Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Poznámka: Tak tu máme prvý novoročný príspevok, dúfam, že tento rok bude lepší ako ten predchádzajúci a samozrejme všetkým prajem, aby sa im darilo.
Misha
Ráno prišli na svoje obľúbené miesto, postavili tri stany a postupne sa rozprúdila oveľa pokojnejšia atmosféra.
Nasledujúce dva dni prebehli takmer v úplnej pohode a tretí sa postupne chýlil ku koncu...
Josh a Janice zašli hlbšie do lesa a všetkým bolo jasné, čomu sa zrejme venujú. Jeff vytiahol gitaru a začal spievať, kompletne falošne, ale nikomu to nevadilo.
Tom sedel pri ňom a pokúšal sa to svojím hlasom aspoň trochu zachrániť.
Misha sedel pri ohnisku spolu s Nicol. Pokúšal sa stále na ňu stále nehľadieť. Poznal ju už dosť dobre na to, aby vedel, že sa niečo deje. Niečo, čo mu nechce povedať. Rozčuľovalo ho to, že sa zrazu úplne uzavrela. Sedel tam síce s ňou, ale zdalo sa mu, akoby tam bol úplne sám. Nereagovala na nič a aj keď predstierala, že sa s ňou nič nedeje, Misha vedel, že to je len maska, ktorá sa môže každú chvíľu zrútiť.
„Nicol, si v poriadku?“ opýtal sa už snáď po desiaty krát a dúfal, že sa tentoraz mu odpovie úplne pravdivo.
„Je mi dobre,“ odvetila neurčito.
Prisunula sa trochu bližšie k nemu. Dotkla sa jeho ruky a pevne sa ho držala. Mala ju nezvykle studenú a trochu sa triasla, akoby sa niečoho naozaj obávala.
„Misha, poďme sa ešte trochu prejsť,“ navrhla napokon.
Tmavovlasý mladík prikývol. Tušil, že konečne prišiel ten čas, keď sa dozvie, čo ju tak veľmi trápi.
Spoločne vstali a prešli trochu ďalej cestou vedúcou z ich táboriska.
Nicol sa stále držala jeho ruky a tvárila sa čoraz ustarostenejšie.
„Misha, musím ti niečo...“ začala rozrušene. Úplne zbledla a chvela sa viac než predtým.
„Vieš, predsa, že mne môžeš povedať čokoľvek. Nemusíš mať žiadne obáv,“ pokúšal sa ju trochu upokojiť.
„Potrebujem, aby si pre mňa niečo urobil. Viem, že ti to teraz bude pripadať trochu bláznivé, ale pre mňa je to veľmi dôležité.“
Misha sa prinútil neprerušovať ju. Vedel, že keby to urobil stratila by odvahu. Natoľko ju už poznal.
Tak len chápavo prikývol a nechal ju pokračovať.
„Som tehotná.“
Misha chcel niečo povedať, ale vôbec sa k tomu nedostal. Niekto mu vykrútil ruku za chrbtom.
Nicol kričala, ale on takmer nič nepočul. Vnímal len to bolesť, ktorá mu prúdila do tela. Josh mu zlomil ruku, cítil ako kosť vyskočila von. Bolelo to takmer neznesiteľne, vtedy sa mu podarilo dostať sa z jeho zovretia.
„Josh, prestaň!“ zajačala Nicol.
„Chceš mať decko s týmto,“ podráždene odvrkol mladík.
„Josh, okamžite...“
Misha cítil, ako ho odsotil a on do niečoho vrazil. Udrel si hlavu a niečo sa mu zabodlo do chrbta.
„MISHA!“ počul výkrik a potom sa bolesť začínala strácať.
„Nie, ja som...nemôžem byť...“ Misha zúfalo vykríkol. Na pleci pocítil ruky, ktoré si ho utešujúco privinuli bližšie.
Misha sa schúlil do jeho objatia, díval sa na psov, ktorí naňho smutne hľadeli a sedeli pri ňom celkom potichu.
„Pokojne, to bol len sen. Zaspal si tu. Prepáč, že som...“ potichu sa mu ospravedlňoval Mark.
„Mal som... mal som...ranu na chrbte... nespomínam si...že som mal...“ zdesene bľabotal Misha.
„Áno, ale nebola hlboká a nespôsobila žiadne škody...“
„A moja ruka, Josh mi zlomil ruku, ale čo sa stalo potom? Čo sa stalo potom?“ zúfalo sa pritískal bližšie k Markovmu telu.
Markove modré oči stmavli hnevom, keď vyslovil tie vety.
„Postupne to určite zistíš, ale teraz si príliš rozrušený,“ opatrne ho zdvihol a chcel ho odniesť späť do postele. Bolo viac než jasné, že to potrebuje.
„A Nicol?“ mal pocit, akoby ho do žalúdka niečo silno vrazilo, už len keď si na ňu spomenul.
„Teraz spí, ale neviem, či...“
„Naozaj len spí?“
Mark prikývol.
„Máš tu nejaké vybavenie? Niečo teda, niečo ako...“
„Dá sa to aj tak povedať. Pokúsim sa jej pomôcť, ale na podrobnosti sa ma nepýtaj. Nemôžem o tých veciach hovoriť s nikým.“
„Mne môžeš veriť. Naozaj nikomu nepoviem... Spomínam si, že som ležal na nejakom stole...“
Markove oči trochu stmavli, Misha si najprv myslel, že sa naňho nahneval, ale on len pokrútil hlavou a preniesol ho do spálne.
Misha vďačne klesol do prikrývok. Noha ho začínala trochu pobolievať a v ruke cítil nepríjemné bodanie.
„Postarám sa o ňu, ale musíš mi sľúbiť, že sa nebudeš vypytovať na žiadne podrobnosti.“
Misha tým nebol nadšený, ale bol ochotný urobiť čokoľvek, len aby bola Nicol opäť v poriadku.
Nebol si tak celkom istý, čo s ňou Mark môže v týchto podmienkach urobiť, ale vyzeral, ako človek, ktorý vie čo robí.
„Okej, nebudem sa na nič pýtať, ale neskôr ju chcem vidieť,“ súhlasil nie príliš ochotne.
„Dobre, ale to bude možné, až keď sa dáš do poriadku. Ten beh ti rozhodne neprospel.“
