Varovanie: 18+, anjeli démoni, postapokalyptické, nerešpektuje závere 5 série!...
Páry: Castiel/Lucifer, Sam/Dean
Obsah: špeciál nadväzujúci na Pekelnú hru...
Sam a Dean sa vracajú z Luciferovej zóny späť na zem. Bude to len krátka návšteva, alebo sa rozhodnúť opäť žiť ako obyčajní ľudia?
Bude rozdelení do 2 Častí: Samov pohľad, Deanov pohľad
Samov pohľad
Dopad na zem bol bolestivý. Nepríjemný, akoby sa všetko zúžilo do jedinej myšlienky. Prešlo tridsať rokov. Zdalo sa mu, akoby to bolo len pár týždňov. Cítil chlad, na nahú pokožku mu stekal silný prúd dažďa, ale nevládal sa zdvihnúť a vstať. Chcel sa vrátiť späť do tepla, do svetla, ktoré bolo viac než príjemné. K anjelom, ktorí sa oňho starali, akoby bol členom ich rodiny.
Chcel to skúsiť. Prial si to, lebo sa potreboval uistiť, že je to naozaj cesta, ktorou chce ísť. Tmavovlasý mladík, nezmenený časom sa pomaly nadvihol na rukách. Pocítil, ako ho niekto zabalil do uteráka a jemne odtiahol na bok. Trochu sa mykol. Dotyk staršieho brata nebol ani po toľkých rokoch úplne príjemný. Vo svete padlých sa čas meral inak, dalo by sa povedať, že vôbec neexistoval. Odpustil mu. Vedel, že to nebol on, ale tu na Zemi nebolo všetko ani zďaleka tak jednoduché.
Dean ho zatiahol späť do hotelovej izby. Jemne prechádzal uterákom po jeho mokrom tele. Nechal ho, lebo si spomínal na to, ako videl, že medzi ním a Michaelom je rozdiel. Privrel oči a dovolil mu, aby sa oňho postaral. Stále bol slabý kvôli tomu prechodu a začínal ľutovať, že o niečo také Lucifera požiadal. Chcel sa pozrieť aké je to na Zemi. Chcel sa stretnúť s Bobbym.
Padlý anjel mu vyhovel, ale tiež sa netváril príliš nadšene. Zvykli si na seba, boli istým spôsobom spriaznení a nebyť Alicinho ubezpečenia, že Michael im nebude robiť žiadne problémy, by ich zrejme ani nepustil.
„Sam, skôr než vyjdeš von. Musíš sa obliecť,“ pripomenul mu Dean.
„Nechcelo sa mi,“ nespokojne zamumlal Sam. Naozaj už celkom zabudol na to, že sa musí obliekať. Vo svete padlých to robiť nemusel, šaty sa mu objavili, ak ich potreboval.
„Budeš musieť, ak chceš, aby nás pustili na cintorín. Dnes o jednej tam príde Bobby. Nemôžeme tam vzbudzovať prílišnú pozornosť,“ Dean mu opatrne podal čisté oblečenie.
„Pustil ho?“ neveriacky sa spýtal Sam. Opatrne sa začal obliekať. Táto správa ho rozhodne veľmi potešila.
„Nechcel, ale Lucifer mu dohovoril,“ spokojne sa uškrnul Dean. Díval sa na brata, až príliš dychtivým pohľadom.
Sam si to okamžite všimol. Nechal sa pobozkať a objať, ale nič viac mu zatiaľ nemohol ponúknuť. Vo svete padlých už prelomili túto bariéru, ale ešte nie úplne. Sam sa vždy tak trochu bál a Dean musel byť veľmi opatrný, na každý svoj pohyb. Každopádne Sam sa bál, že sa Michael objaví a ublíži mu, ak by sa medzi nimi niečo stalo na Zemi. Tohto strachu sa zatiaľ nedokázal zbaviť, aj keď Alice ho ubezpečila, že budú mať stretnutie a rozhodne ho nespustí z očí.
V poslednom čase sa spolu veľa rozprávali, hlavne o tom, ako bude to všetko ďalej pokračovať. Alice bola rozhodnutá nepoľaviť a jasne mu dať najavo, že viac nestrpia jeho výbuchy zlosti.
Dean sa chápavo odtiahol. Sam sa k nemu ešte na chvíľu primkol, aby ho odmenil za dobré správanie, ale veľmi rýchlo sa od neho odtrhol, keď pocítil až príliš silnú túžbu.
„Máme tam byť už o dvadsať minút. Pôjdeme?“ opýtal sa možno až príliš ostro.
Dean prikývol. Mali dostatok času trochu sa povoziť, ale museli si dávať pozor, aby na seba nepútali príliš veľkú pozornosť. Podľa oficiálnych dokumentov už mali byť dávno mŕtvi. Nestáli o žiadnu neželanú publicitu. Svet sa pomaly dával do poriadku a všetko začínalo opäť fungovať.
Nasadli do auta a vychutnávali si pohľad na obnovenú krajinu. Všetko bolo takmer také ako predtým, možno lepšie. Nadprirodzené záležitosti na zemi úplne utíchli. Chaos zničiť väčšinu známych príšer a posledná búrka svet zničila aj duchov. Tí noví boli pokojnejší. Oveľa častejšie prechádzali na druhú stranu. Svet bol pokojný, takmer tichý a ľudia ďalej mohli pokračovať vo svojich bežných životoch.
„Máš na niečo chuť, Sam?“
„Neviem. Možno by som si dal niečo sladké... Spomínaš si, ako si minul posledné peniaze na tabuľku čokolády a potom sme sa pekne podelili...“ bola to dávna detská spomienka, ale patrila k tým príjemnejším veciam, ktoré spolu zažili. Pamätal si, ako mu vtedy žiarili oči a aký bol nadšený z toho, že sa s ním Dean chce podeliť. Niekedy sa mu zdalo, že otec bol od nich príliš ďaleko, oveľa bližší si bol s Deanom, aj keď mali rozdielne povahy.
„Samozrejme, otec mi tri hodiny kázal o tom, že som mal peniaze šetriť na normálne jedlo. A pripomenul mi, že sa vôbec nemusel vrátiť, ale stálo to za to. Tváril si sa, akoby boli Vianoce a objal si ma...“ spokojne dodal Dean.
„Rozhodne si dám čokoládu,“ spokojne súhlasil Sam. Chcel sa zameriavať práve na také spomienky. Nie na to, čo ich rozdeľovalo.
„Dobre, zbehnem ju kúpiť,“ Dean zaparkoval a rýchlo vyšiel z auta. Sam sa díval ako vchádza do obchodu. Bolo to také príjemné, len tak sa rozprávať. Vracať sa k tomu, čo bolo pre nich dôležité.
Netrpezlivo naňho čakal. Chcel, aby si vychutnali všetko, čo sa im pokúšali vziať.
Dean sa vrátil asi po pätnástich minútach. Nasadol do auta a vložil Samovi do rúk presne to, čo si objednal.
Sam opatrne rozbalil čokoládu a nalámal ju na malé kúsky.
Opatrne jeden chytil a vložil ho Deanovi do úst. Pritom sa nezabúdal dotknúť jeho pier. Starší brat si spokojne vychutnával sladkú chuť.
Počas cesty striedavo jeden druhého kŕmili. Čokoláda už bola takmer roztopená a Sam mal od nej čiastočne zababranú tvár, ale nevadilo mu to.
Dean sa k nemu napokon naklonil a jemne spojil ich pery. Čokoláda sa zmiešala z jeho chuťou a Sam sa opäť spokojne usmieval. Dráždivo prešiel rukou po Deanovom kolene a starší brat musel naozaj dávať pozor, aby ostali na správnej strane cesty.
