rodinné, 12+
poznámka: táto kapitola bude dlhšia, ale rozdelená až na 4 časti...
Napriek pevnému predsavzatiu, že sa tým nebude vôbec trápiť sa Harry v noci dobre nevyspal. Bol veľmi nepokojný a vždy, keď na chvíľu zavrel oči snívalo sa mu o dvoch Snapoch. Mal z toho v hlave úplný chaos. Nikdy nepočítal s tým, že sa môže až takto realisticky rozdvojiť.
Dorian pár krát zaplakal, Harry vstal a postaral sa oňho, počkal kým opäť zaspí a pokúšal sa priveľmi nerušiť Briana.
Napriek všetkej snahe, jeho starší syn vždy vyliezol z postele a neľahol si, až kým Dorian opäť spokojne nezaspal. Bolo na ňom vidieť, že ho celá táto situácia veľmi poznačila. Nevedel si ani len predstaviť, akoby jeho malý syn zvládol pohľad na dvoch Snapov. Pričom tentoraz nešlo o všehodžús, ktorý by len neškodne vyprchal. Toto bolo oveľa vážnejšie a nebolo mu jasné, ako to chce jeho veľavážený partner zariadiť.
Preto ho poriadne podráždilo, keď začul naliehavé klopanie. Obával sa, že deti, ktoré horko – ťažko zaspali to opäť prebudí.
A tak sa aj stalo. Dorian opäť spustil krik a Brian sa začal nespokojne mrviť. Keď si uvedomil, že niekto klope, ostražito sa zadíval na dvere a privinul si malého brata bližšie k sebe, akoby ho chcel chrániť.
Na noc Harry pre istotu zabezpečil dvere kúzlom, aby deti nikto neotravoval. Preto sa neobával žiadneho násilného vstupu. Tentoraz mal veci pod kontrolou.
„Len sa pozriem kto to otravuje. Neotvorím dvere...“ ubezpečoval ho Harry.
Harry vedel, že Snape to nie je. Na niečom sa dohodli a predpokladal, že to bude rešpektovať.
Na Eliasa sa spoľahnúť nemohol.
Očakával, že príde a bude robiť problémy a už sa na to aj pomaly pripravoval.
„Potter! Nemám čas tu stáť celú noc. Otvor!“ chladný hlas znel takmer výhražne.
Harry prekvapene odhrnul časť kúzla a pozrel sa. Pred dverami stál Temný pán. A tváril sa dosť zvláštne. Harry si ho chvíľu zvedavo obzeral. Vyzeralo to tak, akoby ho niečo rozrušilo. Emócie sa odrážali na jeho inak veľmi krutej tvári.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa potichu. Nemal veľkú chuť ho pustiť dovnútra. Nepatril práve k osobám, ktoré by chcel vidieť pri svojich deťoch. Napriek tomu ho musel poslúchnuť. Pomaly rozhrnul kúzlo.
„Neville zmizol. Prikázal som smrťožrútom všetko prehľadať, ale nenašli ho. Myslel som si, že...“
„Nie, je tu... Naposledy som ho videl, keď vychádzal z izby...“
„Ak sa ma snažíš oklamať, Harry...“
„Nie, naozaj hovorím pravdu. Nebol tu...“
„Musím to preveriť osobne.“
Harry dosť neochotne ustúpil a vpustil Temného pána dovnútra.
Brian stále držal Doriana pri sebe a podozrievavo si premeriaval nočného hosťa.
Temný pán prešiel celú izbu. Nervózne si všetko prezeral a neustále sa Harryho na niečo vypytoval.
Deti naňho napäto hľadeli, ale on si ich takmer vôbec nevšímal.
„Naozaj o tom nič nevieš?“ ešte raz ho prebodol varovným pohľadom, ale Harry len pokrútil hlavou. Nemal čo skrývať. Tentoraz naozaj netušil, kam sa jeho priateľ vybral.
„Dobre, tak si to zistím inak,“ pristúpil k posteli.
Harry okamžite vyštartoval a postavil sa mu do cesty.
„Nechaj moje deti na pokoji!“
Brian sa zúfalo posúval na posteli. Strach z toho, že mu zoberú brata sa tentoraz prejavil aj navonok. Veci okolo nich začali poletovať. Detská mágia vybuchovala zo všetkých strán.
Harry cítil ako ho niečo nemilosrdne schmatlo a spolu s Temným pánom sa ocitli vonku pred dverami.
Pokúšal sa vrátiť dovnútra, ale dvere ho jednoducho odmietli vpustiť. Cítil, ako ho niečo potriaslo.
„Brian, no tak...“
„Nechaj ma. Ty si tiež zlý. Otvoril si mu. Hovoril som ti, aby si...“ kričal Brian.
Podľa rozsahu akou mágia vystreľovala z dverí bol zrejme v mimoriadne zlom stave.
Úder tej mágie Harryho takmer omráčil. Chvíľu len bezmocne lapal po dychu.
Temný pán neohrozene zamieril k dverám a otvoril ich jediným mávnutím prútika. Harry počul, ako Brian kričí, ale telo ho ešte stále bolelo. Ten úder bol príliš silný a on si uvedomil, že ho niečo naozaj veľmi bolí a nepochádza to len od toho úderu. Habit mal zrazu mokrý, od krvi.
Zdesene hľadel na svoje ruky a na poranenie, ktoré mu zrejme spôsobilo to prudké odhodenie. Detská mágia mala silu a teraz sa naplno rozpútala aj proti nemu.
Všetko začínala zaplavovať čoraz hlbšia tma...
„Brian... nechaj...môjho...“ zasipel slabnúcim hlasom.
Temný pán vyrval z Brianových rúk dieťa. Bolo presne také, ako predpokladal. A ukázalo mu to, čo potreboval. Stačilo len nájsť ten správny spôsob.
Opatrne položil dieťa späť do chlapcovho náručia.
Brian sa trochu upokojil, ale stále bolo na ňom vidieť rozrušenie. Detská mágia prestala zúrivo krúžiť.
„Zabil si otca. To je naozaj skvelý začiatok...“ pochválil ho Temný pán.
Všimol si, že Potter sa ani len nedostal k tomu, aby sám seba ochránil nejakým štítom. On mal pred sebou ochranu a dokázal ju veľmi rýchlo použiť. Jeho smola. Neľutoval ho ani trochu. Tešil sa z utrpenia, ktoré dieťa prežívalo.
Brian prudko vstal. Bežal na chodbu. Uvidel telo ležiace na zemi.
Krv hromadiaca sa pod ním mu zašpinila bosé nohy.
„Prosím, urobte niečo. Prosím...ja...“ zdalo sa, že sa opäť pustí do plaču.
„Nepros, dieťa.“
Temný pán zdvihol prútik. Mávol ním dosť útočným spôsobom.
„Urobím všetko, čo budete chcieť...“
Temný pán mrazivo usmial.
„Tak vtom prípade sa dohodneme...“ naklonil sa k nemu a niečo mu pošepkal. Chlapec prikývol.
Temný pán mávol prútikom a bez váhania vyslovil:
„Horcrux exit!
