Fandom: Dr. Who
Pár: Doktor /Vládca (Master)
Názov: 5 rokov(minikapitolovka)
Varovanie: 18+, love/hate relationship, h/c,
Obsah: Doktor prežil 5 rokov vo výskumnom laboratóriu. Potom, ako ho zajali a vzali mu Tardis, žil len na pokraji vedomia a do jeho mysle sa dostali spomienky, ktoré tam pôvodne nepatrili. Prinútili ho uveriť, že Master (jeho dávny (ne)priateľ) je jeho partnerom a milencom. Ich mysle boli poškodené, boli ovládaní, mučení a zneužívaní na výskum. Po celý čas mali len jeden druhého a vytvoril sa medzi nimi určitý druh vzťahu a vzájomnej závislosti.
Žili spolu v laboratóriu vo výskumných podmienkach a doktor celý čas veril, že sebe patria. Päť rokov ubehlo a oni sa stali svedkami zrodenia nového pána času. Malá porucha v systémoch však spôsobila, že ich mysle sa vymanili spod kontroly...
Nasledujúci deň...
Vládca sa prebudil, prepletený s Doktorom. Ich telá sa k sebe v noci automaticky pritisli, obaja hľadali bezpečie a intenzívnu blízkosť toho druhého. Trochu povolil zovretie, ale Doktor sa v spánku nepokojne pomrvil. Zrejme sa podvedome obával, že Vládcu odvedú niekam preč. Pokúšal sa opäť k nemu tesnejšie privinúť.
Vládca ho nechcel zobudiť. Nemal to v úmysle. Bolo omnoho zaujímavejšie skúmať jeho otvorenú myseľ. Počas spánku mal k nemu lepší prístup. Cítil, že Doktor mu začína opäť dôverovať, že ho potrebuje, viac než akéhokoľvek iného spoločníka. Mohli pokojne spojiť svoje sily, nemuseli spolu bojovať. Nejaká veľmi prirodzená sila ich chránila, spájala dokopy, akoby to tak vždy malo byť. Akoby vždy mali byť oporou jeden druhému. A obaja dokázali čerpať s tej sily viac, než by si dokázali predstaviť.
Doktor prijal ten upokojujúci impulz a nežne ho vtiahol do svojho sna. Robili to tak vždy, keď potrebovali čerpať silu z toho spojenia. Vládca začal Doktora púšťať do svojich snov častejšie, ale vždy si akoby zakrýval zvyšok svojej mysle. Doktor sa osmelil až neskôr, keď ho začali trápiť problémy so vzorkami.
Vládca mal rád jeho sny, boli také rýchle, dynamické, takmer temné. Úplne v rozpore s tým, čo Doktor predstavoval. Jeho horšie ja sa v nich prejavovalo výraznejšie.
Vždy sa v nich niečo dialo a čiastočne sa skladali so starých spomienok. Tento sen ani zďaleka nebol tým najpríjemnejším.
Vládca opatrne vstupoval do pomerne bolestivých častí. Preto postupoval len veľmi opatrne. Dopadol na zem a ostal stáť tesne vedľa mladej verzie Doktora. Malý Theta jednou rukou opieral o stenu a z dobitej tváre mu stekala krv zmiešaná so slzami. Bol sám bosý, stál na kraji akéhosi obráteného sveta a zúfalo sa pokúšal dostať do Tardis, ktorá bola na úplne opačnom konci, hlbokého tmavého lesa. Hrubé konáre mu poškriabali tvár až do krvi, ale on stále utekal, až kým ho Vládca nechytil za ruku a nepritiahol si ho k sebe.
„Čo tu robíš?“ rozpačito zamrmlal Doktor- Theta. Počas snívania sa nevedel tak celkom presne zorientovať. Nebolo jednoduché uvedomiť si, že práve v tomto okamihu jeho telo spí.
„Pozval si ma do tvojho sna. Tak som prišiel,“ potichu odvetil Vládca.
„Nie to nie je pravda, ja som ťa nemohol... ale možno, áno...Stratil som sa a vedel som, že ty mi pomôžeš...“
„Samozrejme milovaný, ale toto je tvoj sen. Zmeň ho. Nenechaj sa ním ovládnuť. “
To slovo naňho zaúčinkovalo tak pozitívne, až to presvetlilo celý ten sen. Doktor sa chopil iniciatívy a všetko pekne prebudoval podľa seba.
Presunuli sa bližšie k Tardis.
„Dobrý chlapec. Tak vidíš, že ti to ide...“ pochválil ho Vládca.
Dlho ho držal v objatí, až kým sa úplne neupokojil a jeho tvár bola opäť pokojná a bez akýchkoľvek poranení... Potom sa bozkávali. Nežne, vášnivo, tak ako sa len dalo, počas toho snového opojenia. Len nahradila pekne upravená záhrada a zrazu boli tesne blízko Tardis, tak ako si to Doktor prial. Spoločne vykročili dovnútra.
„Koschei...ja...“ vyjachtal zahanbene.
Vládcovi pripadalo zvláštne počuť svoje detské meno. Kedysi ho tak naozaj volali, ale bolo to už dávno a netušil, čo tým Doktor sleduje.
„Áno, Theta?...“ mimoriadne dôverne sa k nemu naklonil.
Jediná osoba, ktorú zvládal milovať aj nenávidieť zároveň. Obaja sa opreli o konzolu . A vtedy k tomu došlo. Ich svet sa začal meniť, rozpadávať, akoby Doktorovi opäť zlyhávali životné funkcie, ale tentoraz to bolo niečo iné. Niečo omnoho závažnejšie.
Sen sa začínal meniť. Bubny sa ozvali omnoho intenzívnejšie. Na malú chvíľu to bolo neznesiteľné a potom zrazu nastalo ticho.
Obaja sa okamžite prebrali. Odskočili od seba, akoby boli zasiahnutí elektrickým prúdom.
„Čo sa stalo?“
Vládca si priložil ruky na uši.
„Nepočujem bubny. Ja ich naozaj nepočujem, ale to znamená, že...“
„Už nie si tým dieťaťom Galifreje, ktoré ich potrebuje počuť, ale to by znamenalo... Nie. Nie...“
Obaja sa rýchlo obliekli a nezastavili sa, kým neboli späť pri inkubátore. Doktor priložil ruku na dotykovú časť.
Bola to oblasť určená na komunikáciu a udržiavanie kontaktov s malou.
Vládca im dal dostatočné pole pôsobnosti, aby sa mohli pozhovárať. Dieťa ešte nebolo schopné komunikovať s oboma naraz.
Keď Doktor skončil jemne odtiahol ruku: „Chce, aby si sa jej dotkol aj ty. Má sa dobre a nepočuje nič nezvyčajné.“
Vládca to okamžite urobil. Malá ho pozdravila ako svojho druhého otca .
Všetko bolo v úplnom poriadku. Aspoň, čo sa týkalo jej.
„Myslím, že hľadáme na nesprávnom mieste,“ smutne skonštatoval Doktor.
Vládca prikývol a šiel s ním do Aaronovej novej izby. Ich syn sa hral na zemi s Jenny. Hneď ako ich uvidel rozbehol sa k nim. Vládca sa jemne dotkol jeho tváre a opatrne skúmal detskú myseľ.
„Otec, čo sa deje? Opäť sa cítiš zle?“ ustarostene sa spýtala Jenny. Radšej prisunula Doktorovi stoličku. Stále mal v sebe viac než len jeden dôvod na to, aby sa o seba viac staral.
„Nie, Jenny. To nič, len sme potrebovali niečo skontrolovať,“ vrhol znepokojený pohľad na svojho partnera.
Vládca sa opatrne odtiahol od Aarona.
„Ani on to nie je. Možno existuje aj iné vysvetlenie, prečo...“
Bol rád, že žiadne z jeho detí niečo také nepočuje. Doktorovu myseľ a vzorky skontroloval ešte po ceste. Ani oni nemali v sebe nič také.
Nevedel si to vysvetliť. Netušil, koho teraz bubny trápia, ale bol si istý, že prešli na niekoho iného. Možno pre tento svet už neboli viac podstatné, možno ich viac nepotreboval. Nebol si vôbec istý, či sa to vôbec niekedy dozvie.
