Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
varovanie 18+ pre túto kapitolu
Misha
Tesnejšie sa primkol k nemu a oboma rukami ho objal, aby mu zabránil oddeliť sa od neho. Nechcel, aby si s tým robil starosti. Celé telo mu pulzovalo očakávaním.
Mark z neho napriek tomu opatrne vykĺzol. Nechcel riskovať nijaké zranenia.
Misha sa chystal vehementne protestovať. Trochu ho upokojilo až to, keď pocítil vo vnútri svojho otvoru niečo chladivé. Rozlialo sa to ako príjemná energia, ktorá ho nenechávala na pochybách, že Mark sa oňho veľmi dobre postará.
Keď sa ich telá opäť prepojili, pevne ho objal v snahe zabrániť mu, aby ho opäť z nejakého dôvodu opustil.
Nedokázali už viac o ničom rozmýšľať. Takmer nevnímali ani búrku, ktorá sa odohrávala vonku. Chata sa občas mierne otriasla a silný záblesk svetla im občas dotieravo pripomenul, že noc nepatrí len im.
Bol nenásytný, opäť hladný po každom dotyku. Jeho telo sa dožadovalo čoraz dôkladnejšej starostlivosti.
Cítil ho v sebe. Prijímal ho tak, ako to len šlo.
Srdce mu šialene tĺklo a telo mal opäť neuveriteľne citlivé. Niečo sa dotklo jeho bradaviek. Cítil ako ich to zovrelo.
Bozky cítil naraz na viacerých miestach, ale vedel, že niečo také nie je možné. Nie tak rýchlo.
Zabúdal na všetko, jedinou súčasťou jeho sveta, boli tie pery, ktoré ho bozkávali a ruky, ktoré hľadali nové spôsoby potešenia...
Pery, ruky a ešte niečo ďalšie. Misha to vnímal len akýsi tmavý tieň, pohybujúci sa tak rýchlo, že ho ani nestihol zamerať. Kĺzal po jeho pokožke a vyvolával v ňom takmer závislosť.
Misha sa pokúšal oplatiť mu to rovnakou mierou. Rozdával rozkoš spôsobom, o ktorom ani nevedel, že existuje. Nebál sa. Nemal žiadne zábrany.
Dovolil mu to, čo by ani on sám nečakal.
Po milovaní ostali k sebe pritúlení. Misha cítil tlak na niektorých miestach. Pery mal mierne opuchnuté od bozkávania, ale nič sa nemohlo vyrovnať tomu pocitu.
Misha bol príjemne unavený, túlil sa k svojmu partnerovi a delil sa s ním tie vzácne chvíle, keď bol naozaj šťastný...
Príjemné pocity ho ukolísali do spánku. Ani teraz nevnímal búrku, chúlil sa len k svojmu partnerovi a nič iného ho netrápilo.
Mark
Znepokojene hľadel na ruku svojho partnera, ktorá na sebe niesla stopy tmavej hmoty. Sledoval ako sa jeho tvár v spánku vracia do normálneho stavu. Tmavé žilky prestali vytvárať ten takmer dokonalý obraz živej masky a sťahovali sa späť pod kožu.
Pokúsil sa takisto si trochu pospať. A podarilo sa mu to. Stačilo len zavrieť oči. Chcel to urobiť, ale všimol si, že na dlážke sa niečo hýbe.
Opatrne sa odsunul od svojho partnera. Siahol na stolík po baterku. Počas búrky nebolo vhodné dokonca ani zapáliť svetlo. Mark to raz urobil a takmer to ho stálo celé vybavenie. Chata bola na takéto veci citlivá.
Na dlážke naozaj niečo bolo. Niečo, čo by mu možno pripomenulo chrobáky, keby to nemalo taký čudný tvar.
Lúč baterky tie veci vyplašil. Začali sa zbiehať do akéhosi pevnejšieho celku. Bolo ich veľa. Príliš veľa na to, aby to bola len náhoda.
Mark si všimol uvoľnenú dosku. Prichádzali do spálne presne tadiaľto.
„Misha?“
Mladík sa nespokojne strhol zo spánku.
„Prečo ma budíš?“
„Niečo tam je. Nie som si istý, ale...“
Opäť na nich posvietil a prinútil ich rozpŕchnuť sa. Rozhodne sa zhlukovali okolo postele. To bolo viac než isté.
Pokrývali celú dlážku. Nemohli zliezť z postele. Nemali kam ustúpiť.
Misha zdesene hľadel na to, ako sa pokúšali dostať na posteľ, ale našťastie nedokázali vyliezť až na hor.
Mark na nich opäť posvietil baterkou a oni popadali, strácajúc sa v tme.
„Nejaké vzorky z laboratória?“ hádal Misha.
Chopil sa druhej baterky a takisto sa postaral, aby sa nedostali k nim ani z druhej strany.
„Dalo by sa to tak povedať, ale vôbec ich nespoznávam. Nič takéto sme nemali.“
„Sú mäsožravé?“
„Nemali by byť.“
„Tak to si ma naozaj upokojil, tak prečo sem lezú?“
„Neviem, možno sa už dopočuli o tom, aký si sladký...“
