Varovanie: 18+, anjeli démoni, postapokalyptické, nerešpektuje závere 5 série!...
Páry: Castiel/Lucifer, Sam/Dean
Obsah: špeciál nadväzujúci na Pekelnú hru...
Sam a Dean sa vracajú z Luciferovej zóny späť na zem. Bude to len krátka návšteva, alebo sa rozhodnúť opäť žiť ako obyčajní ľudia?
Bude rozdelení do 2 Častí: Samov pohľad, Deanov pohľad + poviedka predĺžená o ďalšie dve časti :D
Deanov pohľad
Cintorín sa pred nimi vynoril tak nečakane, že Dean ledva stihol zabrzdiť na tom správnom mieste. Oveľa radšej by pokračoval v lízaní čokolády. To stretnutie v ňom nevyvolávalo príliš veľké nadšenie.
Obával sa, aký teraz Bobby je a čo z neho zostalo. Napriek tomu sa usmieval na Sama a pokúšal sa čo najšetrnejšie zaparkovať.
Sam do seba tlačil posledný kúsok čokolády a spokojne sa opieral o sedadlo. Vyzeral už omnoho uvoľnenejšie a spokojnejšie. Dean si želal, aby to tak ostalo. Sam nemal veľa príležitostí na to, aby mohol prežívať niečo takéto.
Obaja vystúpili z auta a opatrne zamierili k bráne. Kráčali vedľa seba, ticho a takmer dôstojne. Ani jeden z nich nič nepovedal, ale Dean cítil, ako obaja podvedome zrýchlili. Ich chôdza bola teraz zladená v rovnakom rytme. Zastali, až keď sa dostali k hrobu, ktorý mal byť miestom stretnutia.
Dlho sa nič nedialo. Stáli tam a dívali sa na Bobbyho meno vyryté na náhrobnom kameni. Nebol to vôbec príjemný pohľad.
Dean chytil svojho brata za ruku, ich prsty sa preplietli. Urobil to celkom inštinktívne, ani si to poriadne nestihol uvedomiť. Zotmelo sa a začalo im byť trochu zima, ale napriek tomu čakali.
„Možno by sme už mali ísť,“ smutne odvetil Sam.
Dean troch pevnejšie zovrel jeho ruku a pokúšal sa prikývnuť. Možno to tak bolo lepšie, ale stále tu bola istá pochybnosť.
„Tak dobre, poďme,“ súhlasil napokon. Opatrne pustil Samovu ruku a chystal sa pomaly vykročiť späť k bráne.
„Chlapci, ste to vy?“ za ich chrbtami sa ozval napätý hlas. Dean cítil, ako niekto skúma ich duše, akoby sa díval priamo do nich a tá otázka bola len spúšťacím mechanizmom. Keď tá energia usúdila, že im môže dôverovať uvideli asi sedemnásťročného chlapca s čiapkou na hlave, oblečeného podobným štýlom, ako sa zvyčajne obliekal Bobby.
„Si to ty?“ Dean si ho neveriacky obzeral. Tento chlapec vyzeral, akoby práve nastúpil na strednú školu. Nemal takmer nič spoločné so straším lovcom, ktorého obaja veľmi dobre poznali.
„Áno, som. Mrzí ma, že teraz vyzerám takto, ale ešte neviem, poriadne ovládať podoby,“ opatrne pristúpil bližšie k nim.
„Nám to vôbec nevadí,“ usmieval sa Sam. „Vyzeráš naozaj skvele,“ až príliš nadšene sa k nemu pridal Dean.
„Teraz je nám už jasné, prečo ťa Crowley nechcel pustiť. Možno si myslel, že si primladý na...“ spokojne dodal Sam.
Bobby sa okamžite zamračil. Očividne sa až tak dobre nebavil. Ešte stále mu nešlo do hlavy, ako sa do toho mohol zapliesť. Počas jednej minúty nadával na svoj hrozný osud a pokúšal sa dostať z kuchyne démona a počas tej druhej jeho telo zomrelo a on sa ocitol v úplne inej podobe.
Crowley mu podľa dohody vrátil dušu, ale keď zistil, čo to preňho bude znamenať, preklínal toho hrozného démona. Dušu mal síce späť, ale zistil, že Crowley k nej pripojil akýsi rituál, ktorý ho nútil ostať s ním. Najprv si myslel, že je to len nejaký žart, ale postupom času zistil, že v pekle sa dajú robiť aj iné veci a väčšina z nich nepatrila k tomu, čomu by sa chcel Bobby venovať.
„Tak dosť. Predpokladám, že ste sa mi neprišli posmievať,“ bolo na ňom vidieť, že nemá práve najlepšiu náladu.
„Prepáč, Bobby,“ Sam sa pokúšal udržať si vážny výraz tváre, ale akosi sa mu to nedarilo.
„Prišli sme za tebou. Chceme, aby si vedel, že ťa vtom nenecháme,“ rýchlo upresnil Dean.
„To je od vás naozaj milé, ale neviem, čo by ste mohli urobiť. Moja dohoda je nezrušiteľná a vy dvaja máte dosť vlastných starostí. Okrem toho sa mi vôbec nepáči, že žijete u Lucifera. Viete, ako o vás hovorí. Nazýva vás svojimi domácimi...“
„To je preňho úplne typické. Ako inak by ospravedlnil, že nás drží pri sebe. Stále predsa nenávidí ľudí,“ opatrne poznamenal Sam.
„Mňa by zaujímalo, ako nazýva Crowley teba?“ okamžite sa to snažil zahovoriť Dean. Rozhodne si neprial, aby sa Bobby dozvedel o tom, že im momentálne takéto oslovenie vôbec neprekáža.
Bobby okamžite očervenel a chvíľu zúfalo lapal po dychu. Bolo to zvláštne, vzhľadom na to, že už dýchať vôbec nepotreboval.
