Fandom: Dr. Who
Pár: Doktor /Vládca (Master)
Názov: 5 rokov(minikapitolovka)
Varovanie: 18+, love/hate relationship, h/c,
Obsah: Doktor prežil 5 rokov vo výskumnom laboratóriu. Potom, ako ho zajali a vzali mu Tardis, žil len na pokraji vedomia a do jeho mysle sa dostali spomienky, ktoré tam pôvodne nepatrili. Prinútili ho uveriť, že Master (jeho dávny (ne)priateľ) je jeho partnerom a milencom. Ich mysle boli poškodené, boli ovládaní, mučení a zneužívaní na výskum. Po celý čas mali len jeden druhého a vytvoril sa medzi nimi určitý druh vzťahu a vzájomnej závislosti.
Žili spolu v laboratóriu vo výskumných podmienkach a doktor celý čas veril, že sebe patria. Päť rokov ubehlo a oni sa stali svedkami zrodenia nového pána času. Malá porucha v systémoch však spôsobila, že ich mysle sa vymanili spod kontroly...
Vyslal upokojujúci impulz k prvej vzorke. Pokúšal sa tú maličkú bytosť aspoň trochu upokojiť. Ešte sa s ňou nedalo nijakým rozumným spôsobom zhovárať.
Posielal je len príjemné a upokojujúce impulzy. Ostatné vzorky žiarlivo vyslali svoje malé poštuchnutia. Vládca im trpezlivo odpovedal a ubezpečoval ich, aby ešte spali, že ešte neprišiel ich čas. Potom sa vrátil späť k tvrdohlavej jednotke.
Počas toho krátkeho okamžiku pochopil, že ona sa len tak nevzdá, kým neodstránia zdroj bolesti. Rozumel jej. Ponúkol jej oporu svojej mysle, ale urobil to tak, aby nepočula bubny. To by celú situáciu ešte viac zhoršilo.
Musel sa pritom trochu oprieť o Doktorovu myseľ. Nechcel mu ubližovať takýmto spôsobom, ale sám by nemohol udržať aj malú aj svoj až príliš hlučný problém.
Bolestné impulzy prestali a malá sa ho držala. Verila tomu, že jej všetci chcú pomôcť.
„Už je to lepšie?“ opýtal sa Luthna.
„Áno, udržím ju, ale... Dúfam, že tu máte medicínske centrum prípadne aspoň niečo podobné?“ opýtal sa potichu.
„Máme tu vybavenie, ale ty si vlez k Doktorovi. Pochybujem, že sa teraz udržíš na nohách,“ Luthna opatrne pustil Jenny a prevzal od neho ovládanie nosidiel.
„Ja chcem ísť po svojich,“ Aaron sa nespokojne pomrvil v jeho náručí.
„Dobre, pôjdeš so sestrou. Chytí ťa za ruku, aby si sa nestratil,“ Vládca opatrne zložil svojho syna na zem. Aaron okamžite prešiel k Jenny a pevne sa jej držal.
Vládca si ľahol k Doktorovi. Prisunul sa celkom blízko k nemu a naďalej neopúšťal tú malú bytosť, ktorá mu tak veľmi dôverovala.
Druhou rukou objal Doktora a dával si pozor, aby ani na chvíľu nepovolil spojenie. Potom to už šlo dosť rýchlo.
Vošli do pomerne veľkej budovy, ale Vládca nemal chuť to sledovať. Musel sa sústrediť a pomáhala mu len Doktorova prítomnosť. Jeho blízkosť a to, ako tesne boli práve prepojení. Zavrel oči a nechal sa unášať tým spojením.
Nechcel zaspať. Naozaj to nemal v úmysle. Možno to spôsobilo to, že Doktor ešte stále nemal chuť rozprávať a ani sa tomu veľmi nečudoval. Aj on mal plné ruky práce s chránením vzorky. Vládca si ani neuvedomil, kedy mu viečka klesli. Cítil, ako sa z tej veci, ktorú mal v sebe niečo uvoľnilo a potom už o sebe vôbec nič nevedel. Jeho myseľ stále držala malú a chránila ju, ale on sám to robil už len automaticky. Cítil, ako ho Doktor pohladil. Ako mu v myšlienkach spôsobil rozkoš, ale pritom dával veľkú časť lásky aj tým, ktorí ešte len čakali, niekde tam za hranicou času. Vládca spokojne fungoval na týchto myšlienkových vlnách.
Keď opäť vystúpil na nižšiu hladinu telepatie, boli už dávno v nejakej zabezpečenej miestnosti.
Doktor a on boli položený na špeciálnom lôžku. Luthnovi pomáhala nejaká žena s výrazne zelenou pokožkou.
Práve do rúk šikovne chytila vzorku-dievčatko a vložila ju do inkubátora. Nastavila správu teplotu a nechala ho ďalej sa vyvíjať.
„Je v poriadku?“ zamumlal Doktor.
„Áno, bola to len malá trhlina. Našťastie nie na tele. Len na obale.“
Vládca zvedavo upriamil pohľad na to miesto, odkiaľ ju vybrala. Videl časť Doktorovho brucha úplne iným spôsobom, ako očakával. Bola to tá reprodukčná technológia, ktorá umožňovala ho jednoducho a bez väčších problémov rozbaliť priamo na stole. Dokonca mal možnosť vidieť ďalšie vzorky, ktoré naňho telepaticky mávali, aj keď nie s dostatočnou intenzitou na to, aby zistil, k akému pohlaviu sa prikláňajú.
Vládca ich ešte raz jemne ubezpečil, že sa nemajú čoho obávať a opatrne povolil všetky telepatické zovretia. Chcel zliezť zo stola, ale bolesť hlavy mu zabránila akokoľvek sa hýbať. Tušil, že to nemá nič spoločné s telepatiou. Bolo to niečo iné a neurobili mu to deti.
„Ležte, prosím. Aj na vás sa budem musieť pozrieť...“
„Kto ste?“ povýšenecky sa spýtal Vládca.
Žena naňho vrhla mimoriadne nespokojný pohľad. Očividne nebola príliš nadšená jeho prítomnosťou. Z jej pohľadu vycítil, že nie je práve nadšená tým, aký materiál použili na vzorky.
„Toto je Mirn. Naša zdravotníčka...“ predstavil ju Luthna.
„Teší ma,“ potichu hlesol Doktor.
Páni času potrebovali pomoc len vo výnimočných situáciách a táto patrila práve k takým, do ktorých sa mohli zapliesť len oni dvaja. Ako inak, opäť sa im to podarilo.
„Mňa tiež,“ s úsmevom momentálne chladným ako ľad, dodal Vládca.
Neveril jej. Nechcel, aby sa dotýkala Doktora, ale nemal na výber. On sám musel dávať pozor, aby ich malé tajomstvo nespôsobilo celej rodine bolesť.
Žena uzavrela Doktora a potom sa vrátila k nemu. Podarilo sa jej opraviť prístroj, ktorý mal pod kožou. Nastavila to tak, aby to nijak neobmedzovalo ani nezväzovalo jeho myseľ.
„Nemôžete to vybrať von?“ opýtal sa podráždene.
„Nie. Ešte to potrebujete, teda ak mienite dovoliť, aby sa aj ostatné vzorky dostali po určitom čase opäť von. Potom to môžeme vybrať.“
Vládca unavene prikývol. Rozhodne nemienil riskovať existenciu nových Pánov času, ktorí by mohli pod jeho vedením pobiehať po novej planéte. Bola to rozhodne krásna predstava. Deti ho budú milovať tak ako Doktor. Stačí len správny prístup a dočká sa toho, že všetci budú pekne s úctou vyslovovať jeho meno.
Práve vďaka tomu sa aj na ňu žiarivo usmial a povedal: „Ďakujem.“
Mirn si ho prekvapene premerala a kývnutím hlavy prijala poďakovanie.
Vládca tušil, že táto žena už o ňom počula a zrejme sa nedostala k tým správnym medziplanetárnym klebetám.
„Ste skvelá. Už je to omnoho lepšie,“ pridal sa aj Doktor.
To konečne prelomilo ľady. Po pár minútach priateľského rozhovoru ich oboch začala považovať za zlatých chlapcov.
Obaja sa obliekli a Luthna im dovolil vyjsť s ošetrovne. Doktor sa ešte stále pre istotu vozil, ale Vládca už opäť kráčal po svojich. Po upravení energie prístroja, prestal byť taký unavený a opäť si užíval chôdzu. Aj keď by bolo príjemné, nechať sa nosiť, ale toto privilégium momentálne prenechal Doktorovi.
Mirn umiestnila inkubátor na to správne miesto a nalepila na vrch kolonku určenú na priradenie meno.
Doktor a Vládca sa ešte nerozhodli, ale mali to tam už pripravené.
„Tu ste. Bál som sa o vás,“ Aaron sa k nim okamžite vrhol. Za ruku ťahal Jenny, ktorá bola takisto zvedavá na priebeh menšieho zákroku. Takmer zhodil na zem kyberpsa, ktorý práve prechádzal chodbou.
„Pomaly, Aaron,“ jemne ho napomenul Doktor.
„Prosím, zober ma k sebe,“ chlapček sa pokúšal vyliezť na jeho nosidlá, ale veľmi mu to nešlo. Jenny mu pomohla. Pustila ho, až keď sa pohodlne usadil pri Doktorovi.
Vládca sa držal pri nich. Pokúšal sa potlačiť pocity, ktoré ním prechádzali. Teraz, keď boli všetci spolu a uvedomovali si to, niečo sa s ním dialo. Predtým by to považoval za neprípustné, ale teraz sa si veľmi cenil blízkosť svojej rodiny. Mal ich rád. Nechcel sa od nich odlúčiť. Po dlhom čase bolo niečo silnejšie ako hnev, silnejšie ako bubny. Silnejšie než on sám. A bytosti, ktoré miluje, konečne milujú aj jeho. Presne takúto rovnováhu potreboval.
„Ukážeme vám to tu, ale dnes by ste si ešte mali poriadne oddýchnuť. Myslím, že sa vám horné izby budú páčiť,“ navrhol Luthna.
Vládca neochotne odtrhol pohľad od svojej rodiny.
„Priznaj sa. Ty si vedel, že prídeme.“
Luthna opatrne prikývol.
„Ako som už spomínal, trpím istou formou predvídavosti.“
Vládcovi takáto odpoveď zatiaľ stačila. Prešli do výťahu a dostali sa až do horných poschodí. Kde im Luthna ukázal najprv detskú izbu, určenú rozhodne pre malého chlapca a potom peknú spálňu s poriadne veľkou a pohodlnou posteľou.
