19. 6. 2011

Hell hunter: Zranený




Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový):  Samuel Winchester je ľudským lovcom duší.  Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša  stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...




Sam ležal na bruchu a pokúšal sa aspoň na chvíľu privrieť oči. Táto poloha bola dosť nepohodlná, ale nič iné mu neostávalo. Chrbát  si už takmer ani necítil. Bol doráňaný natoľko, že sa ani len nedokázal otočiť. Dokonca aj dýchanie bolo preňho mimoriadne nepríjemné. Každé napnutie pokožky vyslalo bolestivý impulz.  Ruka na tom nebola o nič lepšie. Napuchla a pekelná zbraň pod ňou sa občas bolestivo zaryla do kože.  Rozhodne to nebolo niečo, čo by si chcel pravidelne zopakovať. Cítil na tele každučký závan vzduchu.
Po pás ho zakrývala tenká prikrývka, ale pod ňou bol inak úplne nahý. Nezniesol na svojej pokožke nič, čo by sa na ňu priveľmi nalepilo. Rukami sa opieral o posteľ a pokúšal sa dosiahnuť na svoj mobil. Mal by zavolať Deanovi. Sľúbil mu, že keby došlo k niečomu vážnemu ozve sa mu. Otcovi zavolať nechcel. Práve kvôli nemu sa dostal do takejto situácie a momentálne sa nedokázal dostatočne upokojiť na to, aby s ním dokázal hovoriť.
Ukázalo sa, že dostať sa k telefónu bude ťažšie, ako pôvodne predpokladal. Počas toho krátkeho pohybu mu rukou tak trhlo, až takmer spadol z postele. Usúdil, že tento rozhovor si bude musieť vychutnať neskôr.
Sam privrel oči a pokúšal sa trochu si oddýchnuť. Bolo takmer neuveriteľné ako ho vyčerpalo tých pár pohybov.
Počul ako sa pomaly otvorili dvere. Niekto zastal pri stolíku a otvoril tubu z masťou. Ten zvuk Sam dôverne poznal. Grace ho chodila dvakrát denne natierať masťou, určenou na poranenia spôsobené pekelným bičom. Nebolo to nič príjemné. Trvalo to už takmer týždeň a on sa vôbec netešil na ďalšie nekonečné natieranie.
Grace sa s ním ani len nerozprávala. Mala také zvláštne obdobie, keď buď mlčala, alebo používala reč, ktorej Sam absolútne nerozumel. Dnes bol zrejme tichý deň. Už od rána  s ňou nebola žiadna reč. Nepovedala mu ani, či sa rany už uzatvárajú alebo nie. Musel sa zmieriť s tým, že ani teraz to nebude inak.
„Ako to vyzerá?“ opýtal sa s nádejou, že tentoraz to možno už bude lepšie.
Nedočkal sa odpovede, namiesto toho pocítil, ako sa liek dostal do kontaktu s poranením chrbtom. Necítil zvyčajný tlak jej ruky, skôr niečo ako nežnosť, ktorá sa len mierne dotýkala bolestivých okrajov.  Zaťal zuby a pokúšal sa to ešte chvíľu vydržať.  Pálenie sprevádzajúce ten mučivý pohyb neustalo.
„Je to zlé, ale zahojí sa to...“  
„Lucifer?“  chcel sa k nemu obrátiť, ale pochopil, že to nie je práve najlepší nápad. Bolesť ho zasiahla plnou silou a nebyť  anjela, zrejme by tentoraz už naozaj spadol. Počas prvého dňa sa mu to podarilo a rozhodne to prekonalo všetky jeho očakávania. Chrbát mu horel, akoby bol ešte stále v pekle a Grace mala problém ho dostať späť na do postele.
To meno vyslovil dosť útočným spôsobom. Nie tak spokojne, ako to robil, keď ho nazýval Nickom. Pocítil nepríjemné bodnutie v žalúdku.  
„Prečo tak formálne, Sammy?“
„Hnevám sa na teba,“  zamumlal potichu.
Nickova ruka zatlačila trochu silnejšie. Sam pocítil, ako mu telom prešiel ďalší bolestný nápor. Sam bol na hranici svojich možností. Neboli to len rany, ale samotné peklo, nedokázal uniknúť tomu zdrvujúcemu pocitu.  Zúfalo sa pokúšal uniknúť pred tou bolesťou.
„Nemáš na to nárok. Trest si dostal, lebo si porušil základné pravidlá. Niečo také nemôžem tolerovať žiadnemu lovcovi. Ušetril som ťa od potupného trhania na kusy. Mohol som ich nechať, aby urobili aj omnoho horšie veci. Privítali by to z nadšením. “
Sam pocítil, ako tlak ešte viac zosilnel. Už takmer nemohol dýchať. Toto rozhodne nevyzeralo, ako ošetrovanie.  Napriek tomu cítil aj istú mieru chladu, ktorá mu prinášala úľavu. Tieto dve protichodné pocity v ňom dlho rezonovali.
„Nehnevám sa na teba kvôli tomu...“
Sam vedel, že ho nemôže chrániť pred všetkým. A rozhodne nie pred trestami, ktoré budú znamenať neposlušnosť voči nemu. Niečo také mu nemohol vyčítať.
Lucifer si ho zvedavo premeral a jeho ruka ho tentoraz už len takmer nežne poláskala. Sam pocítil, ako sa mu po chrbte rozlieva ďalšia vlna ochrany a bezpečia.
„Dúfal som, že ostaneš pri mne. Keď to skončilo, chcel som ti vysvetliť, ako veľmi ma mrzí, že som ťa sklamal...“ S námahou zdvihol hlavu a venoval svojmu zamestnávateľovi svoj osvedčený šteňací pohľad.
Nick  ho trochu nadvihol a opatrne vkĺzol do postele k nemu. Dovolil mu, aby sa o neho mohol poriadne oprieť a svojím chladom sa ďalej staral o jeho chrbát. Po nociach plných bolestí, Sam konečne dostal to, čo tak veľmi potreboval.
„To je všetko?“
„Áno.“
„Nechceš vedieť, prečo som nezrušil tvoj trest?“
Sam pokrútil hlavou. Nechcel, aby to stálo medzi nimi, aj keď pravdou bolo, že mu to napadlo. Vedel, že Lucifer niečo také mohol urobiť. Hoci len z nejakého náhleho rozmaru a nikto by sa kvôli tomu neodvážil sťažovať.