoda.“
„To verím. Teraz si na rade ty. Povieš mi, niečo o Belle? Tak ako sa ti to s ňou páčilo,“ Deanov hlas znel o niečo tvrdšie, ako predtým.
Sam sa pokúšal ostať sedieť na mieste.
„Čo také o nej chceš vedieť? Je to odporná mrcha. Neznášam ju,“ odvetil absolútne úprimne. Stále tu bola možnosť, že Dean ho len skúša. Nemohla mu to predsa povedať, ani ona nie je taká šialená, ale ten výraz, ktorý mal Dean hovoril za všetko.
Sam pevnejšie zovrel operadlá kresla a očakával výbuch.
Nič sa nestalo. Dean pokojne sedel na mieste a opäť okolo seba šíril anjelsku pohodu.
„Ešte si neprišiel na to, čo urobila?“
Sam pokrútil hlavou. Pomaly prestával chápať o čom zluciferovaný Dean hovorí. Díval sa naňho dosť zmätene a radšej sa neodvážil niečo sa ho spýtať.
„Poď ku mne, Sammy,“ požiadal ho Dean.
„Dean, ja ti to vysvetlím...“
„Nie, nič nevysvetľuj. Poď ku mne,“ netrpezlivo zopakoval Dean.
„Dean, počkaj, ja naozaj...“
„Nechci, aby som to musel opäť opakovať.“
„Tak, dobre,“ rezignovane odvetil Sam. Opatrne vstal a čo najpomalšie zamieril k Deanovi. Bol pripravený na čokoľvek.
