varovanie: 12+ rodinné, mpreg
pár: HP/SS, NL/LV
Nechcel toho muža mučiť. Želal si, aby ho niečo oslobodilo od tejto nemilej povinnosti.
Mužove oči ho neprosili o zľutovanie. Bola v nich len mimoriadne silné pohŕdanie. Harry sa mierne zachvel. Videl, ako si smrťožrúti medzi sebou vymenili pobavené pohľady. Na niečo také podľa nich nemal žalúdok.
Bolo mu jasné, že to musí so seba dostať. Nič iné mu neostávalo.
„Crucio!“ odvetil pevným hlasom. Ruka sa mu trochu zachvela a v bruchu pocítil silné napätie. Niečo sa dialo a on vedel, že to nemá nič spoločné s kliatbou. Na nohách cítil niečo studené. Prešiel nimi akýsi silný impulz. Trochu sa zakolísal.
„Niečo sa so mnou deje. Myslím, že dieťa...“ zúfalo hľadel na svoje brucho. Cítil sa čoraz horšie a silná bolesť ho začala postupne zaplavovať. Uvedomil si, že klesol do náručia Temného pána.
Neville vstal a ponáhľal sa k nemu. Snape takisto opustil svoje miesto.
Harry rýchlo zrušil kliatbu. Prútik mu vypadol z rúk, ale nepokúšal sa ho opäť zodvihnúť. Dokázal myslieť len na tú príšernú bolesť. Nahnevane zazeral na Snapa, ktorý sa ho snažil dostať od Temného pána.
Voldemort obozretne ustúpil a vrátil sa späť na svoje miesto. Tieto veci ho očividne nedojímali a dával to dostatočne najavo. Neville sa na mladíka rozrušene díval.
„Harry, vydrž. Bude to v poriadku,“ povedal mierne zdesene. Zrejme si nepredstavoval aké to je, keď to naozaj začne a rozhodne sa mu to nepozdávalo.
„Ďakujem za starostlivosť, ale radšej ustúp. Nechcem ťa v mojej blízkosti!“ bolestne zasyčal Harry.
Neville si nahlas povzdychol a opatrne od neho ustúpil. Najprv to vyzeralo, že sa zdrží a nič nepovie, ale bol to Harry, ktorý tentoraz pokračoval:
„Neznesiem, aby si stál tak blízko pri mne. Nie ty, ktorý...“ trval na svojom Harry.
To už zrejme bola posledná kvapka. Neville sa naňho díval spôsobom, ktorý bol viac než veľavravný.
Snape sa pokúšal oboch chlapcov utíšiť, ale bolo to zbytočné. Hrádza hnevu sa už prevalila a sťahovala so sebou všetko. Profesor bol veľmi rád, že pôrod už začal. Dúfal, že Harry prestane všetko tak prežívať. Už to začínalo byť aj nad jeho sily.
Tentoraz sa ani nesnažil zastaviť príval Nevillových slov:
„Kedy s tým už konečne prestaneš. Sakra, Harry, ja som stále ten istý. Čo sa ti na mne nezdá? Už mám dosť toho tvojho fňukania. Na čo sa to hráš? S čoho ma stále obviňuješ? Myslíš si, že všetko dokážeš urobiť správne. Tak to sa veľmi mýliš. Kvôli tvojej chybe vás Temný pán našiel. Len kvôli tvojej netrpezlivosti! “ kričal naňho Neville.
„O čom to hovoríš?“ zdesene zamrmlal Harry. Na niečo také si nespomínal, ale vedel, že Neville hovorí pravdu. Cítil, že niečo také sa skutočne stalo.
Napriek tomu to nedokázal priznať. Namiesto toho počul svoj vlastný hlas, ako hovorí:
„Preskočilo ti ako tvojim rodičom. Už ťa nikdy nechcem vidieť!“
Neville ho chvíľu prebodával tvrdým pohľadom. To, čo povedal jednoznačne zaťalo do živého.
„Najprv sa zamysli sám nad sebou a potom vynášaj súdy nad ostatnými! A keď sa ti tvoj rozum vráti tak, tak mu odkáž, že ho pozdravujem a chcem hovoriť s pravým Harrym.“
Neville odkráčal späť k trónu Temného pána. Harry pocítil ďalší nápor bolestí.
Snape ho musel odniesť z miestnosti.
Nič na to nepovedal, len sa poriadne mračil a pokúšal sa ho držať o niečo pevnejšie.
„Severus, počkaj. Ja som mu nechcel povedať nič také... Nie, počkaj. Vráťme sa tam. Musím mu to vysvetliť...“
„Harry, ideš rodiť. Nemáme čas sa tam vracať,“ trpezlivo vysvetľoval Snape.
„Dobre, ale potom, keď...“
„Mal by si ho nechať vychladnúť...“
Harry tentoraz bol ochotný súhlasiť. Nechápal, prečo zašiel až tak ďaleko. Ani mu nebolo jasné, prečo sa chcel hádať. Neville sa mu len snažil pomôcť a on vybuchol, akoby niečo podráždilo jeho myseľ. Vrhol skúmavý pohľad na Snapa. Chcel sa ho na to spýtať, ale hlavou mu prebleskla úplne iná otázka a on počul ako hovorí:
„Kam ma nesieš?“
„Teraz už nie sme hrozbou. Predpokladám, že Temný pán nebude nič namietať, keď použijem svoju komnatu a laboratórium.“
Odniesol ho do svojich starých izieb, ktoré používal, keď pracoval pre Temného pána.
Položil ho na lôžko a nakukol mu pod habit.
„Severus, už to bude?“
„Ešte nie. Musím priniesť nejaké veci.“
„Tak sa poponáhľaj. Ja mám pocit, že už to bude.“
„To sa ti len zdá. Hlavne pokojne lež a o nič sa nepokúšaj. Tá tvoja hlava. To snáď nie je možné...“
„Hlava? Čo mám s hlavou?“ nechápal Harry.
„Je úplne nepoužiteľná. Úplne dutá,“ sťažoval sa Snape.
„Prečo hovoríš také veci? Čo som zase urobil?“
„Nekonečne dutá,“ sklamane zopakoval profesor.
„To nie je vtipné!“
„Ja sa nesnažím byť vtipný, Harry.“
„Vôbec ti nerozumiem. Vysvetli mi to!“
„Prvý raz som túto manipuláciu mysle skúšal na supovi, Harry. A ešte aj ten sup si pamätal, čo presne má urobiť, ale ty... Pre tvoj rozum je to asi silný úder. To som nepredpokladal... Dobre, to nič. Idem po tie veci a ty sa nehýb. Ostaň tu a počkaj na mňa. Dúfam, že si rozumel.“
Harry nahnevane prikývol. Toto sa mu rozhodne nepáčilo. Snape sa tváril sklamane a on naozaj netušil, čo presne sa stalo. Nevedel to. Nemohol sa k tomu dostať, aj keď sa veľmi snažil.
Namiesto supa si predstavil Snapa, krúžiaceho okolo svojej obete. Tento Snape mal aj krídla a hrozivo škriekal.
Ten skutočný sa vrátil s pôrodnými pomôckami a tváril sa ešte hrozivejšie ako akákoľvek predstava.
