Fandom: Harry Potter
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
Neville dokončil poslednú vetu. Zhlboka sa nadýchol a opatrne
pristúpil k mrežiam. Na druhej strane nezaregistroval žiadny pohyb, všetko
bolo pokojné.
To, čo sa chystal urobiť, mohlo mať dosť nepríjemné následky. Bol si
vedomý nielen rizika, ktoré z toho vyplývalo, ale aj toho, ako sa asi budú
cítiť, keď na všetko prídu. Sú tam už dlho a nech sa na to pozrie
z akejkoľvek strany, poznanie pravdy a prebudenie spomienok im
prinesie určitú mieru utrpenia.
Chvíľu mu ešte mysľou blúdili otázky, či nebude naozaj lepšie, nechať to
tak, ako to bolo doteraz, stále si nebol
istý svojimi schopnosťami, ale hneď odsunul všetky pochybnosti, keď si spomenul
na Briana.
Na to, aký bol vždy smutný, že ho rodičia nespoznávajú. Chcel, aby boli
s ním, aby mali možnosť ho vychovávať, aj keby to znamenalo, že si budú musieť zvyknúť na isté veci, ktoré by
im mohlo spôsobovať problémy.
Temného pána už nezaujímajú a nikdy nebola vhodnejšia príležitosť
na to, aby mohli začať nový život.
Odpútal sa od akýchkoľvek pochybností a konečne začal pracovať.
Rozprestrel deku na zem a rozložil si veci. Kalich, misku,
spomienky a pár ďalších pomôcok, za ktoré by sa asi hanbil, nebyť života
s temným čarodejníkom.
Krátky prútik, ktorý mohol používať. Nebol určený na bežné kúzla
a možno práve preto nikomu nechýbal.
Zobral ho zo Snapovej sady. Dúfal, že si to profesor nebude brať
až príliš k srdcu.
Zdvihol ho do rúk a poťažkal.
Potom uprel pohľad na mreže.
„Pri Merlinovi, Neville, teraz to musíš urobiť správne. Nesmieš ani na
chvíľu zaváhať. Si predsa čarodejník a toto je len herbológia. Trochu
prikrášlená, nič viac,“ pre istotu to zopakoval na hlas a niekoľkokrát sa
sebou. Potreboval si nejakým spôsobom dodať odvahu.
Keď sa trochu upokojil, konečne mohol začať. Pre istotu si pokyny
potichu opakoval, aby náhodou neurobil nejakú chybu.
Nalial spomienky do misky, pospájal ich tak ako najlepšie vedel. Dal si záležať na tom, aby ostali oddelené,
len akýsi slabý pásik energie prebleskoval pomedzi nich.
Začali sa rozvetvovať a krútiť, ako nejaká rastlina. Neville mával
prútikom podľa predpísaného vzoru. V posledných týždňoch ten pohyb
trénoval pred zrkadlom, aby vychytal všetky chyby. Teraz mu to už šlo takmer
automaticky. Používal len pohyby, ktoré pomáhali dobrému rastu. Bolo to ako
požehnanie rastlinám, ktoré sa udeľovalo, aby bola dobrá úroda. Pri rastline
spomienok bolo pár zmien, ale našťastie nie príliš výrazných.
Kúzla spojené s herbológiou Nevilla veľmi zaujali. Rozhodne to bol
odbor, ktorému by sa chcel venovať. Páčilo sa mu, ako sa rastlina spokojne
zachvela a začala rásť zrýchleným spôsobom.
Neville šepkal ďalšie požehnania a dobré priania. Našťastie tieto
spomienkové rastliny sa vyvíjali veľmi rýchlo. A potrebovali len slová,
tie najlepšie a najpríjemnejšie, aby dokázali vyrásť.
Neville sledoval ako sa drobná rastlina omotáva okolo mreží. Objavili sa
najprv kvety, ktoré sa pred ním rýchlo otvorili.
Neville ďalej udával prútikom pokyny. Cítil sa už oveľa istejšie. Šlo to
lepšie, než predpokladal. Aspoň táto časť, v ktorej si dôveroval.
Na vrchu rastliny sa objavili plody, pripomínajúce malé modré jabĺčka.
Neville poďakoval rastline a jemne odtrhol krehké plody. Urodilo sa ich
dostatok. Neville si musel dávať pozor na ostré časti plodov. Nesmeli zasiahnuť
jeho pokožku, aby sa nedostal do príliš blízkeho kontaktu s cudzími
spomienkami.
Z rastliny vyžarovala príjemná energia, ktorá sa postupne
rozplývala. Neville ešte niekoľkokrát poďakoval, kým rastlina nezačala strácať
silu.
Pamätové rastliny boli nádherné veľmi pozitívne naladené, ale žili len
pár minút.
Potichu sa s ňou lúčil, nežnými slovami, ktoré okolo nej šírili len
príjemné teplo.
Potom pre istotu spustil pascu, ktorá by mala zabrániť Snapovi, v násilnej
reakcii. Nemohol mu nič vysvetľovať a v takomto stave by to
nepochopil. Proces by už nemohol viackrát zopakovať, kvôli nedostatku
ingrediencií, preto musel zachovávať tú najvyššiu možnú opatrnosť.
Keď zmizol aj posledný lístok, Neville odložil prútik a začal so
šúpaním a drvením plodov.
Nezohnal ochranné rukavice, preto postupoval čo najopatrnejšie
a dával si záležať, aby plody správne rozdrvil. Táto čas receptu začínala
pripomínať jeho nenávidený predmet, ale našťastie mal len jemne olúpať vrchnú
vrstvu a nechať šťavu vytiecť do misky.
Opatrne celú hmotu rozmiešal. Miska bolo čoskoro plná a Neville
cítil, že prišiel čas na poslednú fázu.
Opatrne uložil misku do bezpečia, čo najďalej od mreží. Potom pristúpil
bližšie a jasne vyslovil to meno: „Harry.“
Chvíľu sa nič nedialo. Napäto čakal pri mrežiach, ale asi po desiatich
minútach uvidel, ako sa z tmavej cely niečo vynorilo.
„To som ja, Nev. Nemusíš sa ma báť,“ rukou sa opatrne dotkol mreží
a pokúšal sa, aby jeho hlas znel čo najpokojnejšie.
„Nev?“ neisto zopakoval mladý muž, ktorý sa priblížil k mrežiam.
Tmavé vlasy mu odstávali a na očiach mal prasknuté okuliare. Bol trochu
zanedbaný a zvláštny, ale vďaka Nevillovej starostlivosti bol vždy čistý
a mal dostatok jedla aj vody.
„Áno, som to naozaj ja. Harry, poď bližšie. Niečo som ti priniesol,“
lákal ho k sebe.
Tmavovlasý mladík sa opatrne oprel o mreže. Brucho mal už oveľa
väčšie ako Neville. Tehotenstvo značne pokročilo a bolo na ňom vidieť
únavu.
„Priniesol si niečo pre mňa?“ opýtal sa Harry. Rozprával tak zvláštne,
odkedy Temný pán prikázal, aby mu urobili tú krutú procedúru. Kompletné
vymazanie spomienok. Bolestivým spôsobom. Pomalým, takmer ako mučenie. Bolo
zázrakom, že sa z toho úplne nezbláznil.
Neville prikývol a ukázal mu svoje ruky. Harry musel vidieť, že
v nich nemá nič ostré. Nič, čo by ho ohrozovalo.
Až potom si sadol k okienku, ktoré bolo určené na podávanie jedla.
Neville ho opatrne
odomkol. Nebolo dostatočne veľké na to, aby odtiaľ mohli neskôr uniknúť, ale na to, čo chcel
urobiť bolo viac než postačujúce.
Neville opatrne ukázal Harrymu misku. Otáčal ňou tak, aby uväznený
mladík videl, čo v nej má.
„Teraz sa mi pokús dôverovať,“ Neville sa opatrne dotkol jeho ruky
a jemne ju nasmeroval do misky.
„Studené,“ zamrmlal Harry a chcel odtiaľ ruku vybrať, ale Neville
jemne priložil tú svoju na jeho čelo.
Začal odriekať slová, ktoré sa učil veľmi dlho. Práve tá záverečná časť
mu pripadala dosť desivá.
Na malú chvíľu sa mal stať mostom. Cítíl ako po jeho ruke prechádza ten
spúšťací mechanizmus.
Harry sebou prudko mykol a pokúšal sa ho odsotiť. Nepochybne ho to
veľmi bolelo, ale Neville ho nepustil. Držal sa ho, aj keď cítil na rukách jeho
slzy, aj keď kričal. Tu dolu to bolo jedno. Nikto to nepočul. Všetky cely boli
zaistené proti akémukoľvek hluku.
Z tmy sa vynorila ďalšia chudá a zanedbaná postava. Profesor
Snape začal spôsobovať problémy. Priblížil sa k mrežiam a pokúšal sa
Harryho dostať z jeho dosahu. Neville počul, ako ho hrubá reťaz dotiahla
späť do vnútra cely. Snape zúril. Kričal tam nezrozumiteľné veci, ale Neville
sa nemohol prestať sústrediť.
Odtiahol ruku, až keď ukončil zaklínadlo a už viac necítil ten
silný nápor mágie.
„Neville, čo to malo byť? Príšerne ma z toho bolí hlava!“
