Pár: Doktor (Theta)/(Koschei) Vládca
Obsah: Doktor a Vládca počas školských čias...
varovanie: žiadne, absolútne nevinné
Po hodine telepatie sa študenti začali zhromažďovať pred prednáškovou miestnosťou. Dvere sa otvorili a oni sa postupne predierali dovnútra.
Theta a Koschei si veľmi rýchlo našli miesta v zadných radách. Nikto sa k nim nepridal. Jedine Luthna prejavil záujem sedieť s nimi, ale jeho zvyčajná partia ho presvedčila, že predné miesta budú pre nich omnoho lepšie.
Koschei bol rád, že to tak dopadlo. Počas tejto prednášky si vôbec nemienil robiť poznámky. Hlava ho príšerne bolela, bol neskutočne nervózny a nemal náladu počúvať profesorov.
Nanešťastie nemohol si dovoliť vynechať ju. Nechcel, aby si všetci opäť začali šepkať o jeho neschopnosti. Počas posledného polroka nemal také dobré známky ako zvyčajne a viac sa spoliehal na pomoc svojho kamaráta. Nanešťastie nie vždy mu to vyšlo tak ako plánoval a momentálne si skrátka musel aspoň sadnúť na zadok a predstierať, že tam je, aby ho profesor nezapísal.
Počkal, kým sa Theta pohodlne neusadil a potom si jednoducho ľahol a položil si hlavu do jeho lona. Druhého chlapca to vôbec neprekvapilo. Po hodinách telepatie sa zvyčajne necítil najlepšie a snaživý Doktor mu chcel jednoducho pomôcť.
„Je ti dobre?“ opýtal sa takmer nehlučne.
„Teraz už áno...“
Doktorova ruka ho hladila po vlasoch. Jemne a nenásilne používajúc trik na uvoľnenie mysle. Profesor niečo rozprával, Theta vzorne zapisoval a nenápadne ho hladil.
Bolo to príjemné. Cítil sa skvele. Bubny zneli tichšie. Uvoľnene privrel oči a už sa o nič viac nestaral. Profesor začal len niečo voľne rozprávať, ukazoval obrázky.
Koschei sa pokúšal odblokovať akékoľvek iné zvuky. Nechal svoju myseľ absolútne prázdnu. Sústredil sa len na Doktorov dotyk. Na Dotyk toho najlepšieho Doktora. Verejné meno, ktoré si vybral sa mu veľmi páčilo. Doktor a Vládca. Znelo to celkom dobre. Predstavoval si, ako raz budú o nich rozprávať a pritom použijú tieto mená.
To použil, keď sa pomaly vracal späť do bežného vnímania sveta. Nie normálneho. On už vedel, že si so svojou šialenou mysľou len tak neporadí a čím dlhšie to pokračuje, tým to bude horšie. Ešte stále s tým bojoval. Pokúšal sa všetkým dokázať, že je rovnaký ako predtým. Pred tou udalosťou, ktorá ho oddelila od ostatných. Nechápal, prečo práve on musí byť tým, ktorý si z inauguračného ceremoniálu odniesol len bolesť. Nikto o týchto prípadoch nehovoril. Tvárili sa, akoby k ničomu nedošlo a dokonca ani jeho rodina nemala záujem sa k tomu vyjadrovať. Zvládli to takmer všetci a on bol podľa nich jediným slabým článkom.
Ničím ho nemohli viac uraziť. Tak veľmi sklamať. Stratil s nimi kontakt. Navždy. Mal len Doktora, ale kdesi v ňom rezonovalo akési varovanie, že a si nedá pozor, stratí aj posledné spojenie s iným pánom času.
Oči sa mu otvorili, práve keď dokončil túto myšlienku. Všimol si, že celá trieda na nich vrhá pohľady a profesor stál pri ich lavici. Spolužiaci sa uškŕňali. Profesor sa na nich díval, akoby urobili niečo hrozné. Koschei sa tým vôbec nenechal ovplyvniť.
„Potrebujete niečo, pán profesor?“ opýtal sa s chladnou ľahostajnosťou.
„Nie, Koschei. Len by som bol rád, keby ste na mojich hodinách aspoň niekedy dávali pozor.“
„Zvážim to.“
Profesor ho prebodol zamračeným pohľadom, ale nijak výrazne to nekomentoval. Vrátil sa späť k svojmu stolu a začal si odkladať veci.
Hodina skončila a študenti by sa mali pomaly začať posúvať k dverám, ale oni na nich stále len civeli. Theta mierne očervenel a bolo vidieť, že nevie, akoby mal zareagovať.
Koschei sa naňho povzbudivo usmial.
„Poď vypadneme. Podľa rozvrhu by sme mali mať hodinu pilotovania. Snáď sa nám ujde nejaká dobrá Tardis.“
„Okej.“
Nezáležalo mu na tom, čo si budú myslieť. Stačilo by len raz poslať bubny do ich tupých hláv a bolo by po probléme.
Našťastie rýchlo vytušili hrozbu a prestali si ich všímať. To bolo dobré pre nich. Našiel by si spôsob, ako im osladiť život. Počas minulého týždňa sa pokúšali uťahovať si z nich, ale on s tým urobil krátky proces. Bolo im jasné, čo ich čaká ak neprestanú.
„Ničoho sa neobávaj. Nebudú si dovoľovať,“ sprisahanecky pošepol Doktorovi.
Theta vážne prikývol a spoločne sa presunuli na ďalšiu hodinu.
