Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Mark
Pokúšal sa sústrediť na testovanie kameňa, ktorý hneď vykazoval známky toho, že patrí producentom. Mohol byť použitý na liečenie, neobsahoval nič škodlivé a dokonca mal znížené alergické účinky, ako väčšina z tých, ktoré Mark používal v hlavom prístroji.
Dalo by sa povedať, že to bol nový druh a všetky možné testy to potvrdzovali. Mark si rýchlo zapísal krátke poznámky. Bolo by to takmer fascinujúce, keby sa to až tak veľmi netýkalo toho, čo sa dialo s nimi všetkými.
Pokúšal sa pracovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie a nezabudnúť občas sa pozrieť na svojho priateľa. Misha si práve odlomil kúsok čokolády a dosť provokatívne a opatrne si ho vložil do úst. Venoval mu spokojný úsmev a pohľad, ktorý značil len to, že sa nemôže dočkať toho, ako sa k nemu Mark pridá.
Ľutoval, že si nemôže jednoducho sadnúť na gauč a pozerať filmy s ním. Chcel, aby bolo všetko absolútne normálne, aby sa mohli spolu baviť tak, akoby sa nič z tých vecí nestalo. Nechcel mu udávať žiadne dôvody na to, aby sa ho musel báť a utekať pred ním.
Napriek tomu sa momentálne nedokázal odtrhnúť od toho výskumu. Začínal tušiť kam to smeruje a ani trochu sa mu to nepozdávalo. Sám za seba ručiť mohol, ale nie za tých vonkajších, ktorí sa tiež podieľajú na projektoch. Zatiaľ ich uspokojilo to, čo im ponúkol. Vedeli, že táto metóda je pre globálne použitie zatiaľ príliš nestabilná a producenti ani nevytvárali dostatočné množstvo kameňov s takou dobou použiteľnosti, aby sa dali využiť na hromadné liečenie. Nevedel si ani len predstaviť, čo povedia, keď zistia, že istá skupinka ľudí ma producentov v sebe. Môže ich kontrolovať prípadne producenti môžu kontrolovať ich. Táto otázka ešte nebola ani zďaleka vyjasnená. A bola tu ešte jedna vec, ktorú potreboval vyskúšať. Pokiaľ to nebude fungovať nemá dôvod na obavy, ale ak náhodou áno, tak najlepšie čo môže urobiť je všetky poznámky, ktoré práve urobil definitívne zničiť.
Siahol po úplne novom kameni a zvedavo ho podržal v ruke. Bol to kúsok úplne bežnej skaly bez akýchkoľvek mimoriadnych účinkov. Pocítil v dlani nezvyklé teplo. Niečo sa začínalo diať a on...
„Mark.“
„Áno?“
„Poď na chvíľu sem.“
Mark okamžite pustil kameň a opatrne prekročil menšiu ochrannú zónu, ktorú si okolo seba vytvoril.
„Cítiš sa zle?“
„Nie, ja len...“ Misha nespokojne gestikuloval rukami. Vyzeralo to tak, že nedokáže presne popísať to, čo by chcel povedať.
„Moje ruky. Cítil som teplo, akoby sa niečo...“
„Ukážeš mi ich?“
Misha ich natiahol k nemu. Pokožka bola trochu podráždená a odretá. Na istých miestach nadobúdali žilky, takmer agresívnu kresbu. Podráždenosť sa o pár sekúnd zmenila na akúsi krehkú vrstvu ťažko definovateľnej hmoty, ktorá sa vysunula akoby priamo z kože.
Bola tvorená akýmisi výčnelkami, ktoré vôbec nevyzerali lákavo. Misha poriadne zbledol a civel na svoje ruky, akoby ani nepatrili jemu. Začal nimi opäť nervózne mávať, akoby sa toho chcel zbaviť.
„Čo to do pekla je?“
„Nič vážne. Už som to pár krát videl, ale nie u ľudí...“ neochotne priznal Mark.
Prisadol si k tmavovlasému mladíkovi a opatrne spojil ich ruky. Pocítil, ako mu niečo prešlo kožou. Bolo to ako bodnutie, krátke a rýchle, ale vôbec nie nebezpečné. Ich prsty sa preplietli a Mark pocítil, ako niečo prekĺzlo takmer pod pokožku.
„Nie u ľudí...“ rozrušene opakoval Misha.
„Mark, ja už nemôžem... Toto nie je... Nebolí to?“
„Nie, je to príjemné, ale zvládnem to...“ neochotne pripustil Mark.
„Čo to robíme?“
„Práve som svojou činnosťou vytvoril liečivý kameň. Zdá sa, že naši priatelia vôbec nepreháňali, keď hovorili o spojenectve s nimi. A vyzerá to tak, že ty si na to zareagoval. Urobil som len to, čo mi kázal inštinkt.“
Kdesi hlboko v sebe cítil, že tak by to malo byť. Napriek značnému nepohodliu tohto prepojenia to bolo z nejakého dôvodu nesmierne dôležité. Keď odtiahol svoje ruky, tie Mishove už opäť vyzerali úplne normálne. Mladík sa k nemu privinul, spokojný, že sa to spojenie tak rýchlo stratilo. Mark cítil, že to malo veľký význam, ale ešte nevedel aký. Jednu vec mu to však pripomenulo. Tieto veci by mali byť opísané v starých záznamoch, ktoré mu profesor ukázal len raz, a to ho tak rozčúlilo, že sa k tej téme už nikdy nevracali. Boli tam opísané aj tieto veci, ale Mark zásadne nesúhlasil s akýmikoľvek pokusmi na producentoch samotných. Dokázali zo seba vyžarovať veľkú bolesť. A dávali ju aj patrične najavo.
„Je tu ešte veľa vecí čo nevieme. Musím zájsť po profesorove osobné denníky...“ dúfal, že to nikdy nebude musieť urobiť. Tie, ktoré ukryl mimo domu Markovi ani len neukazoval. Povedal mu, že sú aj tak plné vecí, s ktorými by nesúhlasil, ale to málo čo vedeli o producentoch im nateraz nestačilo. Bol ochotný kvôli tomu stráviť aj pár dní v divočine.
„Pôjdem s tebou.“
„Neviem, či je to vhodné. Musím zobrať pohotovostnú výbavu. A je to dosť ďaleko. Autom sa tam nedá ísť, ani keby sme mali tú možnosť.“
„Aj tak pôjdem. Nenechám ťa samého. Čo ak ti opäť príde zle, čo potom...“
Zatváril sa takmer prosebne. Díval sa naňho tými svojimi očami a Mark sa bál, že naozaj podľahne. Nemohol zaručiť, že sa bude cítiť skvele, ale nechcel, svojho priateľa vystavovať ďalšiemu nebezpečenstvu. Misha nemal ani len poňatia, čo všetko ešte môže zažiť, ak si nedá pozor.
