Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate,
Mark
Prudko sa posadil na posteli. Niečo mu spôsobovalo nemalé problémy v dýchaní a chvíľu sa mu zdalo, akoby pociťoval akúsi prekážku, ktorá mu tlačila na pľúca. Čo sa okamžite podpísalo na poriadnej dávke paniky. Nahmatal telo ležiace vedľa seba a trochu sa upokojil, keď si uvedomil, že Misha je ešte stále pri ňom. Tlak s pľúc sa stiahol, hneď ako sa bližšie privinul k svojmu spoločníkovi. Keď si opäť ľahol všetko bolo v poriadku. Akurát, že sa cítil pomerne rozboľavený. Voľnou rukou si prešiel po čele. Ukážkovo zazíval a pokúšal sa dovidieť na hodinky, ktoré inak vôbec nepoužíval, ale teraz považoval za nutné, zistiť, ako dlho mu trvalo, kým sa z toho spamätal. Keď sa opäť pokúšal posadiť, niečo mu bolestivo zovrelo pľúca a musel sa vrátiť do pôvodnej polohy. Niežeby nebolo príjemné objímať spiaceho mladíka, ale celá tá záležitosť bola natoľko absurdná, že to v ňom vyvolávalo čoraz väčšie pochybnosti.
Mal by sa obliecť, nechať svojho mladého priateľa ešte spať a zistiť, čo tam dole zase stvára Nicol. Chcel ju nechať samú len na chvíľku a takto to dopadlo. Podozrenie ho čoraz väčšmi nahlodávalo, ale obával sa, že ešte nedokáže vstať. Aspoň nie, pokiaľ ho to neprestane stačiť, vždy, keď sa o to pokúsi. A čo také ho tam asi môže tlačiť? Nič iné by tam predsa nemalo byť. Mark mlčky hodnotil príznaky, ktoré pociťoval.
Bol unavený, netúžil po ničom inom, zavrieť oči a ďalej spať, objímať svojho partnera a nechať myseľ ponoriť sa do sladkej nevedomosti. Celé telo mu pulzovalo neznámou bolesťou a vedel, že to nemá nič spoločné s tým, že boli spolu tak dlho v posteli. Obával sa, že sa na nič také nezmohol a keby aj áno určite by si to pamätal.
Misha sa v spánku pomrvil a ich telá sa k sebe ešte väčšmi priblížili. Mark potlačil bolestný povzdych. Jeho nevedomý pohyb v ňom vyvolal silné reakcie. Nielen fyzické, dokonca aj psychické a uvedomil si, že všetko okolo seba vníma inak. Nie silnejšie, nie slabšie, ale spôsobom, aký ešte nikdy predtým nemohol vyskúšať. Sám tomu ešte poriadne nerozumel a ani nemal čas nad tým uvažovať. Zrak sa mu opäť zastrel hlava mu klesla a viečka sa zavreli.
Ocitol sa v jednej zo svojich najproblematickejších spomienok. Na túto vec už dávno nechcel myslieť. Nie. Nemohol. Nemohol viac myslieť na doktora, profesora, na muža, ktorí bol začiatkom aj koncom a na nešťastie bol svojho času až príliš krutou skúsenosťou.
Mark si vedel detailne vybaviť, ako sedával vo svojom laboratóriu ako pracoval. A prihováral sa mu svojím typicky ľahostajným tónom.
Kŕmil ho, staral sa oňho, ale zároveň využíval veci, ktoré nazýval kameňmi na celkovú prestavbu ich osobností.
Občas ho objal. Držal ho v náručí, keď bola záležitosť kameňmi priveľmi zaťažujúca.
Mark ho nenávidel a miloval zároveň. Tieto dve veci sa nikdy v tomto prípade nenaučil oddeľovať.
V tom až príliš živom sne videl samého seba, sedieť v malej cele, rovnakej, aké teraz obývali Mishovi priatelia a Cody. Sedel v takmer nemennej pozícii a pokúšal sa nedívať na muža, ktorý si za stolom robil poznámky. Profesor bol rozhodne po všetkých stránkach zaujímavý typ. Vzbudzoval dôveru a pôsobil takmer neškodne. Nikto by nikdy nepovedal, že takýto krehký muž, sa dokáže zaoberať takýmito vecami.
Obával sa, že táto záležitosť navždy narušila, jeho vzťah so sestrou. To ona sa rozhodla ho priviesť za tým mužom. Ona tvrdila, že jeho problém sa nedá riešiť bežným spôsobom a on vtedy ešte netušil, kam presne ho chce zobrať.
Ona a jej rodina, rozhodli o tom, že podstúpi neregistrovanú a vtedy ešte protizákonnú liečbu. Aspoň tak to nazývali jeho príbuzní.
Povedali mu, že pôjdu len na prázdniny na prenajatú chatu. Netušil, že ho tam zavrú, ako nejakého zločinca.
A on tam nebol sám. Nebol tam len s profesorom, aj keď profesor tvrdil, že ho má so všetkých ľudí najradšej a on cítil len horkú pachuť toho vyhlásenia.
Mark videl samého seba, sedieť v malej cele, rovnakej, aké teraz obývali Mishovi priatelia a Cody. Sedel v takmer nemennej pozícii a pokúšal sa nedívať na muža, ktorý si za stolom robil poznámky. Profesor bol rozhodne po všetkých stránkach zaujímavý typ. Vzbudzoval dôveru a pôsobil takmer neškodne. Nikto by nikdy nepovedal, že takýto krehký muž, sa dokáže zaoberať takýmito vecami.
Mark nebol sám exponátom v tomto laboratóriu. Boli s ním aj iní ľudia. V cele uprostred sa nachádzalo dievča.
Profesor povedal, že je to veľmi ťažký prípad. Údajne pomocou nožničiek nechtiac zabila svoju mladšiu sestru.
Jej rodina si najprv myslela, že to bola len nehoda, ale neskôr, keď nejakým deťom nasypala do jedla, rozdrvené lieky, ktoré ukradla z domácej lekárničky, začali si naozaj robiť starosti. Hlavne, keď jedno z detí utrpelo ťažkú otravu, ktorá ho takmer stála život.
Dievča sa teraz obrátilo k nemu. Mohol ju vidieť, mohol ju počuť a ona priložila ruku na deliacu stenu, akoby sa ho chcela dotknúť.
Smiala sa a jej hlava sa začala krútiť okolo jej tela a ruky mala zrazu príšerne dlhé a ako to už v snoch býva, nič viac nedávalo zmysel.
Mark si začal uvedomovať, že sníva. Vedel, že žiadne dievča tam s ním vtedy nebolo. Len on a Profesor...
Mladík vedľa neho vykríkol a začal sebou zúfalo zmietať. Marka to okamžite prebudilo. Chvíľu bol ešte otupený svojou verziou zlého sna.
„Pokojne, Misha...“
„Mark, čo sa stalo?“ mladík sa zdesene túlil, čo najbližšie k nemu. Ich objatie sa stávalo pevnejším.
„Netuším. Jednoducho sme tu zaspali,“ hladil ho po chrbte a pokúšal sa nemyslieť na ďalšiu sériu až príliš reálnych problémov, ktoré by za normálnych okolností považoval len za výplod svojej fantázie.
Misha sa zatváril sklamane.
„Nepamätáš si na to, ako si ma pobozkal?“
„Nie, asi to bude tým, čo sa stalo. Necítil som sa práve najlepšie a všetko to šlo akosi automaticky... Prepáč mi, nechcel som, aby...“
„To nevadí, ako si povedal, spolu to zvládneme. Bude to v poriadku...“
Mark si želal, aby mal Misha naozaj pravdu, aby to bolo naozaj tak, ako to práve povedal.
„Môžeš vstať? Mali by sme sa ísť pozrieť do laboratória...“
„Pokúsim sa o to.“
Obaja sa horko- ťažko vytrepali z postele. Mark už necítil až toľkú ťarchu na hrudi, ale cítil sa takmer ako dieťa, ktoré robí svoje prvé kroky.
To, čo uvideli im úplne vyrazilo dych. Zdesene sa na seba pozreli...
Misha sa nechal objať. Úplne sa oňho opieral a pokúšal sa nemyslieť na pravdu, ktorá tam na nich čakala.
