Fandom: Harry Potter
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP. (Obrázok AP sem nedávam len z dôvodu nedostatku miesta v tomto článku. )
Neville neveriacky hľadel do zrkadla. Neočakával, že to naozaj bude fungovať.
Temný pán mu síce sľúbil, že bude členom rodiny, ale nebol si úplne istý, či svoj
sľub dodrží. Ukázalo sa, že smrťožrúti boli informovaní o tom, ako sa majú
správať.
Neville si uľahčene vydýchol a už oveľa pokojnejšie sa spýtal:
„Ste v poriadku?“
Nasadiť mierumilovný tón nebolo až také ľahké.
„Áno,“ potichu odvetil Harry.
„Vďaka, Neville. Si skvelý.“
Neznelo to až tak nadšene. Zdalo sa, akoby to Harryho čiastočne desilo.
Pokúšal sa nehľadieť priamo na medvedíka, aby si Neville nevšimol znepokojenie,
ktoré sa odrážalo v jeho očiach.
Neville to vycítil z tónu jeho hlasu.
„Harry, ono to nie je tak, že urobia všetko, čo chcem...“ pokúšal sa mu
to nejakým spôsobom vysvetliť.
„Neviem si na to zvyknúť, Neville. Vyzerá to takmer, akoby si tu bol
doma.“
Neville pokrútil hlavou. Rozhodne
nebolo ľahké to niekomu vysvetliť. Ani on sám si presne neuvedomil, kedy si na
celú tú situáciu akosi zvykol. To však neznamenalo, že začal sídlo Temného pána
považovať za svoj domov.
„Mrzí ma, že si to myslíš, Harry. Viem, ako to teraz vyzerá, ale on to
nerobí kvôli mne. Z nejakého zvláštneho dôvodu mu záleží na dieťati. Mal
si ho vidieť predtým, čo všetko so mnou urobil, keď mal zlú náladu...“ bránil
sa Neville. Naozaj sa mu nepáčilo to, kam ten rozhovor smeruje. Snáď si Harry
nemyslí, že prešiel na stranu Temného pána?
„Nemusíš sa obhajovať, tak som to predsa nemyslel, ale je čudné, že
práve on má rodinu...“ rýchlo sa to pokúšal uzavrieť Harry.
„Je to veľmi čudné, ani si nevieš predstaviť, ako ale...“ chcel, ešte
niečo povedať, no začul otváranie dverí tentoraz na svojej strane . A rozhodne bola len jediná osoba, ktorá
by nezaklopala pri vstupe do spálne Temného pána.
„Musím, končiť,“ stroho odvetil Neville.
Odložil zrkadlo a trochu sa prikrčil, keď do miestnosti naozaj
vstúpil Voldemort.
Neville sa ho chcel spýtať, čo urobil so Snapom, ale neodvážil sa. Pri
ňom sa všetka jeho odvaha vytrácala.
Voldemort nepôsobil zlostne, ale ani príliš pokojne. Bol to jeden
z tých dní, keď mal absolútne nepreniknuteľný výraz a nedalo sa
z neho nič vyčítať.
Z čoho vyplývalo, že môže urobiť absolútne čokoľvek.
Od obyčajného partnera, by sa očakávalo, že sa aspoň spýta, či sa už
Neville cíti lepšie, ale medzi nimi stále len narastalo ticho.
Neville hľadel, ako sa Nagini odplazila na svoje zvyčajné miesto.
Zasyčala niečo Temnému pánovi, ale on jej neodpovedal. Aspoň nie priamo, obdaril
ju pohľadom, ktorý bol rozhodne viac než zastrašujúci.
Temný pán si pomaly vyhrnul ľavý rukáv. Neville okamžite pochopil, čo
bolo príčinou toho tichého príchodu.
Odhalil dlhú ranu siahajúcu od zápästia až k lakťu. Bolestivý rez
už dávno nekrvácal, ale rana bola ešte stále čiastočne otvorená. Na jej
okrajoch sa nachádzali zvláštne zelené stopy, pripomínajúce drobné pľuzgiere.
Neville sa už nečudoval, že mu nie je do reči. Rozhodne to muselo byť
veľmi bolestivé.
Voldemort na ranu nespokojne zamieril prútik, ale kvôli bolesti sa mu ho
nedarilo poriadne udržať.
Použil štandardné liečivé zaklínadlo, ktoré by malo pomôcť, ale zranenie
tomu úspešne odolalo.
Rana sa na bledej pokožke vynímala, ako bolestivý spletenec plný
pŕhlivých vlákien.
„Od čoho to máš?“ opatrne sa spýtal Neville.
„Neviem. Bol to len taký
škrabanec a zrazu sa to rozšírilo takmer po celej ruke. Nagini vraví, že
je to od nejakej rastliny...“
„Môžem sa pozrieť?“ opýtal sa Neville.
Počas svojho zajatia v temnom sídle mal dovolené čítať si knihy.
Rozhodne ho zaujala bohatá zbierka týkajúca sa herbológie. Mali tu také knihy,
ktoré by si on sám ani zďaleka nemohol dovoliť zohnať.
Temný pán neochotne prikývol.
Neville si pozorne prezrel zelené časti, ktoré sa dotýkali pokožky
a boli k nej takmer prisaté. Niekde už takýto obrázok videl. Bol si
istý, že v celej tej kope kníh sa nachádzal.
Horúčkovito uvažoval o tom, v ktorej z nich to bolo.
Najprv si nebol celkom istý, ale keď sa ešte raz zadíval na ranu, mysľou mu
prebehla spomienka na jeden obrázok z knihy Nebezpečné rastliny používané pri obradoch čiernej mágie. Bol tam nakreslený
čarodejník s podobne zohavenou rukou, tie zelené pozostatky úponkov
rastliny s mimoriadne komplikovaným názvom, diabolica esta mardis tenebrae, prežrali čarodejníkovu ruku až na
kosť. Rozhodne by to Temného pána nezabilo, ale nechcel zažiť ten hnev, ktorý
by sa ho zmocnil, keby sa mu niečo dokonale nezvratné stalo s rukou.
Neville si spomínal, že práve v tomto bode si dal s touto
knihou prestávku. Boli tam tie najhoršie zranenia a rozhodne to počas
tehotenstva zhoršovalo jeho chuť do jedla.
„To nevyzerá dobre. Potrebujem jednu knihu z knižnice a bolo
by dobré, keby sem prišiel aj Snape.“
Neville dúfal, že Voldemort ho naozaj nedal zabiť. Niečo také by nerád
oznamoval Harrymu.
Temný pán privolal domáceho škriatka.
V izbe sa zjavil Norly. Dosť starý domáci škriatok, ktorý väčšinou
nosil jedlo pre Nevilla.
„Volali ste, ma, VEĎ-VIETE..., pane?“ zakoktal sa škriatok.
Dokonca aj magické bytosti mali
dosť problém vysloviť jeho meno, rovnako ako ostatní členovia čarodejníckeho
spoločenstva.
„Áno, Norly. Priveď sem Snapa...“
„A potom prines knihu Alastair Newlook, Nebezpečné rastliny používané
pri obradoch čiernej mágie,“ rýchlo odrecitoval Neville.
Norly sa o pár minút objavil s oboma vecami.
Hrubá kniha viazaná v koži s okázalou tmavou väzbou, skončila
na posteli.
„Stalo sa niečo, pán môj?“ opýtal sa Snape.
Bol už omnoho pokojnejší a podľa toho, ako sa na nich díval, bolo
jasné, že sa s Temným pánom na niečom dohodli. Nevillovi sa značne
uľavilo.
„Došlo k nehode a moja ruka sa nezahojila...“ ukázal Snapovi
svoju ranu.
Neville zatiaľ prešiel register a objavil príslušnú stranu
v knihe.
Snape zamračene hľadel na pomaly sa rozširujúce zranenie.
„Tieto zelené časti budú musieť ísť preč...“ ukázal na bolestivé okraje,
ktoré sa trochu viac nafúkli a opäť do seba vstrebali časť mäkkého
tkaniva.
Pozrel si knihu, ktorú mu Neville podal. Zamračene prechádzal pohľadom
po stránke.
„Potrebujem svoje prútiky a obávam sa, že aj nôž, a takisto aj
niekoho s istejšou rukou. Moje prsty boli niekoľkokrát zlomené...“ zdalo
sa, že prinavrátenie pamäte naozaj pomohlo. Rozhodne si spomenul aj na veci,
ktoré neboli súčasťou poskladaných spomienok. Zaúčinkovali veľmi spoľahlivo ako
spúšťač.
poznámka: pre tých, ktorí čakajú na pár HP/SS, tak sa nebojte, budú tam zas spolu, v druhej časti kapitoly...
