17. 11. 2010

Démon 8. kapitola 2/3

Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona. 



Kľakol si k nemu a opatrne položil ruky na jeho kolená. Bolo príjemné ostať v kontakte s Deanovým telom.
Utešujúca energia anjela mu pomáhala prekonať strach. Nech by mal byť trest akýkoľvek, bol rozhodnutý to prijať so všetkými dôsledkami.
Dean ho pohladil po vlasoch. Prechádzal rukou po jeho lícach a hladil ho tak, akoby sa vôbec nič nestalo.
Sam sa naňho stále tak oddane díval. Vstrebával teplo vychádzajúce z toho príjemného dotyku.
„Zbytočne si trpel. Je mi naozaj ľúto, že to tak dopadlo...“ prihováral sa mu tým nežným hlasom. Bolo zvláštne ako rýchlo dokázal zmeniť tón. Teraz mal Sam pocit, akoby spolu len tak ležali v posteli a Dean sa mu pokúšal povedať, ako veľmi ho miluje. Tak by to bolo najlepšie, ale Sam sa bál, že už nič nebude také ako predtým.
Siahol na zips na Deanových nohaviciach a otvoril ich.  Nechcel to počuť, nechcel o tom nič vedieť. Potreboval len vedieť, že napriek všetkému budú stále spolu.
Perami prechádzal po milencových najtajnejších pokladoch. Opatrne stiahol nohavice nižšie a venoval sa jemnému dráždeniu tej citlivej pokožky. Deanov penis odpovedal na jeho láskanie a bolo jasné, že energickú nestabilitu má už jeho telo rozhodne za sebou.
„Sammy, musíme...“ zamrmlal nesústredene.
„Nie, ešte nie...“ Sam pokračoval v dráždení jeho tela. Pustil ho, až keď si bol istý, že to už dlhšie nevydrží.
Rýchlo vstal z kresla, stiahol Samovi nohavice. Lačne vrhol na jeho pery a odmenil ho obzvlášť vášnivými bozkami.
Majetnícky si ho privinul k sebe. Sam cítil, že tie bozky, boli o niečo tvrdšie, ako predtým, ale nevadilo mu to. Bolo to lepšie, než akýkoľvek trest.
Sam skončil opretý o prevrátené kreslo a Dean opatrne roztváral jeho napätý otvor. Bolo to trochu nepohodlné, ale okamžite sa uvoľnil, keď ho zaplavili zvláštne pocity, ktoré jeho telom prechádzali ako počas toho obradu s krvou, ale tentoraz to malo oveľa silnejšiu intenzitu.
*~*
Dean prikryl svojho partnera a odniesol ho do postele. Sam bol unavený. Dal mu zabrať tak, že sa ledva vládal hýbať.
Stačilo len pár pohľadov a veci sa zas uložili na správne miesta.
Dean mal plnú hlavu horúcich spomienok. Bolo to šialené, také divoké. Miloval sa so Samom takmer všade. Takmer to pripomínalo hru, kto vydrží dlhšie.
Ľahol si do postele k bratovi a opatrne mu pošepkal do ucha.
 „Musíme sa porozprávať, Sammy.“
„Teraz?“ spokojne sa uvelebil v jeho objatí a venoval sa len oddychovaniu.
„Prišiel čas,“ jemne ho upozornil Dean.
„Dean, ľúbim ťa. Nechcem, aby si to riešil. Zabudnime na to. Ja... Neviem, čo sa to so mnou deje.“
„Aj ja ťa ľúbim, práve preto, chcem, aby si poznal pravdu. Bude to lepšie. Uvidíš.“
Chvíľu spolu len tak ležali vedľa seba. Dával mu čas, aby sa z toho aspoň trochu spamätal. Potom sa prinútil prehovoriť:
„Povedz, Sam, čo si cítil, keď si na ňu skočil?“
„Nič,“ obranne sa schúlil do postele.
Dean ho pohladil po chrbte.
„Mne to môžeš povedať.“
„Hlad, ale nie po nej... Bo to hlad len po tom...“ nevedel to poriadne vysvetliť.
Dean sa spokojne usmial a pobozkal ho na krk. Jeho hlad mohol kedykoľvek utíšiť. Nebol to až taký problém, ako to na prvý pohľad vyzeralo.
„Vec sa má tak, že z tvojho hladu si naša malá démonka urobila zbraň. Preto sa ma teraz bojíš. Preto si myslíš, že ti ublížim. Tá spomienka ťa mučí. Nevedel som to. Nemysli si, že ja som vševediaci. To mi neprináleží. Kým si bol v sprche, skontaktoval som Bellu. Zaujímalo ma, čo s tebou urobila. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Povedala mi, ako sa s tebou pohrala. Musím uznať, že to bolo priam kruto rafinované.
Keď si sa na  Bellu vrhol, odstrčila ťa a skončil si s prerazenou hlavou.  Vedela, že ťa musí vyliečiť, ale bola veľmi nahnevaná a chcela si z teba len vystreliť. Ukázalo sa, že má isté manipulatívne schopnosti. Presvedčila ťa, že ste spolu niečo mali...“ upokojujúcim hlasom mu oznamoval Dean.
Dotyčná slečna zatiaľ netušila, kým je v skutočnosti, ale rozhodne bola ochotná sa mu s tým pochváliť, aby ten žart ukončil.
Sam cítil, ako sa v ňom dvíha hnev. Ako to mohla tá mrcha urobiť? Ako si dovolila ho takto oslabiť? 
„Tá suka! Zabijem ju!“ frustrovane zavrčal Sam. Chcel vstať, ale nebolo mu to dovolené.
„Nikam nepôjdeš. Príliš som ťa vyčerpal. Nedokázal by si s ňou nič urobiť.“
„Dean, prosím dovoľ mi len na chvíľu odísť. Musím si to s ňou vybaviť.“
Dean pokrútil hlavou a pokračoval v jemnej masáži. Jemne dávkoval energiu do milencovho tela...
„Nebolo by to vôbec rozumné. Nevládzeš sa udržať na nohách. Potrebuješ sa spojiť s mojou krvou...“ Opäť sa dotkol jeho brucha a urobil tú príjemnú vec. Mladší Winchester privrel oči a nechal sa ďalej napĺňať príjemnými pocitmi.
Dean vedel, že ich čaká vojna z nebom. Vedel to od tej chvíle, ako mal v sebe anjela. Nechcel to Samovi povedať. Nie dnes, keď to vyzeralo tak, že bol opäť spokojný. Dal by čokoľvek za to, aby mohol častejšie vidieť Samov úsmev.
Dean ešte nebol úplne rozhodnutý, čo bude robiť. Archanjel Michael predstavoval vážnu hrozbu. Vedel, že je silnejší a vedel, že ak sa objaví, je možné, že to neprežije. Potreboval urobiť všetky možné opatrenia. Preto Sama poslal preč na dlhšiu dobu. Tá úloha bola úplná banalita, oveľa horšie veci sa začali zhromažďovať okolo nich.
Vedel, že v najbližších dňoch to vypukne a on sa nebude môcť skrývať. Celá tá vec sa bude musieť uzavrieť, aby mohlo všetko normálne pokračovať.
Dean nemal chuť bojovať s ostatnými anjelmi. Vedel, že tým sa nič nevyrieši. Aj tak si nájdu dôvod, ako medzi sebou bojovať zas.
To bolo viac než nevyhnutné a on už nemal chuť sa s nimi naťahovať. Dúfal, že ich dostatočne zastraší, aby ho nechali na pokoji.
Uriel mu povedal, že túžia po niečom, čo sa zapíše do histórie. Po veľkej bitke, ktorá by vyčistila vzduch.
Dean chcel len, aby sa Samovi nič nestalo. Jeho bezpečnosť bola preňho prvoradá.