varovanie: 12+ rodinné
Dokonca ani táto predstava ho nemohla pripraviť na to, čomu tam musel čeliť. Snape sa skláňal nad Harrym, prútik mal stále v obrannej pozícii. Harry bol znehybnený a bezmocný. Neville si veľmi dobre pamätal, účinky tohto zaklínadla.
„Snape, čo to robíte?“ opýtal sa prísne.
„Do toho sa nestaraj!“ hrozivým tónom odsekol profesor elixírov. Zdalo sa, že má opäť jednu zo svojich skvelých nálad. Nevillovo staré ja by práve v tej chvíli zatrúbilo na ústup a utekalo by od rozzúreného Snapa, čo najďalej.
„Pýtal som sa, čo to tu robíte!“ neústupne ho prebodol pohľadom. Nemienil ustúpiť. Najprv si naozaj myslel, že Brian si len niečo zle vysvetlil, ale toto vyzeralo príliš vážne a nebezpečne. Nemienil Harryho nechať samého v takejto situácii.
Okrem toho vtedy, nemal ešte načítané tie skvelé knihy, ktoré našiel u Temného pána.
„Na niečo som sa pýtal. Buď mi odpoviete, alebo ponesiete následky,“ vyhlásil pevným hlasom, rozhodnutý sa nevzdať, ani keby mal Snape začať otvorene zúriť aj naňho.
„Do toho sa nemiešajte, Longbottom. Nie je to vaša vec.“
Snape k nemu nahnevane zdvihol zrak. Jeho pohľad bol rovnako zastrašujúci, ako keď Neville roztavil svoj desiaty kotlík.
Neville mu drzo opätoval pohľad a ani sa nenamáhal pohnúť.
„Obávam sa, že je. A vy by ste sa mali hanbiť. Deti sa vás boja a teraz vidím, že celkom oprávnene. Okamžite zrušte to zaklínadlo...“ prikázal mu rovnakým tónom, ako by to urobil samotný Temný pán. Zdalo sa, že Neville sa od neho aj niečo priučil. Snape rozhodne nevychádzal z údivu. Rozhodne neočakával takúto reakciu a Neville mu to nemienil uľahčovať.
„Posledný raz vám opakujem, Longbottom, choďte si po svojom a...“
Neville si ležérne vybral ruky z vnútorných vreciek, ktoré mal na novom habite. Nechal si ich schválne urobiť také, aby boli takmer neviditeľné, ale obsiahli dostatočné množstvo vecí.
V rukách držal dve zelené semienka, ktoré tvarom pripomínali sklenené guľôčky.
„Dobre, ako chcete. Tak sa budeme rozprávať inak...“ Neville zamumlal nejaké slová a hodil mu ich k nohách.
Snape na ne asi tak sekundu posmešne hľadel, ale čoskoro zistil, že ich rozhodne nemal podceňovať. Okolo neho sa neuveriteľnou rýchlosťou zhmotnila neviditeľná záplava chladu. Chcel použiť prútik, ale vôbec sa k tomu nedostal. Ovinula mu telo, tak rýchlo, že ani nestačil sformulovať myšlienku. Zdvihla ho od vzduchu a krútila ním, tak silno, až sa zdalo, že mu z toho príde zle.
„Keďže nechcete rozprávať, tak to ja urobím za vás. Nechápem, čo sa to tu deje, preto bude lepšie, keď vás prehliadnu liečitelia. Nezdá sa mi, že konáte z vlastnej vôle a kým si tým, nebudem istý, tak ostanete v nemocničnej časti.
Snape s ťažkosťami sformuloval tých pár slov.
„Pokiaľ to chcete vedieť, tak áno, som herbomagik. Zistil som to len nedávno, ale ako vidíte, je to veľmi užitočné,“ dodal nespokojne. Očakával, že tá rastlina bude väčšia a silnejšia. S touto rozhodne nebol spokojný, ale Snapovi to nemienil hovoriť. Úplne mu stačilo, ako naňho civel. A nanešťastie nebol jediný. Nezvyklý krik prilákal do Snapových komnát aj niekoho iného... Bolo ľahké potlačiť strach, keď veľmi dobre vedel, že Snape nebude takýto typ útoku očakávať. Horšie bolo čeliť tej osobe, ktorá práve stála za ním. Pre istotu ho tam nechal visieť niekoľko minút. Rastlina ho nemala zabiť, to mal pevne pod kontrolou, chcel ho len trochu potrápiť za jeho nepekné správanie k deťom.
Neville cítil, ako mu Temný pán položil ruku na plece. Mladší chlapec okamžite povolil zovretie a Snape sa konečne dostal zo zovretia rastliny. Neville rýchlo mumlal upokojujúce zaklínadlo, ktoré rastlinu vrátilo späť do pôvodného stavu.
„Výborne, Neville. Zdá sa, že môj dar ti naozaj poslúžil...“ pochválil ho Temný pán.
Neville sa takmer nezmohol na slovo. Temný pán mal za ním prísť až večer a on sa na to celý čas psychicky pripravoval. A zrazu bol priamo pred ním. To ho okamžite uviedlo do stavu mlčanlivosti.
Pozbieral obe semienka vložil si ich späť do vreciek a ešte raz váhavo poďakoval Temnému pánovi.
„Severus, poď so mnou. Musíme sa o niečom pozhovárať,“ prikázal mu.
Profesor elixírov sa neochotne vypotácal z izby. Nevyzeral práve najlepšie a stále pôsobil dosť nahnevane, aj keď rastlina ho čiastočne schladila.
Temný pán odtiahol ruku a nasledoval ho.
Neville sa konečne dostal k Harrymu. Kúzlo už prestávalo pôsobiť a on sa s námahou postavil.
„Kde sú deti?“ hlesol znepokojene.
„Sú u mňa. Nemusíš sa o nich báť. Norli na nich dáva pozor.“
Harrymu sa očividne uľavilo.
„Pôjdem za nimi. Brian sa určite veľmi zľakol a sú predsa obaja chorí...“
„Pokús sa najprv trochu spamätať. Nevyzeráš dobre,“ jemne ho upozornil Neville.
„Dobre, hneď mi bude lepšie, len... Neville, čo je to ten herbomagik a prečo o tom Temný pán vie? Prečo proti nemu nič neurobíš, keď máš takú moc.“
