Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami.
Misha
Neveriacky na nich hľadel. Srdce mu priam bolestne tĺklo v hrudi. Takmer nebol schopný pohybu. Tie krvavé spomienky zatienili všetko, čo spolu prežili.
Boli to jeho priatelia. Veril im. Toľko toho spolu zažili. Toľko spomienok ich spájalo, a predsa sa práve teraz vynárali len tie, ktoré ich rozdeľovali.
Zrazu tu stáli ako nepriatelia. Bytosti, ktorým nerozumel. Ich studené pohľady sa ho takmer nedokázali dotknúť.
Prial si, aby ich takých nevidel, aby nemal možnosť spoznať túto novú tvár svojich blízkych. Mal pocit, akoby sa proti nemu obrátila vlastná rodina.
„Pustite ho. Bude to v poriadku, len ho nechajte ísť...“ požiadal ich spôsobom, ktorý nezniesol žiadne námietky. Pokúšal sa zachovať si chladnú hlavu.
Mark urobil pár krokov smerom k nim. Misha sa pokúšal príliš sa naňho nespoliehať. Nechcel sa večne na niekoho spoliehať. Cítil, že so svojimi priateľmi si to musí vybaviť sám, ale zároveň bol vďačný za jeho prítomnosť.
Jeff pritlačil na Codyho krk nôž.
Bol to presne ten, ktorý si zobrali na kempovanie. Trochu ohnutý a ošúchaný, ale stále rovnako nebezpečný. Spomínal si, že keď ho Jeff naposledy používal, nechystal sa ani zďaleka krájať zeleninu.
Nikto z nich to nečakal. Nikomu ani len nenapadlo, že tí dvaja rozpútajú také peklo. Boli to len obyčajní chlapci. Nesprávali sa násilnícky a až na občasné hádky spolu vychádzali veľmi dobre. Neboli to žiadny vrahovia, aspoň nie tí, ktorých si Misha pamätal.
„To sa so mnou už ani nerozprávate? Takto ste si predstavovali náš výlet?“ obviňujúco na nich zazeral. Nedokázal s tým prestať, aj keď vedel, že ich môže nahnevať. Cody mu pohľadom naznačoval, aby to s hnevom nepreháňal.
„Nikomu sa nič nestane. Dajte preč ten nôž a môžeme sa normálne pozhovárať...“ pokúsil sa na nich naliehať, ale nemalo to žiadny zmysel. Nereagovali. Nekomunikovali nijakým rozumným spôsobom.
Mark mu položil ruku na plece a naklonil sa k nemu: „Neposlúchnu ťa. Je to s nimi veľmi zlé.“
„Ako je to možné?“ Misha s obavami kontroloval oboch útočníkov. Zatiaľ sa nehýbali, nerobili nič, len sa na nich dívali a zachovávali svoju pozíciu.
A to ešte netušil, čo všetko sa tam začne diať. Jeff sa prisal na Codyho pery, aj keď bolo viac než zjavné, že s niečím takým nebude spolupracovať.
„Skúsim sa s nimi ešte pozhovárať. Ak to nevyjde, vymyslíme niečo iné...“
Mark prikývol, ale zdalo sa, že by radšej urobil niečo úplne iné, nebyť toho, že Codyho život sa stal majetkom tých dvoch.
„Tak, čo chcete? Musíte predsa niečo chcieť?“ Misha sa obrátil k nim a pokúšal sa opäť nadviazať rozhovor. Všimol si, že sa niečo mihlo medzi stromami. Zaregistrovali akýsi pohyb, ale nevenoval tomu pozornosť.
Jeff sa odtrhol od svojej obete. Ten bozk bol taký prudký, až sa zdalo, akoby ho schválne uhryzol do pier. Z hlbšej rany mu začala po brade stekať krv.
„Rodinu,“ potichu zatiahol Jeff.
„Chcem svoju rodinu.“
Misha naňho nervózne hľadel. Jeff vyrastal v detskom domove. Nikdy ho neadoptovali. Na štúdium si musel zarábať sám. O svojej rodine nikdy nehovoril. Podľa toho, čo im povedal, nikoho z nich nepoznal. Rozprávali sa o tom len raz a jasne im dal najavo, že túto tému nechcel viac rozoberať.
„Pomôžem ti. Nájdeme ich, ak si to praješ, ale aj ty pre nás musíš niečo urobiť....“
„Čo také?“
„Zahodíte ten nôž a pustíte ho. To je všetko, čo potrebujem ja od vás.“
„Dobre,“ súhlasil Jeff.
Opatrne zahodil nôž a spolu s Tomom o pár krokov ustúpili.
Cody sa nepokúšal im to vrátiť. Len ustúpil do bezpečia k Markovi a Mishovi. Rukou si pritláčal poranenú peru a opieral sa o nich.
Jeff a Tom sa akoby zázrakom zosunuli na zem. Obaja stratili vedomie a ostali ležať na zemi.
Nicol vyšla spoza stromov a ruke držala uspávaciu pištoľ. Zdalo sa, že aj ona si všimla, že sa niečo deje a očividne si zvolila inú cestu. Za ňou sa hnal, Soul, ktorí počas sa počas toho zmätku nedokázal vymotať z lesa.
Misha bol úprimne rád, že počas istej doby chcela byť policajtka a chodila na strelecký výcvik, aj keď vtedy sa mu to veľmi nepáčilo. Nesedelo mu to k nej, ale tentoraz sa jej to rozhodne vyplatilo.
„Ublížili ti?“ schovala zbraň, kvôli tomu, aby ešte viac nerozdráždila Miracla.
„Je to okej,“ zamumlal Cody.
„Nicol, vezmi ich dovnútra a potom sa ešte vrátime po týchto. Musíme ich vyšetriť a snáď sa bude dať niečo urobiť...“ potichu poznamenal Mark. Spoločne podopreli Codyho a Mishovi bol zverený stále nepokojný Miracle.
Pokúšali sa dostať dovnútra, čo najrýchlejšie. Nebolo to vôbec jednoduché. Keď sa konečne dostali až do chatky, Codyho rýchlo zložili do kresla a ponáhľali za uspatými útočníkmi.
Misha sa tentoraz zapojil oveľa aktívnejšie a pomáhal im, odniesť ich dovnútra. Cítil sa pritom zvláštne. Hlavne počas toho, ako ich pre istotu zväzovali. To preňho neboli nič príjemné, ale musel sa prispôsobiť danej situácii. Pomaly začínali mať obavy, že sa prebudia, ale Nicol sa na nich len nevinne usmiala.
„Nebojte sa. Budú spať do dlho. Každého som trafila dvakrát.“
Nadšene zamávala uspávacou pištoľou, akoby ju to naozaj veľmi bavilo, ale Misha cítil, že za tým ležérnym postojom sa skrýva veľa strachu a obáv. Toto bol jej spôsob ako sa s tým vyrovnať.
„To mi je jasné, že nič nenecháš na náhodu,“ chladne si ju premeral Mark.
Trvalo im ďalších pár minút, kým ich dostali do druhého laboratória, ktoré bolo umiestnené až úplne na prízemí. Mark dlho hľadal kľúč a vyzeralo to, že sa mu tam ani nechce vojsť, ale napokon sa tam dostali.
Mark zažal svetlo a Misha videl moderne zariadené laboratórium s prístrojmi, o akých sa mu ani len nesnívalo.
Celkom na konci boli, malé oddelené miestnosti, podobné celám.
„Nicol, odober im krv. Ja idem za Codym,“ požiadal ju stručne.
„A odlož tú pištoľ.“
„Rozkaz, šéfe.“
„Aj Mishovi?“
„Nie, oňho sa postarám sám.“
Dodal počas cesty k dverám. Misha sa naňho opäť túžobne zahľadel. Na ten odber krvi takmer ani nemyslel, až kým Nicol nezačala s tými dvoma.
„Poď sem, podrž mi Jeffa,“ požiadala ho.
Misha sa k nemu naklonil a uľahčil jej prístup k jeho telu. Bolo pre ňu ťažké sa poriadne zohnúť tak jej ho trochu pridržal.
„Počul som krik. Pohádali ste sa?“
„Áno, ale bude to okej,“ dodala možno až príliš tajomne.
Misha sa viac nevypytoval. Pomohol jej aj s Tomom a potom ich opatrne zavreli do ciel. Ubezpečili sa, že v žiadnom prípade nemôžu uniknúť.
