poznámka: uff, konečne som doma. Priniesla som so sebou aj dve poviedky, čiže na tento týždeň bude Sherlock (delený do troch častíň a Hell hunter. A potom sa ešte uvidí. Skrátka som happy, že som už doma konečne.
Fandom: Sherlock Holmes BBC
pár: SH/JW
Obsah: Sherlock sa stane obeťou útoku... varovanie: hurt/comfort, rape, berte s rezervou, písané na dovolenke na ipade, počas prestávky medzi
chodením na pláž...
varovanie: rape, 18+
Sherlock sebou bolestne trhol.
Ešte pred pár hodinami sa maznal v posteli so svojím partnerom. Spomínal si na to, ako sa ho jemne dotýkal.
John preňho veľa znamenal. Dokonca aj tie podľa neho nevhodné slová, ktoré povedal Mycroftovi ho istým spôsobom zasiahli. Neprestajne si to prehrával dookola, nechápajúc čím vyvolal takú oddanosť. A prečo by mal niekto ľúbiť neposedného sociopatického detektíva ? Čo Johna vôbec priviedlo k myšlienke, že by mohol milovať niekoho takého? Sherlock sa takmer usmieval, keď si ešte raz v hlave prehrával ten okamih. To, čo videl na tej nahrávke ho malo vydesiť, ale nestalo sa tak. Nebol znechutený a nemal chuť na žiadne poznámky, ktoré by niečo také zakopali pod čiernu zem. Sherlock si uvedomil jednu vec, ktorá bola desivejšia ako celá táto situácia.
Chcel, aby ho John miloval. Páčilo sa mu, že to povedal. Bolo to príjemné. Od neho to dokázal prijať, aj keď sám nemohol ponúknuť nič viac, než to, čo mu doteraz dával. Týmto veciam nikdy nepripisoval veľkú váhu. Bolo síce zaujímavé pozorovať, akých neuvážených činov sa niekedy ľudia dopustia pod vplyvom tej veci, ale tentoraz by sa nad tým nedokázal len ironicky uškrnúť. Vážil si ho. Vážil si každú minútu, ktorú sa s ním rozhodol stráviť.
Preto sa nemohol zbaviť strachu. Nemohol prestať myslieť na to, že mu už možno nikdy nebude môcť zažiť tie zriedkavé okamihy, keď mu svojím sherlockovským spôsobom dáva najavo, že mu na ňom naozaj záleží. Chcel vtom pokračovať, ale oprávnene sa obával, že mu to nebude umožnené.
Bol zviazaný a napchaný do kufra autá. Dostali ho cestou z banky, počas tej krátkej chvíle, keď sa rozhodol, že si pôjde ešte niečo zajesť. Ráno pochopiteľne nič nestihli, ale to momentálne predstavovalo ten najmenší problém. Nebol to Moriartyho štýl. Ten by sa už dávno prejavil iným spôsobom, ale to neznamenalo, že mu hrozí menšie nebezpečenstvo. Nech to bol ktokoľvek z jeho pestrej minulosti, rozhodne si preňho neprial nič dobré.
Do hlavy mu udierala bolesť. Silná. Pulzujúca a neprekonateľne nepríjemná.
A nedokázal sa pozbierať tak rýchlo, akoby chcel. Dali mu niečo, na čo nebol zvyknutý a jeho telo sa z toho spamätávalo len veľmi ťažko.
Auto prudko zabrzdilo, Sherlock pocíti ďalšie bodnutie bolesti.
Počas tých nekonečných sekúnd sa mu hlavou prehnalo veľa vecí. A každá z nich sa končila slovom John. Jeho tvár sa objavovala a opäť mizla, akoby mu chcela dodať odvahu. Chcel byť opäť chladný, zastaviť rozbúrenú hladinu emócií. Nebol zvyknutý cítiť. Nie niečo také ako teraz. Vzrušenie z lovu, potešenie z Johnových dotykov, hrejivý pocit, starostlivosť. To všetko boli len krátke záblesky, ale panika, ktorá sa ho zmocnila tentoraz mala len málo spoločné so zvyčajným Sherlockom. Celkom iracionálne sa bál, že dostali aj Johna, aj keď na to nemal žiadne dôkazy a čo bolo horšie ani ich nepotreboval. Aj tak nemohol zaplašiť celú tú zmätenosť, ktorú by vymazalo len opätovné stretnutie s priateľom. Chcel ho mať pri sebe ihneď. Riešiť prípad Higgins... Tak veľmi si to želal, až ho to takmer videl pred sebou, až na to, že samozrejme zázračne neunikol z kufra ani sa záhadným spôsobom nepresunul na to miesto. Musel sa uspokojiť s neľútostnou realitou, ktorá ho dosť drasticky vytrhávala z tých poplašených ilúzií.
Opäť sebou trhol, keď sa kufor otvoril a nejaké ruky ho surovo schmatli.
Do nosa mu udrela ťažká vôňa a on konečne pochopil s kým má tu česť. Horšie bolo, že mu to poznanie mu nemohlo rozviazať ani oči, ani ruky a handra mu vďaka tomu nevykĺzla z úst.
To jediné by mu teraz mohlo pomôcť predísť katastrofe. Ten človek s ním nebude ani len hovoriť. Nech urobí čokoľvek, bude to horšie ako smrť.
Niekto ho zdvihol a niesol ho dovnútra. Sherlock bol ešte stále otupený, telo ho bolelo a čím viac sa pokúšal hýbať, tým viac pociťoval neúprosnú slabosť. Neostávalo mu nič iné len pozbierať sily a čakať na vhodnú príležitosť.
Dychtivé ruky ho zlozili na niečo mäkké. Roztrhli mu oblečenie a rozbehli sa po jeho tele. Sherlock sebou prudko zazmietal, keď tie ďalšie rovnako dychtivé mu ublížiť, rozrezali nohavice a stiahli mu všetko, čo ho mohlo ešte zahaľovať. Sherlock zo seba vydal pridusený vzlyk. Toto sa mu vôbec nepáčilo. Toto nesmel robiť nikto iný. Johnovi by to dovolil, ale pre ostatných to bolo úplne zakázané územie. Telo mal stále takmer neovládateľné a úplne poddajné.
Jeden z mužov sa naklonil blízko k nemu a pošepkal mu do ucha:
„Dominik ťa pozdravuje."
Drsne mu rozlepil ústa a vytiahol mu z nich handru.
Sherlock prudko zalapal po dychu. Nachádzal sa v tmavej izbe.
Bol na posteli s dvomi nahými mužmi... Chcel niečo povedať, ale jeho tvár sa dostala do kontaktu s tvrdou päsťou. Líce ho pálilo a hlava sa mu šialene rozkrútila.
Bol na posteli s dvomi nahými mužmi... Chcel niečo povedať, ale jeho tvár sa dostala do kontaktu s tvrdou päsťou. Líce ho pálilo a hlava sa mu šialene rozkrútila.
Spadol na toho druhého muža. Ten okamžite využil situáciu, bolestivo ho zvrtol k sebe a surovo sa prisal na jeho pery.
Sherlock sa pokúšal odtiahnuť, ale muž, teraz už vedel, že je to Sean Sorrow jeden z Dominikových bývalých spoločníkov, ho zovrel ešte pevnejšie. Pohrýzol ho do pier, Sherlock cítil príchuť svojej vlastnej krvi. Ľahol si naňho, ťažkým telom ho tlačil k posteli. Sherlock sťažka naberal do pľúc vzduch a mužova tvár mu pred očami tancovala.
„Predpokladám, že asi tušíš, čo sme si pre teba pripravili...“
„Ja vás varujem...“ sykol nahnevane.
Dostal ďalší úder do brucha. Bolo to príliš silné, príliš bolestné a keď sa to nekonečné bitie opakovalo, cítil ako stráca vedomie. Pár minút bol úplne mimo, až kým naňho niečo nevyliali.
Potom pocítil ako sa mu o stehno obtrel tvrdý úd.
„Počuli sme, že máš nového priateľa, asi sa mu nebude páčiť, to čo s tebou urobíme...“
„Odíďte odtiaľto a nechajte ma na pokoji. To je vaša posledná šanca...“
„Obávam sa, že nás svojimi rečičkami nevystrašíš. Nemôžeš nám nič urobiť. Teraz už nie. Zaplatíš za Dominikovu smrť. Okúsiš presne to, čo urobili jemu... Povedz, Sherlock si rád, keď ti to robí? Páči sa ti to? Predpokladám, že ty si jeho kurva, však?“ provokoval ho.
Sherlock sa pokúsil vykrútiť z jeho zovretia. Robil všetko pre to, aby ho ten muž pustil. Prestal, až keď sa mu o líce obtrela čepeľ noža.
Prvý muž, Sherlock vedel, že sa volá David aj keď od ich minulého stretnutia trochu pribral a vyzeral dosť zúbožene mu tým dal jasne najavo, že nemá najmenšiu šancu uniknúť.
Nôž ho pošteklil dostatočne na to, aby sa mu na líci urobila tenká ryha.
Jeho snaha skončila neúspechom. Sean sa len lepšie uvelebil na ňom a David presunul svoju pozornosť na jeho krk.
Čepeľ stále bolestivo tlačila na dosť nebezpečné miesta. Sherlock sa nemohol ani len pohnúť a telo mu aj tak poskytovalo len málo priestoru na akúkoľvek obranu.
David a Sean si vymenili veľavýznamné pohľady. Jeden z nich vybral akúsi ampulku a zamával mu ňou pred očami.
Potom vybral striekačku a odčítal isté množstvo.
„Toto sa ti nebude páčiť, ale nám áno... Tým si buď istý...“ surovo mu ju zabodol do tela a poslal do jeho krvného obehu ďalšiu mimoriadne nepríjemnú vec. Sherlock cítil ako ho zaplavilo teplo. Všetko sa triaslo, ich hlasy boli preňho na malú chvíľu takmer nekonečne vzdialené. Sean mu dal nohy viac od seba, posunul jeho telo tak, aby sa mu čo najpohodlnejšie vnikalo dovnútra. Sherlock sa dusil, tá vec ho pálila vo vnútri, akoby to bola nejaká žieravina. Nemohol urobiť absolútne nič, keď sa mu David do ucha šepkal vyhrážky.
Trochu sa spamätal, až keď pocítil ako ho niečo začalo bolestivo rozťahovať. Sean sa tlačil naňho a do jeho otvoru začalo vnikať niečo dlhé a tvrdé. Sean sa oprel o jeho stehná a tlačil ho k sebe.
David naďalej dráždil jeho telo čepeľou noža, ktorá si prechádzala kamkoľvek sa jej zachcelo a zanechávala za sebou krvavé značky.
Sean sa prispôsobil a začal doňho prenikať čoraz rýchlejšie. Díval sa mu do očí. Urážal ho a stále opakoval to slovo. Sherlock sa odmietavo stiahol. Nedbal na to, čo mu spôsobí ten nôž, chcel sa od nich dostať čo najďalej. Pokúšal sa s ním bojovať, ale tá látka v jeho krvi ho opäť uviedla do stavu príšernej slabosti.
Sean sa spokojne uškrnul. Nadvihol mu hlavu a odtiahol Davida nabok. Potom ho surovo bozkával, bolo to skôr akoby ho hrýzol a zanechával za sebou len rozboľavené miesta. David sa nenechal len tak ľahko odradiť.
Posadil Sherlocka na seba a mladík čoskoro pocítil aj silu jeho pozornosti. Obaja sa v ňom striedali v bolestnom rytme. Bolo to naňho príliš. Roztrhli ho. Krvácal. Potom uvidel niečo, čo mu vrátilo nádej.
Kabát. Pohodený na zemi. Pohľadom skúmal vec, ktorá z neho trčala. Nevšimli si to. Zabudli odložiť zbraň. Pri všetkom tom vzrušení si nevšimli jednu podstatnú vec. A Sherlock čakal. Odosobnil sa od toho, čo sa dialo s jeho telom. Ďalej sa pokúšal brániť, ale pohľad sústredil hlavne na tú vytúženú vec. Urobili sa doňho. Už to ani len nevnímal. Tak silno ním lomcovala nespokojnosť. Odtiahli sa od neho lapajúc dych a on spadol z postele. Presnejšie povedané urobil to naschvál.
Potom si už spomínal len na to ako začal strieľať.
