Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah: Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať, aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
Sam prudko dopadol do vody. Hladina sa nad ním uzavrela a on klesal čoraz hlbšie. Krvácal z mnohých menších poranení, ale najhoršie na tom bola jeho ľavá ruka, vôbec ňou nedokázal pohnúť. Táto duša mu dala naozaj zabrať, ešte nikdy nebol po boji s dušou až taký doriadený. Bolo to len dieťa o pár rokov mladšieho od neho, ale tento utečenec, mal viac sily, než akákoľvek dospelá duša. Podarilo sa mu ho uzavrieť, nádobka ostala na brehu, ale pomýlil sa počas záverečnej formulky, chlapec prešiel späť do pekla, ale stihol ho udrieť celou silou. Nádobka Samovi vypadla z rúk a skončil v jazere. Pokúšal sa dostať nad hladinu, ale ten úder mu ešte stále ochromoval telo. Nemohol plávať a cítil, že to už dlho nevydrží. Nedokázal sa upokojiť, až kým vo svojej mysli nezačul hlas:
Pekelná zbraň, Sammy...
Ten hlas ho oslobodil od akejkoľvek bolesti. Hrejivý účinok tých slov v ňom rozprúdil nádej.
Rýchlo sa dotkol tetovania, ktoré okamžite uvoľnilo temnú energiu. Sam cítil ako zachytila jeho telo a čo najšetrnejšie ho dostala z vody. Sam prudko lapal po dychu. Podarilo sa mu urobiť pár krokov. Bolesť sa vrátila a on len celkom inštinktívne zamieril ďalej od brehu. Zastal, až keď sa dostal späť k nádobke. Bola tam, našťastie neporušená a duša z nej už bola odoslaná. Sam zdravou rukou zobral nádobku a zastrčil si ju do vrecka. Na budúce sa nesmie počas tých slov seknúť, mohlo by ho to stáť život, a to naozaj nepotreboval.
Rozhodol sa, že si ich bude opäť poriadne opakovať. Momentálne to bolo dôležitejšie, ako akékoľvek úlohy do školy. Aj keby nemal nič stíhať, musí poslúchnuť Grace a popracovať na svojich schopnostiach. Lovkyňa duší, s ktorou sa spriatelil počas jedného prípadu, bola našťastie ochotná podeliť sa s ním o svojej znalosti. Bez nej by zrejme už dávno zomrel. Rozhodol sa, že jej manuál prežitia rozhodne nebude viac podceňovať.
Keby tak mal jej číslo, zavolal by, určite mu pomohla, ale on mobil nemal so sebou. Otec chcel, aby šli s Deanom do prírody, aby aspoň na chvíľu zabudli na dohodu, ktorá Samovu dušu vydala do rúk pekla.
Rozhodne to nebola žiadna idylka. Z ich vzťahu sa stal kruh obviňovania a hnevu. Sam bol momentálne radšej, keď nemal pri sebe žiadneho člena svojej rodiny. Zdalo sa mu, akoby nedokázali hovoriť o ničom inom, ale súhlasil, aby si nemysleli, že sa od nich chce úplne odčleniť.
Netušil, že sa mu do rúk dostane ďalší prípad a dovolenka sa opäť zmení na lov, po ktorom momentálne vôbec netúžil. Neostávalo mu nič iné, iba sa ďalej vliecť po lesnej ceste a dúfať, že sa dostane k stanu, skôr než ho zaňuchá nejaké snaživé zviera. S námahou prešiel pár metrov, potom sa mu zatočila hlava a takmer spadol.
Preto ho samozrejme veľmi potešilo, keď sa pred ním objavila známa tvár.
Svetlovlasý muž oblečený do džínsov a trička si ho jemne pritiahol k sebe. Sam dúfal, že sa objaví. Pomohol mu, keď bol pod hladinou, ale nikdy si nemohol byť istý, či si naňho nájde čas. Nechal sa objať, cítil ako mu liečivé impulzy prechádzajú telom. Privinul sa ešte bližšie k teplu, ktoré mu poskytoval. Hlboko v sebe cítil, že spojenie medzi nimi narastá.
„Ďakujem ti, Nick,“ zamumlal spokojne. Dohodli sa, že ho tak bude volať a Samovi to celkom vyhovovalo.
„Nemusíš mi ďakovať. Teraz sa vráť k svojej rodine. Dávam ti dva týždne voľna...“
„Nemôžem ostať s tebou?“
„Nie, Sammy...“
„Prečo nie?“
„Mám ťa rád, Sammy...“
„Ja teba tiež, práve preto...“
Nick sa k nemu naklonil a pobozkal ho. Sam ho spokojne pustil hlbšie. Prešla ním hotová explózia slastných pocitov. Zľahka sa oňho obtrel, chcel viac. Všetko v ňom kričalo, že urobí čokoľvek, aby dostal viac.
Nick ho od seba jemne odsunul.
„Si môj lovec a vieš, že musíš poslúchnuť. Teraz choď. Je to rozkaz...“
Sam neochotne prikývol. Tušil, že zrejme má nejaké problémy a netúžil vidieť krutejšiu časť jeho osobnosti. Keby neposlúchol, ten anjel, ktorý sa oňho tak pekne staral by bol nahradený niečím omnoho temnejším.
Vyliečenému sa mu kráčalo omnoho ľahšie. Neobával sa, už ani mimoriadne tichého výletu s rodinou. Cítil, že sa naňho díva a dúfal, že tie dva týždne prejdú, čo najrýchlejšie.
