Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami
Misha
„Takže hovoríme o tejto Nicol Whitovej?“ strčil mu do rúk ďalšiu fotku, na ktorej bola odfotená v kempe. Samozrejme nebola z tohto výletu. Nicol sedela na akejsi deke a niekto sa držal jej ruky. Tam bola kúsok fotky odtrhnutý. Okamžite ho to zaujalo. Túto fotku už videl, presnejšie povedané jej druhú časť. A dokonca aj ďalšie.
Nicol mu povedala, že to bol len kamarát. Vtedy tomu nepripisoval príliš veľkú dôležitosť. Trápil sa sám so sebou a takmer tomu nevenoval pozornosť.
Vtedy si kvôli tomu nerobil starosti. Chápal, že potrebuje to, čo jej on nemôže dať a myslel, že sa to ešte nejakým spôsobom vyrieši.
Cody bol tým mužom. Ona s ním niečo rozhodne mala a teraz sa tváril, akoby mu na nej absolútne nezáležalo.
„Áno, ona s nami tiež bola na výlete, “ prisvedčil Misha.
„Nikto ďalší?“
„Nie.“
„Dobre, teraz mi porozprávaj všetko čo sa pamätáš.“
„Áno, hneď, ale mám jednu otázku. Prečo sa tváriš tak ľahostajne, keď si s ňou chodil?“ pokúšal sa udržať na uzde svoj hnev. Nebol si istý, či je on tým mužom, kvôli ktorému mu Josh zlomil ruku, ale aspoň podľa predbežného odhadu to sedelo.
„Ja som s ňou nechodil. Mali sme spolu menšiu aférku, ale bol by som rád, keby si to nevyťahoval. Skončilo sa to, keď prestala pracovať pre Marka.“
„Takže to bolo tvoje dieťa. Ty si sa tu zašíval, kým ona, ma zúfalo presviedčala, aby som nechal veci, také aké sú!“
„Aké dieťa?“
„Nicol bola tehotná. Chcela, aby som ju pred rodičmi kryl. A pritom ty, sa tu skrývaš, akoby sa nič nedialo.“
„Tak ty si ten jej priateľ, ktorý s ňou...“
„Áno, som.“
Svoje slová oľutoval, hneď si všimol Markovu reakciu. Na chvíľu si ho premeriaval úplne mrazivým pohľadom. Chcel uviesť veci na pravú mieru, ale Cody ho predbehol:
„Musím sa najprv pozhovárať s ňou. Bude lepšie, keď mi to všetko najprv vysvetlí ona a potom preberieme ostatné veci. Môžem ísť za ňou hneď teraz?“
„Áno, ale nesmieš vojsť do tej miestnosti. Ukážem ti kam máš ísť...“ rýchlo vstal a so Soulom v pätách sa vybral do miestnosti s kontrolným panelom. Cody ho po chvíle váhania nasledoval. Nevedel o tom. To bolo na prvý pohľad úplne jasné. Bolo mu jasné, že ich rozhovor bude nepochybne dosť dlhý.
Ešte raz pohladil psa, ktorý sa túlil k jeho nohám. Misha ešte chvíľu počkal, ale Mark sa ani po desiatich minútach nevrátil, rozhodol sa ísť za nimi. Miracle ostal sedieť na svojom mieste.
Cody sedel v kontrolnej miestnosti, hlavu mal v dlaniach a Nicol stále rozprávala. Misha pomaly zišiel po schodoch až do kuchyne, z ktorej prichádzalo svetlo.
Mark stál pri okne. Soul sa motal po kuchyni.
Podišiel k nemu a položil mu ruku na plece.
„Mark?“
Muž sa vôbec nepohol, akoby ani nezaregistroval, že sa ho niekto dotkol. Misha sa prisunul bližšie k nemu.
„Nehnevaj sa na mňa. Nie je to tak, ako som povedal. Ja len...“
„Čo chceš?“ opýtal sa opäť až príliš chladne.
„Nie sme spolu. Viem, že som to povedal, ale to len zo zvyku...Nie naozaj...“ rozhovoril sa o tom, ako vyzeral ich vzťah, ako to, čo medzi nimi bolo skôr pripomínalo istú vyššiu formu priateľstva.
„Okej, verím ti, len ma to trochu zaskočilo, ale...“
„Žiarliš a nechceš sa o mňa deliť. To mi je jasné,“ s úsmevom doplnil Misha.
Trochu viac sa uvoľnil, keď bolo nebezpečenstvo tohto druhu úspešne zažehnané.
„Možno by pomohol aspoň malý bozk. To by mohol byť dostatočný dôkaz...“
Misha bol ochotný mu venovať viac než jeden, ale prerušil ich Cody, ktorý opäť prišiel nečakane a tak rýchlo, že sa ani nestačili poriadne spamätať. Obaja sa k nemu nahnevane obrátili.
„Chlapci, máme problém. Niečo sa s ňou deje.“
Obaja s ním okamžite vyšli von z kuchyne.
„Odpadla?“ opýtal sa Mark.
„Nie. Je celá červená.“
„Ako presne to vyzerá?“
„Je to dosť hnusné. Ťažko opísateľné.“
„Dobre, ja sa na ňu pozriem. Vy dvaja sa vrátite do obývačky a dajte pozor na psov.“
Vrátil sa k svojej pacientke a nechal ich stáť na chodbe. Mishovi sa zdalo, že sa usmieval, prípadne to tak, aspoň vyzeralo.
Cody konečne zhodil tú svoju policajnú masku. Pôsobil takmer vystrašene a neisto. Celý čas hľadel na tie dvere a nezdalo sa, že by mal chuť vrátiť sa do obývačky. Nervózne sa prechádzal po chodbe.
„Naozaj som nič netušil. Nicol so mnou pár krát telefonovala, ale nikdy sa o ničom nezmienila.“
„To je celá ona. Rada si robí veci po svojom,“ pripustil Misha.
