Fandom: Harry Potter
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
„To nič. O chvíľu to prejde. Hlavne, že si sa už konečne prebral,“
upokojoval ho.
Neville odsunul misku, aby náhodou nedošlo k jej prevrhnutiu. Postavil sa, aby sa mohol trochu poprechádzať.
Kvôli slabej vlne nevoľnosti, ktorú v ňom vyvolalo zaklínanie. V tej knihe
sa písalo, že by krátka prestávka mohla byť veľmi prospešná.
„Áno, ale Neville, môžeš mi vysvetliť, prečo som tu zatvorený? Kde je
moje dieťa? Prečo som opäť tehotný?“
Tmavovlasý mladík nespokojne zovrel mreže.
„Všetko ti vysvetlím, ale najprv sem priveď Snapa,“ unavene ho požiadal Neville.
Povolil reťaze, ktoré ho držali a sledoval, ako Harry opatrne
privádza dopredu staršieho muža.
Snape sa vrhol na mreže, akoby sa obával nejakého útoku. Harry ho musel
dlho upokojovať a túliť sa k nemu, kým sa podvolil a sadol si.
Neville zaujal svoju pozíciu a priložil mu ruku do misky. Potom
pokračoval v tom istom zaklínaní. Snape pokojne prijal svoju pozíciu.
Neville vedel, že on je zvyknutý na legilimanciu preto, bola jeho myseľ oveľa
ochotnejšia prijať takéto naštartovanie.
Keď Neville, konečne odtiahol ruku, v čiernych očiach sa opäť
objavil záblesk poznania a inteligencie.
Tmavovlasý muž sa opatrne posadil a pritiahol si bližšie
k sebe svojho tehotného partnera. Harry sa oňho spokojne oprel.
„Dokázali ste to Longbottom. Neveril som, že to niekedy poviem, ale
naozaj ste odviedli skvelú prácu.“
Neville unavene prikývol. Neočakával, že takéto slová niekedy vysloví
práve tento učiteľ.
„Zdá sa mi, že ste aj na sebe poriadne zapracovali Longbottom,“ chladne
dodal Snape. Uprel znepokojený pohľad na brucho svojho študenta.
„Je to moje dieťa a je mi jedno, že VEĎ-VIETE-KTO...“
Prísne si premeral prekvapeného profesora. Už dávno pominuli časy, keď
sa pred ním krčil v kúte. Po živote v sídle Temného pána sa už nikoho
nedokázal báť tak, ako Voldemorta.
„Neville?!“ šokovane vyprskol Harry.
„Neplánoval som to, ale stalo sa. Bol by som rád, keby sme to teraz
nerozoberali. Idem po Briana. O chvíľu sa vrátim,“ nespokojne zamrmlal Neville.
Opatrne vstal. Odložil všetky veci nabok a odišiel po chlapčeka.
„Ty si vedel, že nás zachráni?“ Harry
si nespokojne premeral svojho partnera.
„Áno, zanechal som isté inštrukcie, ktoré mohol nájsť len Neville
a ešte kým som bol pri zmysloch, presvedčil som ho, aby sa o to
pokúsil,“ stručne vysvetlil Snape.
„Neočakával som, že Neville...“
„Ty sa naozaj nemáš na čo sťažovať. Len sa na mňa pozri. Urobil si mi to
vo väzení a ja ani neviem, kedy k tomu došlo,“ zahundral Harry.
Snape ho pevnejšie stisol v objatí a ospravedlňujúco mu niečo
pošepkal do ucha.
Keď sa Neville o pár minút vrátil, držal za ruku malého
tmavovlasého chlapčeka.
„Pamätáte si na Briana?“ opýtal sa už nie tak podráždene ako predtým.
Harry zúfalo vystrel ruky k svojmu synovi. Niektoré spomienky sa mu
vracali za pochodu a ešte si všetko nedokázal poriadne vybaviť. Stačil
však jediný pohľad na malého chlapčeka a došlo mu, koho má pred sebou.
Chlapček sa naňho usmial a dovolil mu, aby ho objal aspoň cez
mreže.
„Si v poriadku? Starajú sa o teba dobre?“ neprestával sa ho
vypytovať Harry. Hladil ho po vlasoch a dovolil mu, aby sa dotkol jeho
brucha.
Severus sa k svojmu synovi až tak nehrnul. Udržiaval si odstup.
Neville pristúpil bližšie k mrežiam a podozrievavo sa
k nemu naklonil: „Mali by ste sa venovať svojmu synovi. Nemôžeme tu byť
celý deň. Čoskoro ho budem musieť vziať do izby...“
„Nemal si ho sem vôbec vodiť. Možno odtiaľto nikdy nevyjdeme. Ako sa asi
bude cítiť, keď si na nás zvykne a potom...“
„On vás potrebuje. Ani tam hore sa to preňho nevyvíja práve...“
Už to vyzeralo, že sa naozaj pohádajú, nebyť krokov, ktoré zazneli celkom blízko. Niekto zostupoval do podzemia
a čo bolo ešte horšie, Neville počul charakteristický sykot, ktorý nemohol
vydávať nikto iný než Nagini.
„Zalezte dovnútra!“ zasyčal Neville.
Snape rýchlo odtiahol Harryho od malého. Stiahli so sebou všetky veci,
ktoré Neville priniesol a presunuli sa hlbšie do svojej cely.
Neville chcel vziať malého a schovať sa, ale všetko sa okolo nich
uzavrelo, akoby ich obklopila nepreniknuteľná stena.
Brian sa opäť pevne chytil Nevilla.
Obaja sledovali hada, ktorí sa k nim nemilosrdne približoval.
„Neville, teraz môžeš prísť ku mne,“ chladný hlas ich nenechal na
pochybách, že boli prichytení.
Neville opatrne vykročil dopredu. Briana držal pri sebe a pokojne
kráčal smerom k nemu, akoby sa nič nestalo. Zaklínadlo povolilo
a mohol sa slobodne pohnúť.
Temný pán stál až úplne na konci chodby. V ruke držal svoj prútik
a tváril sa dosť prísne.
„Prišiel som len navštíviť svojho kamaráta...“ odvetil s kamenným
výrazom na tvári. Nemienil sa pred ním rozklepať ako nejaké bezmocné dieťa.
„Nemusíš byť taký skromný. Viem veľmi dobre, čo si urobil. Pozorujem ťa
už dlhšiu dobu a ani som sa ťa nepokúšal zastaviť. Teraz sa s nimi
pozhováram ja. Chcem, aby si ostal v chlapcovej izbe, až kým ťa
neinformujem o tom, ako som sa rozhodol.“
„Nemôžeš ich predsa...“
„Neville, ja s tebou nebudem vyjednávať. Ak tu chceš ostať pokojne
môžeš, ale neručím zato, čo sa stane tomu dieťaťu,“ prútikom lenivo zamieril na
Brianovu hlavu.
Neville malého okamžite vyviedol von. Viedol po chodbách, až kým sa
nevrátili do izby. Nemohol si dovoliť, nechať ho samého.
„Ublíži im?“ plačlivo sa spýtal Brian. Očividne napriek svojmu nízkemu
veku pochopil, ako sa veci majú.
„Neboj sa. Nič sa im nestane,“ pokúšal sa ho presvedčiť Neville, ale ani
sám tomu neveril.
„Ocko tvojho dieťaťa je veľmi zlý.“
