Fandom: Dr. Who
Pár: Doktor /Vládca (Master)
Názov: 5 rokov(minikapitolovka)
Varovanie: 18+, love/hate relationship, h/c,
Obsah: Doktor prežil 5 rokov vo výskumnom laboratóriu. Potom, ako ho zajali a vzali mu Tardis, žil len na pokraji vedomia a do jeho mysle sa dostali spomienky, ktoré tam pôvodne nepatrili. Prinútili ho uveriť, že Master (jeho dávny (ne)priateľ) je jeho partnerom a milencom. Ich mysle boli poškodené, boli ovládaní, mučení a zneužívaní na výskum. Po celý čas mali len jeden druhého a vytvoril sa medzi nimi určitý druh vzťahu a vzájomnej závislosti.
Žili spolu v laboratóriu vo výskumných podmienkach a doktor celý čas veril, že sebe patria. Päť rokov ubehlo a oni sa stali svedkami zrodenia nového pána času. Malá porucha v systémoch však spôsobila, že ich mysle sa vymanili spod kontroly...
Ticho. Takmer neuveriteľný stav, ktorý už dlho nepoznal. Pokoj vo svojej vlastnej hlave. Žiadna vojna, zasahujúca do jeho života. Žiadna opakujúca sa melódia bubnov. Len jeho vlastné myšlienky a spomienky nezaťažené akýmkoľvek zvukom. Možno by sa dali odstrániť aj všetky poškodenia, ale rozhodne netúžil po ďalšej regenerácii. Jeho súčasná podoba sa mu celkom páčila a stotožňoval sa s ňou.
„Je to neuveriteľné...“
„Poď ku mne,“ požiadal ho Doktor.
Vládca vedel, že sa z nejakého dôvodu cíti ohrozený. Počas ich malého päťročného utrpenia sa vždy stiahli k sebe, keď sa obávali nejakej hrozby. A to, ako naliehavo sa naňho Doktor díval znamenalo, že niečo nie je v poriadku. A on to tiež cítil. Zdalo sa mu, akoby opäť vnímal prítomnosť starších Pánov času.
Vládca pristúpil k nemu. Doktor sa opatrne postavil. A nechal sa objať.
Nikdy predtým by si nepripustil akúkoľvek slabosť, keby nešlo oňho. Nedokázal odolať tomu pohľadu.
Planéta sa mierne zachvela. Boli zaznamenané drobné otrasy a potom sa po celej budove rozozvučal výstražný signál.
Do detskej izby nazrel Luthna.
„Poďte do hlavnej miestnosti. Presťahoval som aj naše lode dovnútra. Niečo sa objavilo v našej galaxii. Niečo úplne nové. Potrebujem, aby ste sa na to pozreli...“
Vládca sa neochotne oddelil od Doktora. Nechcel, aby sa to stalo. Áno, predtým si to vždy želal. Sníval o tom, ako ich privedie späť a oni mu dajú domov, po ktorom túžil. Chcel byť tým dieťaťom, ktoré doma nájde pochopenie. Chcel veriť tomu, že si ho budú vážiť. Nič z toho by mu však neposkytli. Vedel veľmi dobre, že ho považovali za drobnú postavičku v ich krutej hre. Nezáležalo im na tom, že bude trpieť. Nič z toho, čo urobil pre nich veľa neznamenalo.
Práve to si myslel, keď sa všetci, vrátane najmenšieho pána času hnali do riadiacej a zabezpečenej časti budovy a všetky ochranné mechanizmy sa okolo nich spúšťali. Mirn dávala pozor na inkubátory a ostatné zdravotnícke záležitosti. Tentoraz si z Vládcom vymenila mimoriadne znepokojený pohľad.
Na veľkej obrazovke na nich čakala červená planéta. Čiastočne ešte poskakujúca v čase. Zjavovala sa a mizla. Trvalo pár minút, kým sa úplne ustálila.
„Gallifrey,“ šokovane hlesol Doktor.
Vládca fascinovane hľadel na to, ako sa planéta úplne stabilizovala.
„Sú späť.“
„Neviem, ako vy, ale ja ich vítať nebudem,“ pokrútil hlavou Luthna. Zrejme mal ešte v živej pamäti to, ako si musel zvoliť radšej odchod od svojej rodiny. Oficiálne nemal veľmi na výber.
Mohli ostať s ním a mať večne nálepku rodina-toho-šialenca-čo – má- vidiny, alebo predstierať, že neexistuje a zachrániť aspoň ostatné deti. Vládcovi bolo jasné, ktorú možnosť si zvolili a ako sa k nemu zachovali.
„Čo urobia, keď zistia, že sme tu?“ opýtala sa Jenny.
Odpoveďou na jej otázku bolo hrubé nabúranie sa do ich komunikačného systému. Na obrazovke sa objavili dobre známe postavy. Zvuk bol prerušovaný a znel len ako prázdne syčanie. Vládca odbehol k príslušnému panelu a stíšil to tak, aby ich z toho nebolela hlava.
Už na prvý pohľad bolo jasné, že tento časový skok ich stál veľa životov. Cítili len niektorých pánov času. Podľa hrubého odhadu z celej planéty prežilo len pár ľudí a nikto z nich nemal práve najbližší vzťah s mladšími Pánmi času.
„Tá planéta sa dlho neudrží. Nezvládnu to. Stabilizácia je podľa mňa len dočasná...“
„Doktor, ty si vždy taký optimista. Tak veľmi to na tebe milujem.“
Vládca ostal v jeho blízkosti. Ich spoločná sila prúdila okolo nich. Tak ako vždy, keď potrebovali okolo seba vytvoriť sieť ochrany.
Jenny a Luthna takisto využívali podobnú silu. Nepochopiteľnú a nevysvetliteľnú, ale čoraz väčšmi silnejúcu.
Spojenie vypadlo. Planéta na obrazovke stíchla a nepočuli už žiadne hučanie.
Nevedeli, čo to pre nich znamená. Netušili, ako bude vyzerať ich ďalší kontakt. Boli si istý len tým, že si nenechajú vziať svoj nový svet.
Koniec
(Plánujem ešte urobiť nadväzujúce časti. Teda jednu pred touto poviedku. A jednu ako to s nimi vyzerá ďalej, ale prednosť majú aj iné veci, tak to bude musieť chvíľu počkať. Očakávajte ešte krátky epilóg)
