Fandom: Sherlock Holmes BBC
pár: SH/JW
Obsah: Sherlock sa stane obeťou útoku... varovanie: hurt/comfort, rape, berte s rezervou. Písané na dovolenke na ipade, počas prestávky medzi
„John, mohol by si sem prísť?"
"Vydrž chvíľu, Sherlock," John sa pokúšal zastaviť krvácanie z malej ranky, ktorú si spôsobil počas holenia. Nebolo to nič vážne, ale v poslednom čase sa mu to stavalo dosť často. Hlavne vtedy, keď sa mladý detektív dožadoval jeho pozornosti.
Sherlock bol počas tohto rána mimoriadne nervózny, lebo Mycroft navrhol, aby k nemu prišli na večeru do jeho súkromnej rezidencie. To sa mladému detektívovi ani trochu nepáčilo. Sherlock bol schopný ho na poslednú chvíľu odmietnuť, ale John trval na tom, že by to s ním mali aspoň skúsiť. Bola to dobrá príležitosť na to, aby si Mycroft začal zvykať na ich vzťah. John by bol omnoho radšej, keby to oficiálne akceptoval. Naposledy mu síce dal najavo isté sympatie, ale varoval ho, aby sa na verejnosti k sebe nesprávali príliš dôverne. John nebol s takýmto výsledkom vôbec spokojný. Chcel viac. Nikto nemal právo brániť mu, aby sa dotýkal svojho partnera. Mycroft netušil aké ťažké bolo odolať pokušeniu.
„John!" Sherlockov hlas znel čoraz podráždenejšie.
„Už idem."
John konečne dostal pod kontrolu svoje poranenie a ponáhľal sa k svojmu nespokojnému milencovi.
Mladý detektív okupoval celú posteľ. Jeho bledá pokožka výrazne kontrastovala s tmavým povlečením.
Sherlock ho privítal okamžitým vtiahnutím do veľkej a mimoriadne pohodlnej postele. Privinul sa k nemu, čo najbližšie. John okamžite zareagoval na hrejivú blízkosť partnerovho tela.
„Potrebuješ niečo, Sherlock?"
„Je mi zima," vyhlásil mrzuto.
„Mal si sa prikryť."
„Prikrývka spadla a okrem toho chcem namiesto nej teba."
Spokojne sa schúlil do partnerovho objavia.
John sa po ňu natiahol a poriadne ho poprikrýval. Toto ráno bolo naozaj mimoriadne chladné. A Sherlock mal zas jednu z tých podaj - mi - to - John- nálad.
„Už je ti lepšie?"
Mladík spokojne prikývol.
John ho jemne pobozkal. Stále nemohol uveriť tomu, že tento mladý muž si vybral jeho, vojnového veterána s paličkou, ktorý bol pre väčšinu ľudí absolútne nezaujímavý.
Sherlock bol výnimočný, fascinoval ho mnohými spôsobmi. Ostatných spôsob jeho uvažovania desil, ale Johna nesmierne priťahoval. Nič mu neprinavrátilo chuť do života tak, ako ďalší prípad. Pri ňom opäť cítil, že žije. Nič nebolo krajšie, ako postarať sa, aby sa aj na jeho tvári objavil spokojný úsmev. A práve kvôli tomu sa mu nepozdával dnešný výraz partnerovej tváre.
Sherlock nebol dnes vášnivo aktívny ani nemilosrdne chladný. Pôsobil tak trochu bezradne. John sa ho chystal trochu povzbudiť, ale Sherlock začal hovoriť skôr, než sa k tomu vôbec odhodlal.
„Dnes sa pustíme do toho Higginsovho prípadu...“
Holmes sa veľavýznamne odmlčal a chvíľku naňho len nespokojne hľadel. Nezdalo sa, žeby ho práve tento prípad až tak zaujímal. Nebol natoľko záhadný a komplikovaný ako veci, ktorými sa zvyčajne zaoberali. John mal podozrenie, že jeho mladý priateľ ho tak naliehavo volal, lebo chcel hovoriť o niečom inom omnoho osobnejšom, ale nedokázal sa k tomu prinútiť. Rozhodol sa radšej pre bezpečnejšiu tému.
„ Majster povedal, že nás o desiatej bude čakať."
„Dobre, ale najprv si musím niečo zariadiť. Uvidíme sa na mieste."
„Pôjdem radšej s tebou... Moriarty..."
„...Sa tu neukáže. Po tom ako sme ho minule dostali, si nedovolí riskovať svoj krk."
„Nepustím ťa samého..." trval na svojom John."
„Potrebujem len niečo zariadiť v banke... Nemusíš sa ničoho obávať."
Ešte predtým než navštívime majstra, zájdi za Higginosovou ženou a polož jej len tú jedinú otázku... Ja sa jej z nejakého dôvodu nepáčim. Tebe možno povie viac..."
„Dobre, stretneme sa tam, ale lepšie by bolo, keby sme tam šli spolu..."
Sherlock ho pohladil po hrudi a rukou pomaly postupoval čoraz nižšie...
„Môj drahý doktor, budeme spolu. Sľubujem, že to veľmi rýchlo vybavím a potom sa budem venovať už len tebe a nášmu prípadu..."
John spokojne zastonal, keď sa mladíkova ruka dotkla citlivého miesta.
