Doctor/Master
Varovanie: 15+ trojdielna jednorázovka
- ukončenie
Obsah: Polícia zatkla Vládcu a Doktor zariadil, aby mu ho vydali do osobnej starostlivosti...
Koschei objímal svojho priateľa. Bozkával ho. Cítil ako cez bubny prechádza slastný pocit víťazstva. Theta ho mal rád. Držal sa ho tak, ako nikto iný a mohol mu dôverovať.
Zvalil sa s ním do červenej trávy, cítil jej špecifickú chladno sladkú arómu a zároveň aj istú formu spokojnosti. Chcel to s ním urobiť a ešte omnoho viac. Teraz, keď konečne dokončili testy a obaja preukázali, že dokážu riadiť Tardis, ich spoločné cestovanie už viac nebolo len snom. Theta veril, že nájdu liek na jeho bubny a potom spolu precestujú všetky miesta, budú súčasťou dôležitých historických udalostí a budú takí silní, že ani Starší páni času si netrúfnu ich obťažovať. Vždy, keď ich postilo niečo mimoriadne nepríjemné, rozprával o tom, že to spolu urobia za každú cenu. Aj keby mali ukradnúť Tardis a poštvať proti sebe všetkých.
Koschei zbožňoval, keď takto rozprával. Čiastočne sa to dotýkalo aj jeho plánov, aj keď boli o trochu odvážnejšie ako tie priateľove. Každopádne to nič nemenilo na tom, že momentálne túžil po poddajnom tele, ktoré ho privádzalo takmer do zúfalstva. Niečo také si nemohli dovoliť veľmi často. Bolo mu jasné, akoby jeho rodina vyvádzala... Preto si museli dávať pozor a vyhýbať sa milovaniu na verejných priestranstvách.
Koschei ľutoval, že si ho teraz nemôže vziať. Bolo to tak dobre, tak ticho a pokojne. Bubny zneli tichšie, sústredil sa len na poddajné telo, ktoré túžil hladiť.
Potom sa niečo obtrelo o jeho nohu a on sa napokon prebudil. Mrzelo ho, že ten sen tak rýchlo skončil. Bolo to príjemné, veľmi pokojné. Mal rád všetky sny, ktoré sa týkali červenej trávy a malého Doktora.
„Nepustím ťa. Tvoje telepatické útoky sú márne. Neodídeš odtiaľto. Budeš sa liečiť...“
Vládca si nespokojne pošúchal oči.
Utiecť? Nie. Prečo by to aj robil. Práve teraz vôbec nemyslel na útek. Ten sen bol skvelý, ale prežiť ho teraz v realite by bolo ešte krajšie. A Doktor ten bol s ním v posteli. Kedy inokedy by sa im mohla naskytnúť vhodnejšia príležitosť.
Vládca potreboval starostlivosť a dúfal, že mu bude náležite poskytnutá. Tváril sa dostatočne kajúcne na to, aby nemal pochybnosti o tom, že práve teraz potrebuje tú jeho starostlivosť, so všetkého najviac.
„Ešte ťa bolí hlava?“ opýtal sa pobavene. Nenápadne nasmeroval Doktorovu ruku, tam kde ju potreboval.
Doktor jemne pomasíroval pulzujúci úd, ale stále sa na Vládcu díval mimoriadne prísnym pohľadom.
„Nie, nič mi nie je. Tunajší lekári sú veľmi dobrí, ale s tebou už začínam strácať trpezlivosť. “
Vládca tlmene zastonal, pokúšal sa dostať čo najbližšie do kontaktu s tou rukou, ktorá mu spôsobovala rozkoš. Doktor bol taký nádherný, keď sa hneval. Taký mierne nebezpečný. A ešte omnoho horší, keď ho pustil bez toho, aby ho úplne uspokojil. Vládca sa k nemu nespokojne pritisol.
„Prehral si, ale ešte stále môžeš vyhrať. Možno dnes budem k tebe milší, teda ak budeš aj ty...“
„Má to byť záväzná dohoda?“
„Samozrejme, Doktor. Ty mi dáš, čo chcem a ja porozmýšľam, či...“
Vládca sa k nemu naklonil a jemne ho pobozkal na citlivé miesto na krku. Dnes bol ochotný mu sľúbiť čokoľvek, ale už zajtra môže byť všetko úplne inak.
