Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Sam sa nespokojne obrátil na druhý bok. Cítil niečo. Zdalo sa mu, akoby sníval, ale to už viac nebolo možné. Mohol svoje telo tak akosi vypnúť, ale nebol to taký spánok, aký zažíval, keď bol ešte človekom. Sny mu vôbec nechýbali a teraz, keď to videl a cítil, mu začínalo byť dosť zle.
Stáli tam. Čakali a vyslovovali veci, ktoré by sa nikdy neodvážil povedať nahlas. Tie silné slová ním hlboko otriasli, nepoznal ich význam, ale bolo to nepochybne určené na to, aby ho trápili.
Sam bolestne zastonal.
Podvedome hľadal blízkosť Deanovho tela. Pokúšal sa prerušiť tú čudnú víziu. Nechcel to viac počuť.
Tie hlasy boli ako koniec za samotným koncom. Ako niečo, čo by nikto nemal nikdy počuť. Sam cítil, ako sa celé jeho telo začína triasť, ako šalie z tých hlasov. Počul ako tie stvorenia rozprávali o ňom, nemali také nádherné hlasy, ako keď sa mu týmto spôsobom prihováral Dean. Títo sa len vyhrážali, pokúšali sa ho zraniť a žiadali o o akúsi odpoveď na otázku, ktorej vôbec nerozumel. Mal pocit, akoby sa niečo rozpálené zabodlo do jeho tela.
Rukami zúfalo prechádzal po posteli a snažil sa zbaviť tých desivých pocitov.
Podarilo sa mu nahmatať Deanovo telo. Primkol sa bližšie k nemu.
Dean ho pevne chytil.
Istá časť tých hlasov naňho kričala čoraz zúrivejšie. Sam mal pocit, že snáď ohluchne. Niečo bolestne prešlo po jeho očiach. Mal ich vlhké, ale v žiadnom prípade to neboli slzy.
„Sústreď sa len na môj hlas. Nepočúvaj ich...“ Dean opäť hovoril tým anjelským hlasom, ale Sam tentoraz rozumel každé slovo.
Hlasy, ktoré ho trápili si vzďaľovali. Počúval len svojho milenca, tí ostatní ho ani trochu nezaujímali.
Dean opatrne ošetril malú ranku na jeho líci a jemne mu odhrnul vlasy z tváre.
„Ako je možné, že teraz tomu už rozumiem, predtým som...“ znepokojene dodal Sam.
„Dostávaš moju krv. Čím dlhšie sme prepojení, tým lepšie anjelom rozumieš. Nemusíš s nimi hovoriť, ak nechceš. Našli ťa, len preto, lebo očakávajú, že im dáš súhlas a pri démonoch je to trochu iné ako keď chcú skutočne ľudskú schránku. Démona musíš pustiť priamo do seba, musíš ho akceptovať a on musí prijať anjela, inak sú obaja navždy uväznení a nemôžu sa ani pohnúť. Rituál začal a oni zrejme očakávajú, že im dám to, čo potrebujú, ale...“
„O čom to hovoríš, Dean...“ Sam si rukou prešiel po rozboľavenej hlave.
„O tebe. Chcú teba ako nádobu pre ich vodcu. Pre Michaela. Ja som im vzal Deana, tak sa zrejme rozhodli, že to skúsia s tebou... Teraz to do seba presne zapadá. Tie symboly, Sam. Tie, ktoré som ti vyliečil. Oni zničili časť tvojej obrany. Necítil si to a ja tiež nie, lebo som mal dosť práce s Deanom. Mrzí ma to, Sam, ale oni už tvoj súhlas majú... Symboly narušili tú tvoju vnútornú obranu a keď dokončia rituál...“ Deanov hlas znel dosť ustarostene. Zdalo sa, že niečo prehliadol a nebol z toho vôbec nadšený. Sam do tej záležitosti nepatril. On nie. Nemali právo niečo také urobiť.
„Nechcem to. Nedovoľ to, prosím,“ Sam zúfalo vyliezol z postele. Potreboval sa niečoho zachytiť. Tie hlasy sa ho pokúšali donútiť a keby tam Dean nebol podľahol by im.
Už vedel, ako asi prebieha taký typ rituálu. Démona chcú k tomu súhlasu donútiť rečami, ktoré sa nedajú ignorovať. Príliš silnými slovami a Sam nechcel v sebe žiadneho anjela a už vôbec nie niekoho, kto by bez váhania ublížil Deanovi.
„Prosím, nedovoľ to. Urob čokoľvek, len to nedovoľ,“ zúfalo ho žiadal Sam.
„Nenechám ťa vtom samého. Budem s tebou...“ prisľúbil mu starší brat.
Sam spokojne prikývol. Naozaj tomu veril. Chcel, aby to bola pravda.
Cítil, ako sa ho dotýka to biele svetlo, ako k nemu opäť prehovorilo upokojujúcim hlasom, ktorý ho ešte viac desil.
Ústa sa mu otvorili a biele svetlo prešlo dovnútra. Opatrne schádzalo nižšie. Mal pocit, akoby prehltol niečo mimoriadne veľké. Zdvihol sa mu žalúdok, mal chuť tú vec vypľuť, ale to nešlo. Mohol tam len stáť a dívať sa na Deana.
Anjel si hľadal svoje miesto v jeho vnútri. Sam sa proti tomu vzbúril, tak sa presne podľa Deanových slov obaja zasekli. Nemohli sa ani pohnúť. Len sa dívali dopredu priamo na Deana.
Sam cítil, ako Michael v jeho vnútri trpí rovnakou bolesťou. Rovnakým strachom.
Dean prišiel k nemu. Položil ruky na jeho chrbát a jemne sa posúval stále nižšie. Dával si záležať na tom, aby Sam cítil, že bude vždy stáť pri ňom.
„Uvoľni sa, Sam. Bude to dobré. Uvidíš, že sa ti nič nestane. Pokojne sa ma dotkni,“ požiadal ho nežne.
Sam opatrne pohol rukami. Skusmo pohýbal prstami a napokon objal Deana okolo krku, akoby sa absolútne nič nedialo. Zaseknutie pominulo a on cítil, ako sa anjel usadil na tom správnom mieste.
Dean ho nežne bozkával, pohrával sa z jeho perami, dával mu pocítiť všetku svoju lásku a nehu. Nebol to taký ten dravý bozk, skôr to bolo niečo ako hrejivé potvrdenie toho, že sa naozaj nemusí ničoho báť.
Sam myslel na to, ako veľmi mu záleží na bratovi, myslel na každý chvíľu, ktorú strávili spolu. Všetky tie spomienky ním zúfalo prechádzali a chcel viac, chcel aby ho stále bozkával, aby ho nepúšťal a anjel v ňom sa len spokojne zachvel. Celá tá búrka citov ním rýchlo prešla a on sa stávalo súčasťou toho.
„Lucifer,“ prehovoril napätým hlasom. Sam cítil, že to oslovenie nebolo správne, naďalej si prial, volať ho Dean, ale tentoraz bol príliš unavený na to, aby sa s anjelom naťahoval.
Dean sa len usmieval, takým spôsobom, ako keď sa mu podarili niekoho poriadne napáliť.
„Prišiel si snáď so mnou bojovať? Toto rozhodne nebol múdry ťah.
„Chcel som, ale nemôžem. Nepovedali mi, že ten démon...“ namiesto boja sa nechal objímať a bozkávať a páčilo sa mu to tak, ako Samovi.
„To je pochopiteľné, že ti nič nepovedali. Predpokladám, že si im v nebi ako vždy šiel na nervy,“ Dean ho opatrne posúval späť do izby a zatiahol ho späť do postele.
„Lucifer!“ napomenul ho Sam. Nepáčilo sa mu, že zaňho začal hovoriť anjel a okamžite sa pretláčal cez neho.
„Tak ty nie si spokojný, braček? To ma mrzí, budem sa o teba musieť lepšie starať,“ Dean začal bozkávať jeho krk, jazykom opatrne vytváral vlhkú cestičku...
„Neopováž sa. Neopováž sa...“
Lucifer zdvihol hlavu a na chvíľu prestal.
Michael nedokázal potlačiť sklamaný povzdych.
Jeho brat sa spokojne uškrnul.
„Obávam sa, že s tým nič neurobíš. Miluješ ma. Zrejme ti v nebi ani slovkom nenaznačili, že budeš cítiť presne to, čo tvoja schránka a nebudeš môcť uniknúť. Pekne sa ťa zbavili, ako tí moji v pekle... Myslím si, že sme teraz úplne vyrovnaní... Teraz im ustúp. Nechaj ich, nech sa spolu ďalej maznajú,“ požiadal ho Lucifer. Vrátil sa späť do polohy, keď bol len súčasťou Deana a Michael ako na povel urobil to isté. Stiahli sa hlbšie a čakali, kým na ďalšie príjemné reakcie ich schránok. Michael nechcel, ale Samova túžba po nezávislosti ho hnala hlbšie.
Sam sa napokon úplne prebral a Michaela cítil len ako také šteklenie kdesi v žalúdku.
„Dean, si tu so mnou?“
„Áno, Sammy. Nevšímaj si ich, sme tu len my dvaja...“ pošepkal mu do ucha.
Sam nadšene prikývol. Chcel viac pozornosti, viac rozkoše, anjel v ňom túžil aj po nežnostiach, ktoré si ako démon značne odopieral.
Dean ďalej ochutnával Samovu lahodnú pokožku, jemne zamieril nižšie a obkrúžil napätú bradavku.
Sam spokojne zastonal, jeho telo sa bolestne naplo od túžby.
Jeho milenec sa s ním len zľahka pohrával. Užívali si blízkosť, dotyky, nežnosti...
Takmer sa od seba nedokázali odtrhnúť. Sam ho prosil o viac, priam trpel, keď sa tie pery prestali pohrávať s jeho telom.
„Chutíš výborne, Sam,“ pochválil ho Dean, keď boli spolu úplne prepletení.
