Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami
Misha
S napätím sledoval, ako si aj Mark začal postupne rozopínať oblečenie. Dokonca celkom zabudol na svoju vlastnú nahotu. Jeho prsty šikovne porozopínali gombíky.
Mladík nenásytne prechádzal pohľadom po každom odhalenom kúsku pokožky. Srdce mu priam bilo na poplach a opäť cítil napätie, ktoré sa veľmi jasne prejavilo v jeho rozkroku. Preto radšej vliezol do vane. Bol si istý, že by stačil len jediný pohľad a nedokázal by odolať. Stále musel myslieť na to, že Mark je preňho cudzí a nemal by mu až natoľko dôverovať. Nevie predsa, čo všetko pred ním ešte môže skrývať. Žije tu v úplnej pustatine len so psami a liečivými kameňmi. To rozhodne nevzbudzovalo dôveru. Napriek tomu od neho nedokázal odtrhnúť zrak.
Sedel kvôli tomu v dosť nepohodlnej polohe, ale rozhodne sa naňho chcel dívať a nemienil zakrývať svoj záujem.
Mark si stiahol nohavice a odložil ich na bok. Bolo jasné, že si uvedomuje, ako sa naňho díva, ale nijakým spôsobom to nekomentoval. Mlčky pristúpil k nemu a opatrne si našiel svoje miesto vo vani. Boli blízko seba. Ich ruky sa o seba obtreli a Mark sa k nemu takmer dôverne naklonil. Pocítil túžbu dotknúť sa ho. Prerušiť aj tú poslednú nepatrnú vzdialenosť, ktorá ich oddeľovala.
„Mark...“ pokúšal sa mu niečo povedať. Nejakým spôsobom položiť otázku, ktorá by nevyzerala ako vyzvedanie. Chcel mu povedať aj iné veci, no nebolo to až také jednoduché. Nebol si istý, či sa naňho náhodu nehnevá, kvôli tomu ako riskoval svoj život, ale on naozaj nevedel, čo je v tej miestnosti. Chcel len vidieť Nicol a bol zvedavý... Nič viac, netušil, že by ho to mohlo ohroziť.
„Misha,“ potichu vyslovil jeho meno. Naklonil sa k nemu ešte bližšie a rozprával tak potichu, že sa tiež musel prisunúť bližšie, aby ho počul.
„Videl si veci, ktoré si nemal spoznať. Sú to tajomstvá, o ktorých verejnosť vedieť nemá. O pár dní, keď príde správca, budeš sa môcť dostať späť k svojej rodine, ale za žiadnu cenu nesmieš nikomu hovoriť o kameňoch. Ak to urobíš, budeš vo veľkom nebezpečenstve. Nikto sa odo mňa nedozvie, že si to zistil, ale ty si musíš dať veľký pozor a jednoducho zabudnúť na všetko, čo si v tej miestnosti videl.“
„Nikomu nič nepoviem. Je mi jasné, že táto vec je dosť delikátna. Som rád, že si pomohol Nicol a tým môj záujem o tie veci končí, ale ja sa aj tak nemám kam vrátiť. Tento výlet mal byť pre mňa akousi bodkou za starým životom. Aj tak som chcel odísť a nechať všetkých trochu vychladnúť. Urobil som pár chýb, pár vecí som pokazil... Plánoval som, že sa im možno časom ozvem, ale teraz si nie som istý... Mohol by som tu nejaký čas ostať? Pomôžem ti so všetkým, čo budeš potrebovať. Nebudem ti prekážať,“ bolo preňho ťažké hovoriť o odchode. Nechcel odísť. Nemal kam ísť a jeho priatelia boli preč. Ešte stále nevedel, čo sa tam stalo a uvedomoval si, že to ani nechce vedieť. Bolo bezpečnejšie sa tým nezaoberať.
„Ty mi vôbec neprekážaš. Môžeš ostať ako dlho budeš chcieť,“ ubezpečoval ho spokojne. Oprel sa a na chvíľu privrel oči.
Misha neodolal tej lákavej pozícii. Jemne sa obtrel o jeho pery a vyžiadal si tým ďalší bozk. Mark skúsene ochutnal jeho pery, ale vyhýbal sa ďalším dotykom. Bolo to takmer ako tie najsladšie sladké muky a tmavovlasý mladík čoraz väčšmi cítil, že ho potrebuje. Úplne všade.
Zabudol absolútne na všetko. Dokázal vnímať len túžbu, ktorá ho pohlcovala.
Markove ruky prešli po jeho bokoch. Zastonal, odmietajúc pripustiť, žeby sa mali od seba oddeliť. Primkol sa ešte bližšie k nemu a zapojil sa do hry, ktorá začínala príliš rýchlo naberať na intenzite. Šepkal jeho meno, keď ho horúce pery jemne dráždili na krku. Bol pripravený urobiť čokoľvek, len aby si mohol vychutnávať jeho pozornosť. Citlivé miesto rozrušene pulzovalo. Mark ho pohladil presne tam, kde si to tak veľmi prial a Misha cítil, ako sa celé jeho telo dožaduje kontaktu. Bol úplne stratený v tých slastných pocitoch...
O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď sa dvere zrazu otvorili. Studený vzduch na horúcej pokožke priam pálil.
Misha sa díval na cudzieho muža, odetého v zelenej uniforme.
„Čo tu robíte?“ vyhŕkol zhrozene. Toto prerušenie sa mu vôbec nepáčilo. Veľmi sa hneval, že ich niekto práve v takejto chvíli prerušil.
„Prepáčte, nechcel som...“ muž okamžite sklopil zrak a pokúšal sa dívať niekam inam.
„Cody, mohol by si aspoň zaklopať, kým niekam vojdeš,“ podráždene dodal Mark.
„Okej, ja viem, je to moja chyba, ale nepočítal som s tým, že tu máš priateľa. Počkám,“ dodal zmierlivo. Neustále sa ospravedlňoval ešte aj medzi dverami. Nezdalo sa, že mu bol pohľad na niečo také ktovieako príjemný.
„Kto to je? Povedali si predsa, že tu nikto iný nebýva,“ chcel vstať, ale Mark ho jednoducho nepustil.
„To je tunajší strážca. Zrejme sa práve vrátil. Začínam ľutovať, že som mu dal kľúče. Má ich len pre prípad núdze, keby sa náhodou niečo stalo,“ objasnil nespokojne.
„Predpokladám, že mu musím všetko povedať,“ záujem o túto záležitosť postupne klesal, ale aj keď ho nezaujímali samotné podrobnosti toho činu, chcel vedieť, aspoň ako skončili ostatní.
„Nicol a ty sa navzájom doplníte. Bude to dlhý rozhovor. Asi bude chcieť, aby sme ho vzali na miesto činu, aj keď vzhľadom na tie kamene, sa to nebude oficiálne vyšetrovať. Predstavím ťa ako svojho nového asistenta. Teda, ak máš ešte stále o tú funkciu záujem aj napriek osobám, ktoré nás nenechajú ani desať minút na pokoji.“
„Áno, rozhodne chcem ostať s tebou,“ potvrdil Misha.
Stále ešte nevedel, čo všetko to bude preňho znamenať, ale nevedel si predstaviť, že by len tak odišiel. Cítil, že na tom mieste, nájde niečo dôležité, ale vtedy ešte nevedel, čo všetko ho to bude stáť.
„Tak vitaj na mieste X. Toto je neoficiálny názov tejto oblasti a oficiálne tu skrátka nič nie je. Nič podstatné len divočina.“
Siahol pod vodu a opatrne začal vypúšťať vaňu. Misha sledoval, ako voda začala postupne klesať. Ešte sa trochu opláchli a keď boli opäť oblečení, vrátili sa do obývačky.
Miracle k nemu pribehol a v zuboch si niesol ďalšiu hračku. Zložil mu ju k nohám a on si takmer želal, aby mal čas sa s ním hrať. Posadil sa späť do kresla a pes si mu poslušne ľahol k nohám.
Misha vrhol nespokojný pohľad na riad, ktorý ostal z raňajok. Zatiaľ nemali čas tie veci odložiť a vyzeralo to, akoby sa celý deň náramne bavili inými vecami. Najradšej by ho zobral a stratil by sa v kuchyni. Takáto milosť mu nebola umožnená. Vedel, že sa nemôže skrývať. Nie teraz, keď sa okolo neho dejú také tajuplné veci.
Mark a Cody si prisunuli kreslá bližšie k nemu. Obaja sa tvárili príliš vážne, na to, aby sa odvážil klásť otázky.
Cody sa naňho stále díval trochu odmietavo a ani sa to nepokúšal zakryť. Bol to pomerne vysoký muž. Dokonalý typ na policajnú prácu. Pôsobil ako dobre trénovaný a schopný muž.
Soul zaujal miesto pri svojom pánovi a takisto naliehal, aby sa mu venoval. Mark ho len krátko pohladil po hlave.
„Prišiel som skôr, lebo ma informovali o tomto prípade. Dobre si to pozri.“
Cody vybral nejaké fotky a mlčky ich podal Markovi. Stále sa naňho díval takým mierne znechuteným pohľadom. Misha vedel, čo to znamená a pokúšal sa tváriť, že si to nevšimol. Vo vnútri sa v ňom všetko búrilo.
Mark od Codyho prevzal bez toho, aby sa čo len dotkol jeho ruky. Prezrel si ich a chcel mu ich vrátiť.
„Nech si ich pozrie aj tvoj priateľ. Som informovaný o tom, že prišiel do lesa práve s tými ľudmi.“
„Neviem, či je to vhodné, Cody.“
„Trvám na tom.“
Mark ich neochotne podal svojmu novému asistentovi.
Tie zábery ním mierne otriasli. Na jednom z nich bola Janice. Zviazaná, presne tak ako si ju pamätal. Až na to, že táto Janice bola mŕtva. Obklopená krvou. Na ďalšej z nich bol Josh. Od neho očakával práve tú najväčšiu agresiu, ale aj on len bezmocne ležal v blate, zmáčaný krvou.
„Sú tam všetci?“ opýtal sa Cody.
„Nie. Chýbajú Tom, Jeff a Nicol je tu s nami.“
