varovanie: 12+, rodinné
Harry pobiehal po izbe. Šiel k dverám a potom zase späť. To sa opakovalo niekoľko minút.
Nedokázal tú správu spracovať. Nech sa akokoľvek snažil, bolo to preňho takmer nepredstaviteľné. Počas tých pár minút precítil celú škálu emócií a po lícach mu dokonca začali stekať slzy hnevu. Udržiaval sa v tichosti len preto, lebo nechcel zobudiť malého Briana.
Pohľad na syna mu však teraz neprinášal potešenie. Misky váh sa naklonili a on veľmi dobre vedel, čo by stratil, keby si dovolil odmietnuť. Napriek tomu nechcel slúžiť Temnému pánovi.
Snape ho jemne odtiahol od dverí a uložil ho do prikrývok, ktoré pre nich pripravil. Detská posteľ bola príliš malá a Harry rozhodne potreboval viac miesta. Privinul si ho k sebe a opatrne ho zatiahol do vankúšov. Obklopilo ich príjemné teplo a bezpečie, ale mladík sa stále nedokázal upokojiť.
„Čo mám robiť, pri Merlinovi, Severus, čo mám robiť? Nechcem byť ako Neville,“ vyhŕkol takmer bez rozmýšľania.
„Poviem ti len toľko, že sám musíš najlepšie vedieť, pre čo si ochotný zomrieť a kvôli čomu si ochotný bojovať.“
„Nechcem sa tomu podriadiť. Ty tak žiješ už dlho, ale ja... Vždy ma viedli k tomu, aby som...“
Snape položil ruku na jeho čelo a dotkol sa prstami jazvy.
„Ja viem. Občas to aj trochu preháňali. Nerád ti to hovorím, ale bolo im jedno, kto to urobí. Ľudia skrátka potrebovali veriť, že Temný pán má nejakú slabosť, že sa dá poraziť... A Temný pán tomu začal veriť tiež a začal sa obávať, toho neznámeho premožiteľa... To je pre takých ľudí úplne typické... Každý, kto získa veľkú moc sa bojí, že ju stratí...Teraz s ním nedokážeš bojovať a nemal by si sa ani vzdávať. To všetko je len otázkou času.“
„Dumbledore ma pripravoval, aby som s ním bojoval,“ nesúhlasil Harry.
„Mýliš sa. Dumbledore ťa pripravoval, lebo Voldemort veril proroctvu. To bola jedna z jeho najväčších chýb. On sám stvoril svojich nepriateľov. Nedaj mu možnosť, aby sa ťa tak ľahko zbavil.“
„Ja neviem. Nemôžem dovoliť, aby o mne písali, že som s ním. Všetci, ktorí si to prečítajú...“
„Usúdia, že ťa k tomu jednoducho prinútili,“ ochotne dokončil Snape.
Harry nespokojne priložil hlavu na partnerovu hruď. Nechcel zomrieť a už vôbec netúžil obetovať deti, ale tá možnosť ho priam spaľovala. Cítil sa špinavý, už len preto, že o niečom takom uvažoval.
„Ak pristúpim na jeho podmienky, budem musieť urobiť všetko, čo mi prikáže. Aj zabiť?“
Snape opatrne prikývol. Bolo na ňom vidieť, že táto téma priveľmi nepotešila, ale bol ochotný pravdivo odpovedať. Naklonil sa k nemu a pošepkal mu takmer nehlučne.
„Harry, ty nevieš, koľkokrát som zabíjal, či už pre Temného pána, alebo pre...“
Harry sa od neho takmer odtiahol. Nebolo príjemné niečo také počuť. Vždy si myslel, že Snape sa len venoval elixírom a nemusel... Presnejšie povedané predtým ho to ani tak netrápilo, ale počuť to, nebolo preňho práve najpríjemnejšie.
„Nemôžem,“ bolestne hlesol mladík. „Nebudem prisahať.“
„Mrzí ma to, Harry, ale nemôžem dovoliť, aby tvoja chrabromilská hrdosť všetko zničila...“
„Nemôžem ho predsa...“
Snape pridržal svojho partnera a zamumlal nejaké slová. Prenikol do jeho mysle, skôr než mladík vôbec stihol niečo zaregistrovať. Ešte stále bola dosť zmätená a poddajne sa mu otvorila. Snape v sebe hľadal dostatočné množstvo schopností, aby dokázal Harryho zmanipulovať bez akejkoľvek stopy. Vzhľadom na stav jeho mysle to nebolo veľmi zložité. Snape postupoval veľmi jemne, nástojčivo si vyberal tie správne myšlienky, aby dokázal zakryť svoju činnosť. Zaregistroval len slabý odpor, ale nebolo to dostatočne účinné, aby mu to zabránilo, dokončiť prácu.
Po posledných úpravách, mladík zavrel oči a pokojne zaspal. Tvár sa mu vyjasnila, opadli z neho všetky starosti a Snape dúfal, že to ešte nejakú chvíľu vydrží. Nikdy si nemohol byť úplne istý účinkom.
Prebdel celú noc pri svojom spiacom partnerovi a synovi. Díval sa na nich a dúfal, že to, čo urobil, im naozaj pomôže.
***
Na druhý deň ráno za nimi prišiel Neville. Bol v spoločnosti niekoľkých domácich škriatkov.
„Ako ste sa rozhodli?“ opýtal sa rozrušene. Rozhodne tiež vyzeralo dosť zničene. Snape opatrne pustil ešte stále spiaceho partnera a opatrne pristúpil k nemu. Stále mal možnosť ten jemne hypnotický stav zrušiť, ale nedokázal sa k tomu prinútiť. Vedel, že Harryho hladina hormónov je opäť poriadne rozkolísaná a mohol by urobiť niečo neuvážené.
„Neviem, či to urobí. Neoznámil mi svoje rozhodnutie,“ takmer smutne odvetil Snape.
Neville smutne sklonil hlavu. Trochu sa mu roztriasol žalúdok, ale nedal to najavo.
„Povedali ste mu, že bude musieť prijať temné znamenie?“ opýtal sa potichu.
Snape pokrútil hlavou. O niečom takom sa radšej ani len nezmienil. Po prísahe to už aj tak bolo bezpredmetné. Pre istotu to však nezdôrazňoval.
„Zatiaľ mu to nehovor. Zariadime sa podľa toho, čo urobí.“
Neville prikývol.
„Temný pán chce začať s rituálom o pätnásť minút. Mali by ste sa poponáhľať.“
„Áno, o chvíľu ho prebudím. Ty si zatiaľ sadni,“ prisunul mu kreslo.
Snape podišiel bližšie k svojmu partnerovi a opatrne ho prebudil zo spánku.
Mladíkove oči sa otvorili trochu pomalšie, ako bolo zvykom, ale inak vyzeral úplne normálne.
„Neville, ty si prišiel?“
„Ahoj, Harry...“
„Ocko, chcem sa napiť!“ Briana prebrali ich hlasy a tiež sa pomaly posadil na svojej posteli.
Snape okamžite otočil k sebe jedného zo škriatkov.
„Mohol by si mu priniesť niečo na pitie?“
„Mrzí ma to, Severus Snape, pane, ale vy my nemôžete dávať príkazy.“
Ustúpil o pár krokov, keď naňho profesor vrhol dosť nepríjemný pohľad.
Neville sa obrátil k vyplašenému škriatkovi.
„Norly, choď prosím ťa do kuchyne a prines Brianov hrnček. Vieš, predsa, ktorý čaj má rád?“ unavene mu prikázal Neville.
„Áno, Neville, pane,“ škriatok sa mierne uklonil a o pár sekúnd sa vrátil s Brianovým obľúbeným čajom.
Chlapček sa spokojne napil z hrnčeka, na ktorom bola vyobrazená ohnivá strela.
