páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, 15+
Prezrel ho. Postaral sa, aby zranenia prestali krvácať a zabezpečil ho tak, aby to ešte aspoň chvíľu vydržal.
Elias sa prihnal s plnou náručou prísad. Všetko rozložil na stole a s presnosťou majstra, začal s prípravami.
„Máš dobré zásoby. Už vieš, čo budeme robiť?“ opýtal sa ho.
„Podľa mňa je preňho najvhodnejšia Princova kombinácia oboch elixírov. Zranenia má vonkajšie fyzické, aj vnútorné magické, preto si to vyžiada moju vylepšenú verziu. Okrem toho mám pripravenú zmes, ktorú môžeme použiť, čím skrátime prípravu asi tak o pätnásť minút.“
„Ja viem, len som ťa skúšal,“ žmurkol naňho Elias.
„O tom sa ešte pozhovárame. Teraz pracuj!“ napomenul ho.
Elias začal naozaj pripravovať zvyšok zmesi. Drvil krájal a dokonca si pomáhal aj kúzlami, len aby to mal hotové čo najskôr. Samozrejme nie na prísady. O tie sa musel postarať ručne, inak by stratili efekt.
Severus rýchlo odbehol k policiam. Pohrabal sa v svojich povestných zaváraninových pohároch a napokon úplne na boku našiel to, čo hľadal. Našťastie základ elixíru urobil počas minulej noci. Eliasov elixír, ktorý stabilizoval jeho vnútornú mágiu, mal rovnaký základ ako táto zmes. Jeho dvojča ho momentálne potrebovalo, lebo si ešte nevedelo úplne poradiť s vlastnou mocou. Snape bol momentálne veľmi rád, že to tak bolo. Inak by zrejme mali ešte omnoho väčšie problémy.
Obaja pracovali rýchlym tempom. Napriek tomu sa Severusovi zdalo, akoby prešli hodiny, odkedy elixír postavili na oheň a keď konečne získal tú správnu farbu, rýchlo ho nalial do pripravenej nádobky.
Harry bol príšerne bledý, takmer sa nehýbal a mágia v ňom občas nepokojne prúdila.
Snape mu po vychladení elixíru na teplotu, ktorá by mu nemala ublížiť, nadvihol hlavu a jemne donútil ho, napiť sa. Musel toho vypiť dosť veľa, aby bol elixír účinný.
Elias priniesol prikrývku a zabalil ho do nej, keď dopil požadovanú dávku. Harry po takom silnom nápore mágie zaspal a jeho telo malo byť liečené elixírom počas niekoľkých hodín. Našťastie mal v sebe aj zložku, ktorá by mu mala doplniť krv.
Severus sedel pri ňom a dával naňho pozor. Hladil ho po vlasoch a rozprával sa s ním.
Elias ho poklopal po chrbte asi tak o dve hodiny neskôr.
„Idem sa pozrieť na druhého Harryho. Mal by si skontrolovať deti.“
„Nenechám ho samého...“
„Nenechám ho samého...“
„Dobre, tak ich privediem sem do druhej izby. Budú sa hnevať, keď im nič nepovieš. Okrem toho Brian nevyzeral dobre.“
„Dobre, choď po nich a povedz im, že ich otec bude v poriadku... To, prečo sme dvaja im zatiaľ nevysvetľuj.“
„Dobre. Zariadim to.“
Elias rýchlo vybehol von. Ponáhľal sa a Severus to dokázal naozaj patrične oceniť. On sám bol ešte stále veľmi unavený. Celú noc sa babral s elixírom a rozmýšľal o tom, čo povie svojmu partnerovi. Elias celú vec ani zďaleka nebral tak tragicky. Povedal mu, aby sa tým priveľmi netrápil, že sa to aj tak nejakým spôsobom vyrieši.
Snape by rád svojmu horcruxu veril, ale on sám nemal až natoľko pozitívne myslenie, ako Elias.
Ten bol ešte stále čiastočne ako dieťa. Aspoň čo sa týkalo akýchkoľvek vzťahov. Mal jeho vedomosti, jeho podobu, ale tým sa akákoľvek podobnosť medzi nimi končila. Bol ako jeho mladší brat, ktorý sa len pred nedávnom narodil.
Snape dúfal, že nový Harry situáciu ešte viac neskomplikuje.
Rozhodne mu bolo jasné, že sa tým veľa vecí zmení.
***
Neville sa prebudil v akejsi stodole. Aspoň tak to tam vyzeralo. Ruky mal natiahnuté nahor a magicky pripútané reťazou.
Habit z neho niekto dosť surovo strhol. Bol nahý a nepohodlná poloha mu prinášala čoraz viac utrpenia.
Posledné na čo si spomínal bolo, že ho niekto zozadu napadol. Potom nastala úplná tma a prebral sa ešte teraz. Spomenul si, že nebol sám. Mal na rukách...
„Sammie! Sammie!“
Zúfalo sa pokúšal dostať svoje ruky z pevného zovretia.
„Vráťte mi môjho syna!“ kričal čoraz hlasnejšie, ale nikto mu neodpovedal.
Prestal kričať, až keď začul plač.
Napokon zaregistroval akýsi pohyb. S námahou otočil hlavu, aj keď ho to stálo veľa úsilia a uvidel dieťa pohodené na zemi.
Samuel na sebe nemal svoje oblečené, bol na zemi v sene a zrejme sa necítil veľmi pohodlne.
Neville uvidel aj kúsky svojho habitu, ktoré boli porozhadzované v jednom z tmavých rohov.
Dúfal, že nevyhodili jeho semená. Momentálne boli jedinou vecou, ktorá mu mohla pomôcť.
Neville ich mal celú kopu. Vyvolával mená rastlín a pokúšal sa aspoň s jednou nadviazať kontakt.
Spod sena vykukla hlavička tej najmenšej a najslabšej. Tie ostatné boli podľa všetkého zničené. Silnejšie myšlienkové rastliny ostali uložené v spálni. Po použití na Snapa si museli oddýchnuť v špeciálnom roztoku.
Neville chcel pokračovať, ale ozvali sa kroky a niekto zrejme zaklínadlom otváral dvere.
Prikázal rastline, aby sa presunula k jeho synovi a dobre sa ukryla v jeho blízkosti.
Dovnútra vošli dvaja muži. Ani jedného z nich nepoznal. Sústredil sa len na to, aby rastlina chránila jeho syna.
