Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami
Misha
Díval sa na modré a červené kamene, ktoré boli v malých nádržiach umiestnených v každom rohu tej tajuplnej miestnosti. Boli starostlivo poprepájané a všade okolo nich sa mihali slabé svetelné impulzy. Na stenách vytvárali chvíľkové záblesky obrazov. Nezanechávali za sebou žiadnu stopu, ale Misha na chvíľu videl seba, ako malého chlapca. Ten obraz v ňom spustil staré spomienky a on to opäť naplno prežíval.
Sedel na svojom bicykli a čo najrýchlejšie šliapal do pedálov. Na cestu náhle vbehlo malé dievča. Misha sa pokúšal zabrzdiť, ale nestihol by sa jej vyhnúť tak sa vychýlil z chodníka. Dopadol do mokrej trávy. Nič sa mu nestalo, len si trochu odrel pravú ruku...
Bolesť bola silná, oveľa intenzívnejšia ako vtedy. Dotýkal sa tej ruky a márne na nej hľadal akékoľvek poranenie.
Obraz zraneného dieťaťa vystriedalo jedno mimoriadne daždivé popoludnie. Sedel pri počítači a pokúšal sa písať nejaký referát. Nedokázal si spomenúť na názov, vedel len to, že to preňho bolo nesmierne dôležité a už aj tak nestihol termín odovzdania. Jeff a Tom sa hádali kvôli nejakému dievčaťu. Boli dosť hluční a nemohol sa sústrediť. Chcel im to povedať, ale kým došiel k dverám izby, všetko sa obrátilo. Zrazu stál na stope, lampa mu takmer popálila nohu.
Potom, akoby nejakým kúzlom, sa aj on rozdelil na niekoľko mladíkov. Tí, ktorí ostávali na strope boli bledý a vyplašený. A tí, ktorí vypadli zo sveta na opak sa smiali a poskakovali. Ich smiech bol neprirodzení, bola v ňom istá dávka šialenstva... On mal pocit, akoby bol súčasťou oboch týchto skupín.
„Hej, čo sa to deje? Kto ste?“
„Čo sa to deje? Kto ste?“
Smiech jeho ďalších podôb bol priam mučivý. Toľký odklon od reality bol preňho takmer bolestivý.
Izba sa začínala otriasať. Smiech sa menil na nárek. Krik a nesmiernu bolesť.
Niečo devastovalo jeho spomienky. Premieňalo ich na absurdnosti a on cítil, akoby ho všetko bolelo. Každá jedna myšlienka ho čoraz viac vrhala do absurdných predstáv.
Obrazy sa začínali prepletať z jeho vlastnými spomienkami. Stále sa to zrýchľovalo a on pociťoval hlbokú psychickú bolesť.
„Misha, vráť sa späť. Tu nemôžeš ostať!“ varoval ho hlas prichádzajúci z operačného stola. Bledá Nicol sa pokúšala vstať zo stola. Chcela sa k nemu dostať, ale telo jej vypovedalo službu.
Telo sa mu zotavovalo. To bol ten paradox, ktorý mu bránil vyjsť von. Okolo neho sa vznášal liečivý prúd, ktorý spôsobil menšie šteklenie v jeho nohe. Bolela ho už omnoho menej, ako predtým. Chcel si to tam poriadne poprezerať, ale nebolo mu to umožnené.
Misha cítil, ako ho niekto zozadu chytil. Pokúšal sa brániť, ale to zovretie bolo príliš pevné. Bolestivé obrazy prenikali čoraz hlbšie. Až po pár minútach si začal matne uvedomovať, že sa už dostal von. Mark ho pevne držal za plecia. Modré oči ho skúmavo prebodávali a cítil sa pod ich dohľadom v bezpečí.
„Si v poriadku, maličký?“
Zúfalo lapal po dychu a pokúšal sa niečo povedať. Znelo to len ako nezrozumiteľné mumlanie.
„Áno, cítim sa dobre, len...“ rukou si prešiel po čele. Bol celý rozhorúčavený, akoby práve vyšiel so sauny. Telesne ho už naozaj nič nebolelo, ale ten zmätok, ktorý mal v hlave sa nedal s ničím porovnať.
Všetko sa mu zlievalo do kopy a videl neviditeľné postavy, ktoré k nemu naťahovali ruky.
„Pošli ich preč...“ hlesol rozrušene.
„Nikto tam nie je,“ Mark rukou prešiel po jeho líci. To jemné pohladenie rozšírilo teplo do jeho tela.
„Pokús sa upokojiť. Bol si tam len chvíľu. Prejde to,“ naliehal nežne.
Misha ovinul ruky okolo neho a pevne sa ho držal. Tie postavy tam stále boli. Dívali sa naňho a posmievali sa mu.
Zavrel oči, aby ich nemusel vidieť, ale stále ich tam cítil. Mark sa jemne prisal k jeho perám. Nežný bozk sa postupne menil na oveľa vášnivejší.
Misha mal oči stále pevne zavreté. Sústredil sa len na sladkú odpoveď, ktorú poskytol svojmu spoločníkovi.
Celou mysľou sa upínal len k nemu. Túžil po ďalších dotykoch. Po ďalšom láskaní... Rozhodne potreboval viac.
„Už je ti lepšie?“ pošepkal mu Mark.
„Áno, cítim sa skvele,“ odvetil takmer automaticky. V hlave mu prestalo brnieť a všetko sa opäť vracalo do normálneho stavu.
Keď opäť otvoril oči, všetky zahmlené postavy boli preč.
„Čo to do pekla, bolo?“
„Prístroj, ktorý funguje na základe energií vysielanej z kameňov. Nemá žiadny konkrétny názov, ale je to sila,“ neochotne prezradil Mark.
„Ste v poriadku?“ z miestnosti zaznel Nicolin hlas.
„Áno, vy len ležte. Našťastie ho to prešlo.“
Misha sa chytil jeho ruky a pokúšal sa tomu aspoň trochu porozumieť. Tie kamene vyzerali celkom obyčajne, až na tú nezvyčajnú sýtu farbu, ktorá bola takmer priesvitná.
Mal na jazyku toľko otázok, ale dokázal sa len dívať na Marka.
„Musíš mi sľúbiť, že o tej miestnosti nebudeš hovoriť. Nesmieš sa na ňu pýtať. Nemohol by som ti povedať nič viac, len to, že je to veľmi nebezpečná záležitosť a predpokladám, že sa do niečoho takého nechceš zapliesť,“ premeral si ho prísnym pohľadom.
„Sľubujem, že sa k nim už nepriblížim. Nestojí to za to.“
„Som rád, že si k tomu zaujal taký postoj. Tak poď. Nicol sa bude ďalej liečiť a my dvaja ešte musíme niečo zariadiť.“
Zaviedol ho do dolnej kúpeľne. Bola pomerne veľká a bol v nej dostatok miesta. Misha hľadel na celkom slušne vyzerajúcu vaňu a dokonca aj na sprchovací kút, ktorí pôsobil dokonca ako mimoriadne elegantný doplnok.
Mark napustil vaňu a pridával do nej nejaké gély, ktoré vyzerali, trochu zvláštne, ale voňali veľmi dobre. Misha sa díval ako kontroluje teplotu vody.
„Ideme sa kúpať?“ opýtal sa nesústredene.
„Musíš to zo seba zmyť. Bol si v kontakte s kameňmi a ja tiež. Najlepšie, urobíme, keď použijeme túto vaňu, ale najprv sa pozriem, či ti kamene úplne vyliečili zranenia.“
Mark opatrne rozmotal obväz na ruke. Zlomenina bola zacelená. Misha ňou dokázal pohnúť, ale bola trochu stuhnutá.
Potom sa pozrel aj na nohu. Bola úplne zdravá a Misha si až teraz uvedomil, že začal chodiť normálne.
„Prečo si ma nevyliečil úplne?“
„Kamene na teba nemali veľmi dobrý vplyv. Blúznil si po nich, tak som to nechcel riskovať.“
Misha prikývol a začal sa vyzliekať. Celkom sa tešil, že sa budú kúpať spolu. Niečo také ešte s nikým neskúšal.
