Názov: Chata
Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural (túto poviedku môžete čítať aj bez akejkoľvek znalosti o seriále supernatural, pretože sa ho absolútne netýka. Vtom prípade to berte ako originálnu vec)
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke: Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami.
Mark
Svetlovlasý muž opatrne prechádzal po strmom lesnom chodníku. Dokázal sa už pohybovať takmer nehlučne a striehol na každú zmenu, ktorá by mohla znamenať, že sa v jeho nemennom a tichom svete niečo napokon niečo zmenilo.
Pohľadom kontroloval svojich psov. Musel sa nich dávať veľký pozor. Les nebol pre nich práve najbezpečnejším miestom.
Soul, večne krehký a priateľský, kríženec s mäkkou bielou srsťou sa spokojne držal blízko neho. Neopovážil sa príliš vzdialiť a na každý pokyn poslušne zareagoval.
Bol jeho už od chvíle, keď ho ešte ako malého doniesol na toto opustené miesto. On jediný ho spájal s minulosťou, ktorá bola preňho už len zmesou tichých obrazov.
Soul bol presiaknutý pokojom, ktorý tak veľmi potreboval. Bol úplným opakom toho druhého.
Vrtošivý Miracle, takisto kríženec s lesklou čiernou srsťou, trochu podozrievavý a zvyčajne ťažko poslúchajúci práve, niečo zaňuchal. Chystal sa vydať po stopách svojho objavu...
„Miracle. Poď sem!“ prikázal mu.
Neposlúchol ho. Rozbehol sa po trase, ktorú vôbec nemali naplánovanú. Smeroval do dosť nebezpečných miest.
S týmto psom mal ešte stále problémy. Miracle bol týraný, nemal takmer žiadny výcvik a trvalo im dosť dlho, kým vôbec Markovi dovolil, aby sa k nemu priblížil.
Našli ho neďaleko hlavnej cesty, keď si Mark šiel do mesta doplniť zásoby. Odvtedy sa stal súčasťou ich života a Mark ešte vtedy netušil, že práve on dokáže vniesť do jeho života niečo neobyčajné.
Ani tentoraz ho nemohol nechať samého.
„Ostaň, tu,“ prikázal Soulovi. Neostávalo mu nič iné, len si poňho dôjsť, kým sa opäť niekde nezatúla. Nechcel ho priväzovať. Miracle na to reagoval veľmi zle a Mark si bol istý, že časom sa ich vzťah ešte viac prehĺbi a bude mu dôverovať.
Mark opatrne prešiel do tej omnoho strmšej oblasti. Stromy tam boli o niečo hustejšie a ich konáre sa priam zabodávali do všetkého, čo sa odvážilo dostať až tak blízko.
Miracle bol neďaleko veľkých skál, ktoré sa zvažovali do akejsi malej rokliny. Do niečoho neúprosne štuchal ňufákom a odmietal sa pohnúť. Niečo tam dole bolo a on neprestával štekať a krútiť sa. Mark sa obával, že tam spadne.
Mark trpezlivo zamieril k nemu. Cítil, že mu chce niečo ukázať, ale nebol si istý, či to chce vidieť.
Dostal k nemu až po pár minútach, namáhavého obchádzania nebezpečných miest. Miracle sa našťastie už držal ďalej od okraja. Jeho pozornosť pritiahol Mark. Bol nadšený, že sa pán vybral za ním. Spokojne naňho čakal a Mark dúfal, že to naozaj bude stáť za toľkú námahu.
Mark sa zadíval na miesto, ktoré psa tak veľmi zaujalo. A vtedy ho uvidel. Bol tam, zaseknutý na mieste, kde nikto bežne nechodieva. Zišiel trochu nižšie až k jaskyniam, ktoré neboli sprístupnené verejnosti.
Videl na zemi telo, špinavé zakrvavené. Obrátené tak, že mu nevidel do tváre. Čím bližšie sa približoval tým viac detailov rozoznával. Modrá mikina, roztvorená a roztrhaná na viacerých miestach...
Nohavice celé zablatené, pokryté krvou a lístím. Oblečenie hodené vedľa osoby, ktorá toho na sebe nemala príliš veľa.
Opatrne sa k nemu naklonil. Dotkol sa ho. Mal na sebe rukavice, tak si kvôli tomu nerobil starosti a ukázalo sa, že to bola dobrá voľba. Mladík ešte dýchal. Dokonca sa trochu pohol a bolestne sykol, keď ho opatrne obrátil.
Mark si zložil bundu. Zabalil ho do nej a zdvihol ho do náručia. Tam preňho veľa urobiť nemohol. Musel ho dostať do bezpečia.
Misha
Niekto ho držal. Uvedomoval si, že je v objatí osoby, ktorá mu chcela pomôcť. Počul upokojujúci hlas, ktorý sa pokúšal ho priviesť k vedomiu.
Bolo mu dobre. Necítil bolesť. Sústredil sa len na to, ako krásne znie ten hlas, ktorý ho oslobodil od utrpenia...
Napriek tomu ho spomienky našli. Boli tam a predierali sa cez boľavú záplavu pocitov.
Počul tie hlasy, akoby bol opäť súčasťou tých udalostí, ktoré sa odohrali pred týždňom...
Akoby sa stával tým chlapcom, ktorý sa práve chystal na výlet...
„Misha, poponáhľaj sa. O desať minút odchádzame,“ nakukol do izby, len kvôli tomu, aby ho mohol trochu posúriť.
„Áno, ja viem, Tom. Už to bude,“ odpovedal mu tmavovlasý mladík.
Opatrne balil svoje veci. Mal už takmer všetko pripravené, ale stále nebol úplne spokojný.
Na ten výlet sa tešil celý semester. Šetril si peniaze a celý čas kalkuloval tak, aby mu to vyšlo. Všetko malo byť také, ako si naplánoval, ale tak ako všetky plány, aj tento sa nenaplnil podľa jeho predstáv.
Mal by ísť na výlet so spolužiakmi, mal by oslavovať to, že urobil skúšky, ale to sa nestalo. Vyrazili ho zo školy. Väčšiu hanbu si ani nevedel predstaviť. Po krátkych prázdninách by sa mal ukázať doma a povedať svojej rodine, že tento rok je úplne stratený. Nevedel si predstaviť väčšie peklo. Väčšie sklamanie už ani neexistovalo.
So sklonenou hlavou sa zbavoval svojich poznámok a väčšinu so svojich kníh predal svojmu spolubývajúcemu. Rozhodol sa, že na ten výlet pôjde. Bola to posledná možnosť ako sa zabaviť, skôr než si bude musieť rozmyslieť, čo urobí so zvyškom svojho života. Návrat domov nebol kvôli tej minulotýždňovej udalosti možný. Misha nevedel, prečo to Tyler urobil. Netušil, z akého dôvodu sa rozhodol ho tak potopiť, ale to video, ktoré všade zavesil, spôsobilo v jeho rodine hotovú búrku hnevu.
Nikto sa s ním nerozprával. A to všetko kvôli jednému možno trochu vášnivejšiemu bozku. Nebolo to nič viac, než mimoriadne krátka záležitosť, ktorá nemala žiadne pokračovanie. Tyler si z neho vystrelil. Nikto nevidel koniec tej nahrávky, nevideli ako ho ponížil. Bolo to zostrihané tak, aby tam bola len časť, ktorá až príliš skoro odhalila jeho tajomstvo.
Táto záležitosť nanešťastie nebola tou jedinou vecou, ktorá ho trápila. Jeho priateľka Nicol. To bol tiež problém sám o sebe. Zbieral odvahu, akoby sa s ňou mohol rozísť. Ona mu povedala, že jej to nevadí, ale neveril tomu.
Akoby by niečo také dievčaťu nemohlo vadiť? Očakával skôr, že sa naňho zúrivo vrhne a bude mu to všetko príšerne vyčítať, ale ona to neurobila. Absolútne túto tému nekomentovala. Jednoducho sľúbila, že s ním pôjde na výlet a povedala, že všetko sa dá do poriadku.
Neveril tomu. Nič nemohlo byť rovnaké ako predtým. Každý už vedel o tom, že má záujem o chlapcov. Všetci si o tom šepkali a on cítil, že to ani ona nedokáže zvrátiť. Nič nemohlo zastaviť príval tých rečí a zbytočných komentárov.
Jeho priatelia o tom nehovorili, akoby sa ich to netýkalo. Myslel si, že oni to chápu. Preto pokojne zobral do rúk svoj batoh, prevesil si ho cez plece a ešte raz sa poobzeral po tej malej miestnosti.
Posledný výlet a posledná bodka za nenaplneným snom. Za tým, kým by sa stal, keby to tak naozaj chcel.
Keď vyšiel von, Jeff už bol v aute a Tom práve nakladal dovnútra svoje veci. Tie mená mu teraz takmer nič nehovorili, ale vtedy ich nazýval priateľmi.
Misha sa pokúsil usmiať na Nicol, ktorá naňho čakala na zadnom sedadle.
Nastúpil k nej. Jemne ho pobozkala na pery a objala. Nebránil sa, ale ani priveľmi nereagoval. Mal pocit, že si ju nezaslúži. Ona si stále myslela, že ho to prejde. Očividne nechápala, že to nie je len chvíľková záležitosť.
Vedel, že sa s ňou bude musieť naozaj veľmi vážne porozprávať. V žiadnom prípade v nej nechcel živiť nádej, ale vtedy na to nebol čas.
Tom nastúpil na sedadlo spolujazdca. Pustil rádiu a čoskoro vyrazili na cestu...
Misha cítil, ako sa prepadá do tmy. Niečo v tej spomienke nesedelo. Cítil, že neskôr sa muselo niečo pokaziť. Inak by sa neocitol sám na tom opustenom mieste, ale nevedel, čo sa stalo. Vtedy bol len tým chlapcom, ktorý sedel na zadnom sedadle a Nicol sa nesmelo chytila jeho ruky.
