Fandom: Harry Potter
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
Neville pocítil nepríjemne bodavú bolesť. Zdalo sa mu, akoby sa ponáral
do niečoho mimoriadne lepkavého a mazľavého. Krútila sa mu hlava
a cítil sa čoraz horšie. To kúzlo ho vyčerpalo.
Nepríjemná bolesť vystreľovala zo všetkých strán.
„Prepáč, ja som to tak nemyslel,“ Brian ho potiahol za ruku, ale Neville
to takmer nevnímal. Svet sa mu strácal pred očami.
„To nie je tvoja vina. Je mi len zle. Priveď niekoho, prosím, rýchlo...“
opatrne sa pustil jeho ruky.
Bolo mu čoraz horšie a ani nevedel, či ho Brian poslúchol. Podarilo
sa mu zachytiť sa postieľky a tým zabrániť pádu. Cítil krv a hlava sa
mu čoraz väčšmi krútila ... Zaregistroval len buchnutie dverí a zdesený
detský plač, ale potom sa mu už oči zavreli a absolútne prestal vnímať
dianie okolo seba.
Zdalo sa mu, že jeho ruky sa už viac nedrží Brian, ale niekto iný. Cítil
studené zovretie, ktoré ho nemilosrdne zvieralo...
Po pár minútach dlhších než večnosť, sa niečo stalo. Začínal sa opäť
preberať. Cítil v sebe silu a dokázal si odpiť z elixíru, ktorý
mu niekto pridržiaval pri ústach.
Oči sa mu otvorili a prvé čo uvidel, bol profesor elixírov,
sklonený nad posteľou.
„Profesor Snape?“ opýtal sa zmätene. Veľmi presne si spomínal na to, že
tento muž by mal byť zavretý v podzemí. A po rozhovore s Temným
pánom, bola jeho šanca na prežitie priam mizivá.
Chcel sa posadiť, ale hlava sa mu opäť zakrútila, tak to veľmi rýchlo
vzdal.
„Áno, Longbottom. Som to ja. Ako sa cítite?“ podráždene sa spýtal Snape.
„Neviem. Trochu sa mi všetko točí, ale inak sa to celkom dá,“ priložil
si ruku na hlavu. Nahmatal na nej poriadne veľkú hrču. Zrejme sa počas toho
potácania udrel do Brianovej postieľky. Radšej tú ruku veľmi rýchlo odtiahol,
aby si nespôsobil ďalšiu bolesť.
„Dieťa je v poriadku?“
Snape si ho prekvapene premeral a chvíľu trvalo, kým sa prinútil
k úplne neironickej odpovedi: „Áno, nič mu nie je. Potrebujete si len pár
dní odpočinúť. Dal som vám posilňovací elixír pre tehotných. Mal by vám trochu
pomôcť, zotaviť sa.“
Neville si absolútne nevšímal jeho zamračený výraz.
Začínal si spomínať aj na ďalších ľudí, ktorí sa oňho zrejme obávali.
„Harry je tiež s vami a Brian?“
„Obaja sú v detskej izbe. Podarilo sa mi odložiť rozhovor
s Temným pánom. Brian sa za nami vrátil do podzemia a kričal, že ti
je zle... Dá sa to tak povedať, že si nás zachránil,“ neochotne odvetil Snape.
„Som rád, že ste v poriadku. Chcel som toho urobiť viac, ale
ohrozoval Briana a nemal som veľmi...“
„Urobili ste dobre, keď ste môjho syna odviedli. Nič lepšie sa ani
nedalo urobiť...“
Neville sa chystal ešte niečo dodať, ale vôbec sa nedostal k slovu.
Dvere sa otvorili a dovnútra vošiel smrťožrút.
„Snape, mám ťa odviesť k pánovi. Už si tu skončil?“
„Áno,“ neochotne odvetil Snape. Po prvý raz ho zrejme mrzelo, že sa
nemôže dlhšie zdržať pri svojom bývalom študentovi. Bolo však nevyhnutné celú
ti situáciu, čo najskôr vyriešiť. Vedel, že prišiel čas, na rozhodnutie, ktoré
im možno zabezpečí slobodu.
Neville sa na seba natiahol prikrývku a pokúšal sa tváriť, že ho to
vôbec nezaujíma.
Bezmocne sledoval, ako Snape s hrdo vztýčenou hlavou vychádza
z miestnosti. Smrťožrút venoval Nevillovi mierne obdivný pohľad, ale veľmi
rýchlo sa odvrátil a nasledoval Snapa.
Neville siahol do stolíka a vybral z neho zrkadlo. Pre istotu
takýmto spôsobom prepojiť detskú izbu, s touto miestnosťou, aby mohol
komunikovať s Brianom, keby sa náhodou vyskytlo, niečo mimoriadne súrne.
„Objav sa,“ prikázal zrkadlu a s napätím čakal, na to, ako sa
oči medvedíka, ktorý mal trochu netradičnú výplň otvorili.
Brian zliezol z postele a opatrne zobral hračku do rúk.
„Neville, ty si sa už prebudil?“
„Áno, Brian. Otoč medvedíka, tak aby som na vás poriadne videl.“
Chlapček poslúchol a Neville čoskoro uvidel aj Harryho. Vyzeralo to
tak, že sedí pri svojom synovi a pokúša sa mu čítať nejakú rozprávku.
Odložil knihu, hneď ako si všimol, že naňho hľadia až príliš živé oči.
„Ahoj, Neville. Už je ti lepšie?“
„Áno, tvoj partner mi veľmi pomohol. Povedal, že ste v poriadku,
ale chcel som vás radšej vidieť.“
Trochu sa posunul, aby sa mu lepšie ležalo. Malé zrkadlo držal
v jednej ruke a pre istotu sa trochu viac zakrýval, pre prípad, žeby
niekto vošiel do izby.
„Neville. Som rád, že si sa ozval. Potrebujem s tebou o niečom
hovoriť. Nevieš, náhodou kde je môj prútik?“
Neville smutne pokrútil hlavou.
„Mrzí ma to, Harry, ale On ho
dal zničiť.“
„Na to si nespomínam. Kedy sa to stalo?“
„Pár dní potom, ako vás sem priviedli.“
Neville na ten deň veľmi nerád spomínal. Bol to začiatok toho
spomienkového mučenia.
Musel tam sedieť a dívať sa ako vtom pokračujú. Ako vykrádajú ich
mysle a nenápadne zbierať aspoň zvyšky ich spomienok.
Nikto sa oňho vtedy prehnane nezaujímal, ale aj tak musel dávať pozor na
každý krok.
„Naozaj ma to veľmi mrzí.“
„To je v poriadku. Bol to len prútik. Sú aj dôležitejšie veci,“ nie
príliš ochotne pripustil Harry.
Neville uvidel, ako do miestnosti niekto vošiel. Brian rýchlo zovrel
v rukách medvedíka.
Harry sa postavil pred neho, akoby ho chcel brániť.
Traja smrťožrúti ich obklopili do zlovestného kruhu. „Teraz máme
príležitosť sa s tebou porátať, Potter.“
Neville zdesene hľadel na to, ako Bellatrix Lestrangeová schmatla
malého.
„Snape je možno pre Temného pána cenný, ale ty nemáš žiadnu hodnotu.
Dovolil nám trochu sa s tebou pohrať. A ten tvoj fagan, by sa
perfektne hodil k nášmu drahému...“
„Pusti ho Lestrangeová!“ zavrčal Neville.
Okamžite sa pokúšal vyliezť z postele, ale nebolo to také ľahké.
Miestnosť sa mu pred očami trochu naklonila. Obával sa, že jednoducho spadne na
zem.
Prekvapilo ho, keď smrťožrútka váhavo naklonila hlavu a zadívala sa
do medvedíkových očí.
„Neville?“
„Daj im pokoj a vypadni z tej izby!“
Neville vložil do toho hlasu všetok hnev, ktorého bol schopný.
„Poďte, tu sme skončili,“ nespokojne pustila dieťa a popohnala
svojich druhov preč z izby.
