Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah (celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
„Nastúp do toho mizerného auta, Sam!“
Chlapec nahnevane pokrútil hlavou a sadol si späť na svoj batoh. Mal toho dosť. Nemienil celú cestu domov počúvať stále to isté. Otec tomu vôbec nerozumel a ani sa o to nesnažil. Sam nechápal, prečo s ním ešte stráca čas.
Počas výletu v prírode sa nič vážneho nestalo, ale práve keď sa chystali vrátiť domov, niekto im zavolal a museli ísť na lov. Sam nechcel ísť s nimi, ale John trval na tom, že momentálne si aj tak nemôže dovoliť platiť preňho ďalšiu izbu. A stalo sa to, čoho sa najviac obával. Duch, ktorého mali na starosti, bol pritiahnutý pekelnou mocou a Sam musel použiť svoju pekelnú zbraň. Táto duša však nepatrila peklu, to vedel hneď, ako sa mu podarilo ju odpútať od vonkajšieho sveta. Zbraň mu na to odpovedala bolestivým bodnutím a cítil, ako sa mu po ruke rozšírila akási tmavá čiara.
„Nemôžem otec. Musím tu ostať...“ nervózne si poškriabal boľavú ruku. Pálila ho. Bolesť bola taká silná, že v nej nedokázal nič udržať. Nechcel im to povedať. Oni netušili, že za to bude potrestaný. Jeho úlohou nebolo oslobodzovať takéto duše. A peklo nič neopúšťa. To sa naučil už dávno. Ani puto medzi ním a Nickom ho nemohlo uchrániť od trestu.
John ho pevne uchopil za rameno a pokúšal sa ho dostať do auta násilím. Sam vykríkol od bolesti. Bolo to také silné, akoby sa mu snáď pokúšal odtrhnúť ruku.
Cítil, ako ho niečo surovo zovrelo, stratil pôdu pod nohami. Bolo mu jasné, že preňho práve prišiel pekelný expres.
Padal kamsi ho hrozivej hĺbky. Pokúšal sa držať ruky pri sebe a nehľadieť na to, čo sa dialo pod ním. Matne vnímal aj hlasy svojho otca a staršieho brata.
Oblečenie sa mu rozpadlo. Cítil, ako na ňom postupne horí, zaplavila ho bezmocná túžba po jedinom mene.
Dopadol na hrubé kamenné výčnelky, ktoré sa do jeho tela zabodli ako ostré nože. Hlavou mu prudko trhlo, nohy a ruky sa mu roztiahli a niečo slizké ich uväznilo v neprirodzenej polohe.
Sam cítil, ako mu celé telo aj naďalej horí a to do toho chladu, prišli údery. Nemilosrdne presné a rovnako neľútostné, ako hroty, ktoré mu tlačili na pľúca. Bič vyslal do pekelnej zbrane jeden impulz. Bolesť prešla celým telom a on musel opäť vykríknuť.
Dúfal, že to bude stačiť, ale vedel, že ešte nie je celkom očistená od vplyvu tej duše. Ďalší úder prenikol hlbšie. Mal pocit, akoby sa ho snažil rozdrviť na dve polovice. Sam cítil, ako mu mimovoľne vyhŕkli slzy.
Démoni rozostavení okolo neho sledovali priebeh trestu. Sam sa pokúšal na nich príliš nehľadieť. Ich pravá podoba bola preňho momentálne dosť nepríjemná.
Tretí úder dopadol na jeho chrbát a niečo si so sebou odniesol. Sam vedel, že to nie je obyčajný bič. Bol oboznámený s tým, že už len jediný úder prekračuje ľudskú stupnicu bolesti. Obyčajný človek by po jedinom údere okamžite vypustil dušu. Sam to zvládal len vďaka tomu, že jeho telo bolo momentálne chránené pred nadprirodzenou smrťou. Bolesť však nebola v cene a dostať sa do pekla aj so schránkou bolo viac než nepríjemné.
Sam nepočítal tie ďalšie údery. Pokúšal sa odpútať od utrpenia, ktoré vyznačilo krvavé cesty na jeho chrbte. Nevedel, koľko hodín sa tam trápil, ani kedy ho už nechali na pokoji. Jeho mozog sa úplne vypol a ku koncu už vnímal len to, ako sa démoni priživujú na jeho utrpení. Keď bola zbraň konečne nabitá a opäť plná pekelnej energie, odviazali ho a zhodili z oltára rovno do masy čakajúcich démonov. Sam cítil, ako sa po ňom naťahujú. Ako sa pokúšajú uchmatnúť ho roztrhať na kusy. Prestali naňho siahať, až keď počuli jasný príkaz svojho pána.
Choďte sa starať o svoje duše. Lovca už prenechajte mne.
Démoni zhodili Sama k jeho nohám a ustúpili im z cesty. Telo ho zabolelo, ale už nemohol kričať. Nechcel, aby si práve on o ňom myslel, že nič nedokáže zniesť.
Sam sa inštinktívne prikrčil, akoby sa obával, že aj on ho bude chcieť ďalej trápiť. V pekle ho nikdy priamo neoslovil. Slová tam nemali hodnotu. Bolesť bola jedinou formou vyjadrenia akejkoľvek myšlienky.
Nick našťastie len položil ruku na jeho plece a preniesol ho späť do ľudského sveta.
Sam pocítil náhly príval šťastia, keď sa jeho doráňané nohy dotkli pevne zeme. Okamžite spadol a udrel sa, ale zem bola rozhodne prívetivejšia ako oltár bolesti.
„Ja... som... nechcel...“ pokúšal sa niečo povedať, ale ledva so seba dostal tých pár slov. Prechod z pekla do normálneho sveta, bol ako ďalší poriadne silný úder. Nedokázal sa pozbierať, všetko sa s ním krútilo... Chcel mu niečo povedať, ale keď sa trochu lepšie poobzeral, došlo mu, že Lucifer ho tentoraz nepoctí osobnou starostlivosťou.
