varovanie: 12+, rodinné
páry: HP/SS, NL/LV
Neville cítil na sebe nespokojný pohľad tých zelených očí. Vedel, že Harrymu sa nepáči, že sa až priveľmi prispôsobil tejto situácii, ale on bol s výsledkom svojho snaženia spokojný.
Podarilo sa mu dosiahnuť aspoň isté zlepšenie vďaka ktorému, im mohol aspoň čiastočne pomôcť vrátiť sa späť do normálneho života. To jediné bolo preňho dôležité. Nepriateľským pohľadom neprikladal až takúto váhu, ale počas tohto citlivého obdobia to preňho nebolo vôbec ľahké.
Harry naňho ďalej vzdorovito hľadel a Neville musel zahanbene sklopiť zrak.
Snape sa karhavo pozrel na svojho partnera. Očividne si uvedomoval, čo sa opäť začalo medzi chlapcami diať. Maličké zmanipulovanie mysle, nemohlo zahnať všetky chlapcove obavy. Bolo by to príliš podozrivé, keby sa s tým všetkým okamžite vyrovnal. Okrem toho dvaja tehotní čarodejníci v jednej miestnosti neboli práve najlepšou kombináciou. V oboch len tak vreli potláčané emócie...
„Urobím to, Neville, ale nie kvôli tebe, ani kvôli tvojmu pánovi...“
„On nie je môj...“ pokúšal sa protestovať zarazený mladík.
„Spávaš s ním a robíte spolu tie veci...“ ďalej doňho zapáral Harry.
Neville opäť zdvihol zrak a slovnej prestrelke, už nemohlo nič zabrániť.
„Už sme o tom hovorili! Pri Merlinovi, Harry! Už s tým konečne prestaň!“
„Takže priznávaš, že chceš Temného pána a si jeho poslušný chlapček?“
Neville mierne očervenel a zúfalo sa zadíval na profesora elixírov.
„Dosť,“ chladne zasipel Snape. „Upokojte sa chlapci a nechcite ma nahnevať. K tejto téme sa už nebudeme vracať. Nemá to význam. Obliekať sa, Harry,“ nekompromisne vtisol svojmu partnerovi do rúk čistý habit. Díval sa naňho spôsobom, ktorý Neville veľmi dobre poznal. Takto na nich vždy na hodinách hľadel, keď bol dostatočne nahnevaný a podráždený.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa malý Brian. Rýchlo odložil hrnček a tiež sa chystal vyliezť z postele.
„Ocko, prečo sa hneváš na Nevilla? Bol ku mne vždy veľmi dobrý a chránil ma...“
„To nič nie je, Brian len som trochu nervózny. To prejde,“ potichu hlesol Harry. Začal sa rýchlo obliekať a až do konca posledných úprav už neprehovoril ani slovo.
Neville sa naňho mračil a takisto sa s ním nezhováral.
Keď boli všetci už konečne upravení, pomaly sa vybrali do hlavnej sály. V detskej izbe ostal len Brian s domácim škriatkom. Neville ho požiadal, aby dieťa postrážil. Potom už naozaj nastal čas vybrať sa miesto určenia. Celý čas ich sprevádzali smrťožrúti. Obklopovali ich v priam dusivom zovretí. Iba od Nevilla si udržiavali menší odstup.
Viedli ich na koniec akejsi dlhej chodby s hadími emblémami. Pri veľkých dverách s podobnými symbolmi, stáli dvaja strážcovia, keď ich pustili dovnútra, uvideli Temného pána sediaceho na niečom, čo jednoznačne pripomínalo trón z tmavého dreva.
Miestnosť bola temná, osvetľovali ju len sviečky, ktoré sa držali v rovnomerných formáciách.
Smrťožrúti sa zoskupili do kruhu. Nevilla odviedli k Temnému pánovi a posadilo ho na mäkkú stoličku vedľa neho.
„Moji verní, dnes sme sa tu zišli, aby sme prijali do našich radov nového člena. Nikdy som neveril, že tento deň niekedy príde, ale verte mi, že som pripravený absolútne na všetko,“ zdvihol svoj prútik a namieril ním na tehotného mladíka.
„Harry Potter, dal som ti viac času, než by bolo vhodné. Teraz chcem počuť tvoju odpoveď. Povedz mi, Harry Potter, prijímaš moje podmienky?“
V miestnosti sa rozhostilo napäté ticho. Mladík sa opatrne oddelil od svojho partnera a opatrne podišiel bližšie. Nenávistne zazeral na Voldemorta, ktorý si situáciu očividne vychutnával.
Harry neodpovedal hneď. Ticho sa predlžovalo a v miestnosti bolo počuť každý prudší pohyb.
„Harry, je ti zle?“ ustarostene sa spýtal Neville.
„Nie, nič mi nie je. Som v poriadku.“
„Prijímam vaše podmienky,“ precedil takmer nehlučne.
„Hlasnejšie, Potter. Nič som nepočul, vy hádam, áno?“ obrátil sa k smrťožrútom, ktorí nespokojne prikyvovali.
„Prijímam vaše podmienky!“ vykríkol Harry.
Vyzeralo to, akoby sa sám čudoval, že niečo také povedal. Neville si všimol, že jeho oči sú trochu zastreté, akoby s niečím bojoval, ale nevenoval tomu pozornosť.
„...môj pane, tak mi musíš odteraz hovoriť. Nezabúdaj na to.“
„Môj pane,“ nespokojne dodal Harry.
„Výborne. Tak môžeme začať. Bellatrix, ty budeš spútavačka a Lucius, ty si kľakneš k nemu.“
Svetlovlasý muž sa neochotne vyčlenil z kruhu. Tmavovlasá žena sa nespokojne zaškerila a vytiahla prútik.
Keď zaujali pozície, Harry bol nútený vysloviť prísahu, ktorá ho zaväzovala poslúchať Temného pána.
Potom jeho miesto zaujal Severus Snape. A prísaha sa opäť opakovala. Zdalo sa, že Temný pán k nemu nemá úplnú dôveru, preto ho takisto prinútil potvrdiť svoju vernosť týmto netradičným spôsobom.
„Dobre, teraz mu vyhrňte rukáv,“ Temný pán vstal so svojho trónu a pomaly zamieril k mladíkovi.
Ich pohľady sa stretli. Temný pán priložil ruku na chvatne označil najlepšie miesto. Potom nahradil svoje prsty prútikom.
Harry vykríkol, keď mu zaklínadlo spaľovalo pokožku. Neville si dal ruku na ústa. Pach spálenej ľudskej pokožky, nebol práve najpríjemnejší.
Harry si držal ruku ešte dlho potom, ako to skončilo. Bolesť sa šírila po celom ramene, ale to ešte ani zďaleka nebol koniec.
Smrťožrúti priviedli do stredu miestnosti, akého si muža. Podľa oblečenia vyzeral, ako nejaký obyčajný úradník. Ruky mal zviazané za chrbtom a nespokojne pohľadom preskakoval po zhromaždených ľuďoch. Smrťožrúti sa natlačili bližšie dopredu.
„Dajte mu prútik,“ mrazivým hlasom prikázal Voldemort.
Bellatrix vtisla Harrymu do rúk nový prútik. Bol iný než ten, ktorí mu zničili, ale podľa letmého dotyku sedel veľmi dobre. Vyšiel z neho len malý prúd iskier, ale Harryho to aj tak zabolelo. Stále si ruku cítil až príliš.
Voldemort sa postavil zaňho a pritiahol si ho bližšie k sebe.
Pošepkal mu do ucha pár slov. Harry sa mierne zachvel a zdvihol prútik na úroveň mužovho brucha.
