pár: HP/SS, NL/LV
varovanie: 12+, rodinné, mpreg, dokončenie dvanástej kapitoly
„Nechcem do toho zaťahovať niekoho ďalšieho. Musíme to urobiť inak,“ dôverne sa k nemu naklonil Harry.
Neville ustarostene pokrútil hlavou. Nepovažoval to za veľmi vhodné riešenie, ale napriek tomu bol ochotný pomôcť.
„Pokúsim sa nájsť nejaký spôsob. Snapov osobný priestor radšej nechajme na pokoji. Ver mi, že posledné čo potrebuješ, je urobiť okolo seba veľký rozruch. Zdá sa ti niečo čudné na malom?“ pošepkal mu napäto.
Tmavovlasý mladík takmer nebadane kývol hlavou.
„Dorian dokáže veci, o ktorých by sa ti ani len nesnívalo. Ukázal mi budúcnosť.“
„Môžeš mi to bližšie popísať, niečo mi to pripomína,“ požiadal ho Neville.
„Neviem, ako to presne pomenovať. Bolo to veľmi živé, cítil som všetko a videl som to ako pozorovateľ. Videl som, niečo z dosť ďalekej budúcnosti.“
„To nič nedokazuje. Veštecké nadanie je síce zriedkavé, ale občas sa narodia aj také deti. Nestáva sa to až tak často, ale je to možné,“ upokojoval ho.
„Veštecké nadanie je predsa podvod. To predsa nemôžeš myslieť vážne, že...“ spomienka na hodiny s profesorkou veštenia hovorila sama za seba.
„Nie, tak celkom, Harry, ale v tomto prípade máš možno pravdu. Veštenie je trochu iné toto, je... Harry myslím, že tvoj syn je...čarodejník času,“ nadšene upresnil Neville.
„Mali sme v rodine jedného takého. Stará mama povedala, že nepatrí do našej priamej línie, ale aj tak naňho bola veľmi hrdá. Rozprávala mi o ňom príbehy, rovnako ako o rodičoch... Zájdem po nejaké veci. Zatiaľ sa upokoj a nerob predčasné závery. Jeho schopnosti nemajú nič spoločné s tým, čí je to syn...“ okamžite sa zdvihol z postele a vyšiel z izby.
Harry tomu stále veľmi neveril, ale aj tak mu aspoň trochu odľahlo. Už sa začínal obávať, že mu naozaj niečo urobili. Čarodejník času. O niečom takom nikdy nepočul. Nepreberali to ani na hodinách, teda aspoň pokiaľ si dobre spomínal. Začínal ľutovať, že nemá pri sebe Hermionu. Ona by určite vedela, čo tým Neville myslel.
Harry žasol nad tým, ako veľmi sa zmenil. Už to nebol ten ustráchaný chlapec, ktorý sa triasol na Snapových hodinách.
Túto zmenu výrazne pripisoval Voldemortovmu vplyvu. Život s Temným pánom si očividne vyžadoval oveľa viac vnútornej sily.
„Ocko, môžem bračekovi ukázať novú rozprávkovú knižku?“ opýtal sa Brian.
„Neskôr, Brian. Teraz nechcem, aby si niekam chodil,“ Harrymu sa nepáčila predstava, že sa malý Brian sám túla po chodbách.
„Mohol by si poslať domáceho škriatka.“
„Nemôžeme ich stále preháňať. Nie sú to otroci, aj keď si to čarodejníci zvyčajne myslia.“
„Hneváš sa na mňa, ocko?“
„Nie, Brian. Som len unavený.“
Harry si napriek tomu nedokázal pomôcť. Obaja boli takí rozkošní. Brian jemne držal svojho brata na rukách a zdalo sa, že ho od prvej chvíle úplne zbožňuje. Dori už viac so seba nevydal žiadne iné vízie, ale sa túlil k staršiemu bratovi. Už bol takmer rozhodnutý poslať po domáceho škriatka, ale Neville sa napokon objavil vo dverách a prekazil mu jeho úmysel.
„Našiel som to,“ odvetil pomerne zadychčane. Položil na posteľ pomerne starú knihu s veľmi pekne ilustrovanou obálkou. Pohybujúci sa obal deti okamžite zaujal. Hlavne malého, ktorý také niečo videl po prvý raz.
Brian okamžite zabudol na svoju knihu a prisunul sa bližšie k nim.
Neville si opäť opatrne sadol. Otvoril knihu a prešiel pár stranami, na ktorých boli len bohato zdobené ilustrácie.
Zastavil sa na strane, kde sa písalo o čarodejníkoch času.
Čarodejník času, divnú má moc. Cez jeho oči prichádza k nám budúcnosť.
Narodí sa s očami, ktoré desivú hĺbku majú
Tvár predchádza znameniu času...
Ukáže vám to, čoho sa bojíte. Presne tú stránku vašej slabosti. Niektorých jeho moc zničí, niektorým pridá nové hodnoty.
„Niečo také mi čítala aj stará mama.“
„Je v tej knihe, aj spôsob, ako si to overiť. Niežeby som ti neveril, ale...“
„Neviem, Harry. Budem to musieť celé prečítať a to ma naozaj neteší. Je to trochu starší text,“ Neville nespokojne prechádzal cez ďalšie stránky. Bola to hrubá kniha a ani v registri hesiel nenašiel presnú zmienku o tom, akoby sa to dalo zistiť.
„Nič iné som v tejto knižnici nenašiel...“ dodal ospravedlňujúco.
„To je v poriadku. Prejdeme tú knihu spoločne. Nevieš náhodu kedy sa vrátil Severus a tvoj... ehm...“ opýtal sa Harry. Nebol si istý, ako pomenovať Voldemorta.
Neville viditeľne očervenel a vyjachtal niečo takmer nezrozumiteľné.
„Nuž, Harry... On mi nehovorí, kam ide. Teda, pokiaľ sa ma to priamo netýka, tak...“ podarilo sa mu so seba dostať.
„Ja viem. Pokojne. O nič nejde...“ pokúšal sa ho uchlácholiť Harry. Nechcel, aby sa zbytočne rozčuľoval. Nie teraz, keď sa záležitosti medzi nimi konečne dali do poriadku.
Okrem Severusa nemal iného priateľa, ktorý by mu rozumel. Začínal si oveľa viac ceniť Nevillovu blízkosť.
